Monštrum menom Harabin chce osloviť aj rómskeho voliča?

Štefan Harabin 

Je mi veľmi divné ak vidím live na fb od romáka ktorý žije v zahraničí a obhajuje a glorifikuje takého človeka ako je Štefan Harabin a otcom národa nazve Vladimíra Mečiara. O tom viac mi je to ľúto, že niektorí rómovia s jeho názorom súhlasia... Tak som sa rozhodol vám všetkým ktorí sa hráte z myšlienkou, že Harabín je správna voľba pripomenúť kto je Štefan Harabín. 



Mečiarov človek

Vráťme sa do roku 1983, teda do času, keď justičný čakateľ Krajského súdu v Košiciach Harabin začal vykonávať remeslo, ktoré sa neskôr stalo jeho osudom. Po troch rokoch čakania napokon nastúpil na Okresný súd v Poprade, kde pracoval až do roku 1990. Po ročnej anabáze na Krajskom súde v Košiciach nastúpil v roku 1991 na ministerstvo spravodlivosti ako riaditeľ trestnej sekcie. Tam si ho prvý raz všimol rýchlo rastúci „otec národa“ Vladimír Mečiar.

„Mečiar na Najvyššom súde potreboval svojho človeka a Harabin všetky jeho kritériá spĺňal. Tak si ho tam vytiahol,“ prezradil nám dobre informovaný zdroj z prostredia Najvyššieho súdu. Napriek tomu, že sám Harabin priateľské vzťahy s akýmikoľvek politikmi popiera, v rozhovoroch niekoľkokrát potvrdil, že si Mečiara váži. „Vladimíra Mečiara si vysoko vážim ako človeka a považujem ho za štátnika svetového formátu,“ povedal v roku 2006 v rozhovore pre Hospodárske noviny.

Najvyšší súd I

A tak sa teda v roku 1993 po desiatich rokoch praxe dostal Harabin prvý raz na Najvyšší súd. Prvé tri roky bol radovým sudcom trestného kolégia, v roku 1996 sa stal jeho predsedom, kde pobudol ďalšie dva roky. „Počas svojho funkcionárskeho obdobia, obrazne povedané, visel na gume od Mečiarových gatí a bezhlavo plnil jeho politické príkazy,“ vyjadril sa toto leto pre denník SME jeden z Harabinových najväčších odporcov na Najvyššom súde Juraj Kliment.

Toto obdobie bolo najmä na verejnosti poznačené budovaním akéhosi mafiánskeho štátu a prehlbujúcou sa medzinárodnou izoláciou. Hoci z pozície sudcu Najvyššieho súdu sa do vývoja veľmi zasahovať nedalo, podľa niektorých jeho kolegov to ani nikdy nebolo jeho cieľom. V tomto období sa začal aj jeho konflikt s Danielom Lipšicom, ktorý vo svojej podstate pokračuje až dodnes. V roku 1998 ho parlament na návrh Mečiarovej vlády zvolil za predsedu Súdnej rady a Najvyššieho súdu SR, kde zotrval až do roku 2003.

Najvyšší súd II

A teraz sa presuňme o pár rokov vpred. Po roku 2003 sa totiž Harabin stal opäť predsedom trestného kolégia na Najvyššom súde a takto to zostalo až do roku 2006. Potom sa však znovu zmenili politické pomery a ozvali sa aj staré politické kontakty. Prvá vláda Roberta Fica s koaličnými partnermi Jánom Slotom a najmä Vladimírom Mečiarom vniesla Harabinovi opäť vietor do plachiet. Stal sa podpredsedom vlády a ministrom spravodlivosti.

Jednou z jeho hlavných aktivít sa stal boj za zrušenie Špeciálneho súdu a Úradu špeciálnej prokuratúry, ktoré boli vytvorené najmä na boj proti organizovanému zločinu. Prekážali mu hlavne vyššie platy sudcov Špeciálneho súdu a taktiež bezpečnostné previerky sudcov, ktoré boli podľa jeho názoru protiústavné. Svoj boj napokon vyhral. V roku 2009 Ústavný súd o jediný hlas zrušil Špeciálny súd, ktorý však ihneď nahradil Špecializovaný trestný súd s veľmi podobným zameraním. Harabin bol už o mesiac nato opätovne zvolený za predsedu Najvyššieho súdu.

Posledné kvapky
V roku 2015 sa vždy pevná pôda pod Harabinovými nohami začala pomaly triasť. Ešte v roku 2014 neobhájil svoj post predsedu Najvyššieho súdu, kde ho nahradila Daniela Švecová. Následne začal jeho senát chrliť rozsudky, s ktorými časť odbornej verejnosti nesúhlasila. Senát prepustil na slobodu policajtov odsúdených za korupciu, sexuálneho devianta, vyhovel dovolaniu Ivana Maroša odsúdeného v kauze Duckého zmeniek. Postupne prišiel o post predsedu trestného kolégia a rozsadený bol aj jeho pôvodný senát.

Na jeseň sa začali na jeho hlavu valiť disciplinárne podania, hrozí mu krátenie platu, preradenie na súd nižšieho stupňa a dokonca najnovšie aj úplné vyzlečenie zo sudcovského talára. Na druhej strane však treba pripomenúť aj slová Lucie Žitňanskej. Tá totiž pred časom povedala, že Štefan Harabin nie je príčinou, ale len výsledkom katastrofálneho stavu slovenskej justície. Jeho odchodom sa síce vyčistí vzduch, no cesta k ideálu je aj tak ešte veľmi dlhá.

Harabinove najväčšie kauzy a žaloby:


1. Šikovný nákup

Hospodárske noviny v októbri 2009 poukázali na podozrivú kúpu rekreačnej chaty v Dunajskej Lužnej za 65400 eur, pričom túto cenu mal mať len samotný pozemok. Predávajúci, miestny podnikateľ Miroslav L., už v apríli 2010 dostal prácu na Najvyššom súde. Predtým bol pritom spájaný s takzvanou konkurznou mafiou.



2. Narkobarón


Baki Sadiki je na Slovensku asi najznámejší kosovský Albánec. Človek spájaný s drogovou mafiou sa preslávil údajným telefonickým rozhovorom v roku 1994 s vtedajším sudcom Najvyššieho súdu Štefanom Harabinom. V rámci tejto kauzy sa ešte stále Harabin súdi s Generálnou prokuratúrou o 150-tisíc eur za poškodenie dobrej povesti. Generálna prokuratúra totiž v roku 2008 potvrdila existenciu prepisu jeho telefonátu so Sadikim.


3. Zrušená pokuta

Nevpustená kontrola Najvyššieho súdu úradníkmi z ministerstva financií vyšla Harabina na 70 percent jeho ročného platu. Ten sa však so sťažnosťou obrátil na Európsky súd pre ľudské práva, ktorý mu vyhovel a vrátil celú vec na slovenský Ústavný súd. Konanie sa zastavilo, pretože pre námietky zaujatosti reálne nemal kto v tejto veci rozhodovať.


4. Mafián

Magazín Plus 7 dní tento rok zverejnil Harabinovu fotografiu s mužom odsúdeným za objednávku troch vrážd. Milan Majerčík sa mal nachádzať na akcii s ich spoločným známym Jozefom Oklamčákom ešte v roku 2013. Harabin tvrdí, že sa stretli náhodou a nepoznajú sa.


5. Rušenie rozsudkov

„Piť krv“ začal Harabin tento rok aj predsedníčke Najvyššieho súdu Daniele Švecovej, keď postupne poslal na slobodu policajtov odsúdených za korupciu, nebezpečného sexuálneho devianta či napríklad vyhovel dovolaniu bývalého finančného riaditeľa SPP Ivana Maroša, ktorý bol odsúdený v kauze Duckého zmeniek. Tieto kroky znamenali postupné iniciovanie disciplinárnych konaní voči Štefanovi Harabinovi.



6. Harabin vs. médiá


Celkovo podľa údajov VIA IURIS Harabin žalobami za poškodenie povesti od roku 2006 vysúdil viac ako 300-tisíc eur. 


Takže si to zhrňme 

Tento sudcovský exot so svojim super-egom za posledné roky nevynechal jedinú príležitosť, aby nám predviedol, že on si môže dovoliť, čo sa mu len zamanie. Potom, čo vystriedal niekoľko politických korýtok (za jedno dal od šťastia nasilu mafiánsku „hubičku“ aj Róbertovi Ficovi), už s ním žiadna strana nechce mať nič spoločné (a Harabin nevie prísť Ficovi, ktorého si tak „vážil“, na meno). Veď robí hanbu sudcovskému stavu naozaj vzorne a nie raz bol obvinený zo zaujatosti. Zneužívanie funkcie, prenasledovanie kolegov a vydieranie štátu absurdnými žalobami. Pán Harabin každodenne dokazuje, že on je nad zákonom. A tak za absurdnú žalobu (veď k telefonátu s narkobarónom Sadikim sa podľa médií priznal) na Generálnu prokuratúra za údajné poškodenie jeho dobrého mena vo výške 160 000 eur (prečo práve toľko a ako to zdôvodnil?) nezaplatil povinnú súdnu zábezpeku, lebo od toho sa paragrafy tak krútia, aby bol pred nimi niekto rovný a niekto rovnejší, však pán Harabin?


