Rómsky tanec už nie je len o folklóre a tradíciách

Foto: FB Maroša Baloga

Pred deviatimi mesiacmi sa občianske združenie Rómski literáti ujalo v Banskej Bystrici rómskych detí a mládežníkov vo veku od 8 do 21 rokov. S týmito deťmi v rámci pôvodného projektu podporeného fondom Kult Minor bolo vyvíjaných viacero aktivít. Medzi iným aj tanec. Porozprávali sme sa s Marošom Balogom, ktorý v aktivitách s rómskou mládežou pokračuje. A nie je to len o tanci a speve.
Ako vznikol váš projekt?
Z komunitného centra Romano ilo vo Zvolene sme oslovili trénera, ktorý s deťmi pracoval, Petra Kačicu. Tento veľmi šikovný mladý Róm tieto deti dodnes už deviaty mesiac bezplatne trénuje. Výsledkom týchto aktivít bolo účinkovanie na viacerých festivaloch na Slovensku. Tieto decká nepochádzajú zo sociálne slabého prostredia, sú to integrované decká a členstvo v súbore je podmienené dobrými výsledkami v škole. To znamená, že pravidelne raz do mesiaca kontrolujeme, kto má aké výsledky. A ak niečo ide niekomu slabšie, šéf súboru, vysokoškolák Miško s nimi dva krát do týždňa robí aj doučovacie aktivity. A prináša to svoje ovocie.
Kde súbor nacvičuje?
V priestoroch  súkromnej základnej umeleckej školy v Banskej Bystrici. Týmto chcem poďakovať Alexandrovi Daškovi, že nám bezplatne pomáhali. Od septembra ale už je novinka, že sme súčasťou jeho školy a nacvičujeme raz do týždňa. Pre nás je ale priorita, aby deti riadne a s výsledkami navštevovali školu. Preto aj odmietame niektoré ponuky, najmä tie, ktoré sú počas týždňa, pretože nechceme, aby deti vymeškávali v škole.
Pripravujete nejaké aktuálne vystúpenie?
Áno, čaká nás tieto týždne nacvičovanie a v decembri príde čas, kedy decká ukážu svoje nové choreografie. Hovorím celý čas o tanci, ale podstata nášho občianskeho združenia je to, že pracujeme s mládežou. A to, čo im je blízke, teda moderná hudba, rap a aj tanec, to podporujeme. Čo pre mňa bolo šokom v Banskej Bystrici, že vôbec decká - a je tam aj môj synátor, tak preto ma to šoklo ešte viac, že začali prejavovať záujem aj o tradičnú rómsku hudbu, tanec a spev. Lebo s tým tancom súvisí aj tá hudba... a čo je pre mňa tiež také zaujímavé poznanie, že cez 90% našich decák - a máme ich 24 - nerozumie rómsky. Ale aj napriek tomu sa učia pesničky a to je presne také premostenie. Keď chcú vedieť, o čom sa v tej pesničke spieva, na ktorú tancujú, tak sú nútení ako keby sa začať učiť rómsky jazyk. Takže tak nenápadne tiež sa ako keby obnovuje v Bystrici rómsky jazyk. Pretože ním tu rozprávajú už len tí skoršie narodení, staršia generácia, a mladých ten jazyk neučili. Tak to je tiež veľké plus v rámci tohto projektu. V decembri nás teda čakajú vystúpenia, ale tiež budeme na celosvetovom festivale Khamoro. Tam sme už boli aj s naším divadielkom, to tu v Bystrici tiež máme.  V ňom sú členmi aj tieto naše tancujúce decká. Chceli by sme teda ísť tam niečo ukázať.
Pôjde teda o tradičný rómsky tanec?
Nechceme klásť akcent len na tradičný rómsky tanec s tými prvkami, čo tam musia byť, určite kvôli udržateľnosti tradícií. Ale už sa začíname pohrávať aj s myšlienkou, že by sme prebrali aj nejaký tradičný detviansky tanec a spojili ho s rómskym. Tak by sme nejako prepojili a ukázali tú multikultúrnosť na Slovensku, tak nejako metaforicky to chceme vyjadriť. A potom ešte jedna výzva, keďže majú radi rap: chceli by sme ísť na tradičné rómske bystrické pesničky s namixovanou rapovou hudbou. Takže tento súbor, Roma Sam z Bystrice chce skrz tanec šíriť tú myšlienku niekde vyššie. Nie iba pre krásu, ako každý z nás zrejme, aj ja milujem rómsku kultúru a zatlieskam, že super čardáš...Ale chceme to postaviť niekde inde, ako ostatné folklórne súbory. Lebo tiež vidíme, že niektoré súbory sa snažia metaforicky riešiť ten tanec, možno ukazovať históriu Rómov,  možno aj reflektujú tancom to, že je tu nejaký rasizmus.
A toto tie decká berú?
Presne tak, začali chápať, v akej sú situácii, čo ich čaká v živote a toto je možno jeden z tých prostriedkov, čo by chceli tým tancom ukazovať. Nedá mi nepovedať, že tá zdravá rivalita medzi súbormi, napríklad Romano Ilo, Horúce srdce, Jagalo Ilo a ďalšie vznikajúce súbory, napríklad aj v Martine, aj na východnom Slovensku...ako keby prichádzala éra akéhosi znovuzrodenia tradičných rómskych súborov, čo ma strašne teší. A preto ja budem  určite iniciovať a oslovovať všetkých šéfov týchto súborov, aby sme možno pre budúcnosť urobili nejaký spoločný väčší projekt. Aby sme ukázali silu a razanciu toho, že ľudia, ktorí sa venujú práci s mládežou v tancovaní, že máme ako keby spoločnú ideu.
Takže rómsky tanec môže aj spájať...
Presne tak, mňa nesmierne teší, že na tých festivaloch a vystúpeniach sa tie decká aj navzájom podporujú. Jeden druhému fandia, tlieskajú a mám pocit, že začína vznikať taká silná komunita mladých Romákov. Ktorí okrem tancovania absolvujú aj nejaké školenia. Napríklad ja keď dizajnujem projekty v rámci nášho občianskeho združenia, tak popri tréningu máme aj neformálne vzdelávanie. Snažíme sa teda tým deckám dať niečo, čo sme možno my absolvovali. Ja to teraz nazvem že nie Husákove, ale Sorosove deti, lebo moja generácia začala po revolúcii riešiť tieto rómske veci cez občiansky aktivizmus. A zrazu je tu nejaká diera, nie sú na to prostriedky, alebo možno občianske združenia nemajú toľko zručností, aby dokázali napísať a poslať projekt na ministerstvo školstva, či vnútra. Skôr to ostáva naozaj na tej kultúre a nemajú ľudí, ktorí by im to vedeli robiť. