 |
| Miroslav Rác |
O tragédii Rómov a Sinti v Druhej svetovej vojne sa nikdy a nikde príliš nehovorilo. Boli vraždení v desiatkach, stovkách, tisícoch.
Na okrajoch masových hrobov, v koncentračných táboroch, pri cestách, puškami, kladivami alebo plynom. Mlčalo sa o nich, lebo
dlhé roky boli a sú na spoločenskom okraji. Dnes, keď sa náš svet
opäť fašizuje, je viac ako kedykoľvek predtým si tieto udalosti pripomínať a naša súčastná genrácia je povinná nie len o týchto udalostiach hovoriť ale aj učiť...
V máji 1944 nacisti začali napĺňať svoj plán „konečného riešenia“ pre „cigánsky rodinný tábor“ v Auschwitzi. Väzňom 16. mája prikázali ostať v barakoch, ktoré obkľúčilo asi 60 príslušníkov SS. Keď sa pokúsili Rómov z budov vyhnať, muži, ženy a deti ozbrojení len náradím, palicami a kameňmi prinútili vojakov stiahnuť sa. Tento záblesk odporu im však predĺžil život len o niekoľko týždňov.
Menšiu časť tamojších väzňov, konkrétne asi 490 žien, deportovali do koncentračných táborov Buchenwald a Ravensbrück. Vraždenie prežili len štyria ľudia. Tento deň si svet pripomína ako Pamätný deň rómskeho holokaustu.
V koncentračnom tábore Auschwitz-Birkenau celkovo zahynulo takmer 20 000 Rómov a Sintov z rôznych krajín...
V máji roku 1944 bolo 35 rómskych a sintských sirôt zo sirotinca Sv. Jozefa v
Mulfi ngene, ktorý viedli mníšky, deportovaných do Auschwitzu. Cirkev proti
deportáciám detí neprotestovala, ani sa ich nesnažila zachrániť. Niektoré z
detí boli následne používané na lekárske pokusy doktormi SS v Auschwitzi.
Z 35 detí prežili iba 3.
Settela Steinbach bola jednou z 574 rómskych a sintských detí zadržaných
v roku 1944, ktoré deportovali do tábora Westerbork. Ostrihali jej tam
vlasy, tak si hlavu zakryla kusom odtrhnutej látky, ktorý použila ako šatku.
19. marca 1944 ju naložili do nákladného vlaku do Auschwitzu. Keď sa
dvere vagóna zatvorili, nafi lmoval ju židovský väzeň, ktorému strážca
nakázal natočiť scénu, ako pozerá von. Settela o niekoľko mesiacov zabili,
spolu s jej matkou, dvomi bratmi, dvomi sestrami, tetou, dvomi synovcami
a neterou. Z celej veľkej rodiny Steinbachovcov prežil iba jej otec.
Erna Lauenburger bola mladá
sintská žena z Berlína, ktorá
vyrástla a presťahovala sa do
Magdeburgu, kde si založila
rodinu. V roku 1943 deportovali Ernu a jej dve dcéry
do Auschwitzu-Birkenau, kde
sa stala obeťou lekárskych
pokusov, ktoré vykonával SS
doktor Josef Mengele. Zabili ju
smrteľnou injekciou. Jej dcéry
tiež zahynuli v Auschwitzi. Jej
manžel, Otto Schmidt, zomrel
v koncentračnom tábore
Buchenwald. Erna Lauenburger
bola inšpiráciou pre detskú
knihu Ede a Unku od Alexa
Weddinga, v ktorej sa chlapec
z Berlína skamaráti so sintským
dievčaťom. Ede a Unku bola
jednou z najpopulárnejších
detských kníh v Nemecku v
povojnovom období a bola
následne aj sfi lmovaná. V roku
2011 pomenovali po Ede a
Unku jednu z berlínskych ulíc.
Miroslav Rác - Slovensko
Vyštudovaným klavirista, učiteľ na základnej umeleckej školy z Levíc. Začal skladať a tvoriť svoje diela spojené témou koncentračných táborov, rómskeho holokaustu a je silnou osobnosťou profilujúcou sa v boji proti novodobému fašizmu
Bol prizvaný na hudobnú spoluprácu na dokumentárnom filme s nemeckými Sinty a poľskými Rómami. Film je venovaný detským obetiam Holokaustu. Znázorňuje utrpenie množstva detí, ktoré zomreli počas druhej svetovej vojny v koncentračnom tábore Buchenwald. Vo filme sú všetky emócie autora vložené do hudobného podkladu. Natáčal sa priamo v koncentračnom tábore Buchenwald, ktorému je aj venovaný.
Na tému Holokaustu už zložil niekoľko skladieb, s ktorými koncertuje po celom svete. Prvá premiéra filmu bola v Karlových Varoch na festivale dokumentárnych filmov.
Nezabudnime
Dnes ako kedykoľvek pretým je dôležité aby sme nezabudli ! Hovorme o tom, píšme o tom, spievajme o tom a učme o tom! Pretože ak o hrôzach koncentračných táboroch prestaneme hovoriť, svet nato raz môže zabudnúť...
Jozef Kmeťo
Za rozhovor ďakujem Miroslavi Rácovi
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára
Váš názor nás zaujíma, ďakujeme