Ale tým to nekončí. Čokoľvek, čo by ho mohlo zviditeľniť, zneužil na to, aby predviedol svoju manipulátorskú nadradenosť. Zrušil (áno, on, lebo len čo prestal byť predsedom senátu, odrazu už jeho slovo nemá žiadnu váhu, len váhu škandálu) do radu najneuveriteľnejšie súdne kauzy: mega-podvod so Slánskymi vrchmi, machinácie so zložením senátu v podvodnej kauze Tipos, prípad mega-podvodníkov Salmanovcov, oslobodenie mafiána Mišenku, ktorý vďaka tomu ušiel pred neskorším trestom, korupciu policajta, dokonca rasový útok, ktorý ani pri rasových výkrikoch vraj nie je rasovo motivovaný… A je toho omnoho viac. Dohadom o „sudcovskej mafii“ dodal pádne argumenty, keď v prípade už odsúdeného sudcu nariadil pojednávanie a hneď avizoval aj čas rozsudku, čo namietali hneď dvaja sudcovia Najvyššieho súdu. Aj tak presadil svoje obľúbené oslobodenie už odsúdeného sudcu napriek všetkým dôkazom. Takto zrušil rozsudok nad recidivistom finančných machinácií a aj v kauze Duckého zmeniek za 365 miliónov českých korún! Harabin ide už roky od škandálu ku škandálu. A škody ktoré takto napáchal nielen v ujme obetí, ale aj finančných škodách tomuto štátu sú zrejme astronomické a ešte len čakajú na konečný účet. Veď aj preto je v hľadáčiku nadácie „Zastavme korupciu“. Zvláštny zálusk má Harabin na Špecializovaný trestný súd, ktorý sa mu nepodarilo zrušiť. Tí, čo jeho vyčíňanie sledujú pozornejšie snáď potvrdia, že ešte asi nebol taký rozsudok ŠTS, ktorý by nenapadol a pod absurdnými formálnymi zámienkami nezrušil. Ale nič netrvá večne. 

 Chlieb sa začal lámať na prípade bandy sýkorovcov na čele s ich super-bossom Lališom. Opäť, svedectvá a vecné dôkazy vytvorili sieť, z ktorej by sa za normálnych okolností obžalovaní už nevymotali. Navyše, keď sa viacerí aj priznali, a presne popísali vražedné činy tejto bandy nariadené práve Lališom. Lenže aj tu našiel Harabin absurdnú formálnu „chybu“ a pod touto zámienkou dva krát zrušil rozsudok ŠTS a dokonca nariadil, aby už ŠTS tento prípad nesmel súdiť. Tým by, pochopiteľne, dal šancu celej bande uniknúť. Ani advokáti mafiánov neurobili toľko pre svojich klientov, ako exhibicionistické super-ego pána Harabina. A šiel až tak ďaleko, že porušil už aj poslednú zásadu súdneho sudcu – ignoroval rozhodnutie Trestného kolégia, ktoré jasne odmietlo jeho svojvoľný výklad zákonov. Prečo to urobil? No, pretože pán Harabin je „odborník“ vesmírnych rozmerov a podľa jeho vlastného úsudku sú všetci omylní, iba on nikdy nie.





Títo dvaja páni sa podpísali za stav Slovenska. Korupcia, mafia, 
Vladimír Mečiar a Štefan Harabin 


Záver 

Štefan Harabin je pre mňa osoba ktorá nieje zárukou demokracie na Slovensku. Nevidím v ňom ani politika, ktorý by robil slušnú a neskorumpovanú politiku. Keď sa pozrieme na kauzy v ktorých figuroval a o ktorých vieme, pretože si myslím, že o veľa veciach nevieme, sám za seba píšem, nemôžem dôverovať takému človeku. Strana Vlasť ktorú Harabin prezentuje paradoxe sa môže dostať do parlamentu, je to však silne nacionálne orientovaná strana v ktorej partnerstvo  rysujúce sa koalicie vidí aj Marián Kotleba. Harabín bol komunista, teraz sa snaží predstaviť ako kresťanský politik, dokonca aj priateľ Rómov, používa rôzne rétoriky aby na seba upozornil a prilákal tak voliča. Je to však ľstiví človek, inak povedané prefíkanosť a zákernosť mu nieje cudzia a ak takéhoto človeka niekto podporuje, nedá sa nič iné o ňom napísať ako len, že je to kus vola...  Ja tu nebudem vám písať koho máte voliť v nadchádzajúcich parlamentných voľbách ale voľte vždy s rozumom a nie na základe toho že vám niekto sa snaží niekoho podsunúť. Všetci predsa máme svoj rozum a podľa neho sa aj riaďme.... 


Jozef Kmeťo   

Komentáre

  1. No a,,co vam vadi??,,nevadil mafian Pociatek s Kalinakom,,bude sranda,,aj tak sa nic nezmeni,,Go on,,

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Dufam ,ze zatieto klamstva na p.Harabina raz budes pykat.

    OdpovedaťOdstrániť

Zverejnenie komentára

Váš názor nás zaujíma, ďakujeme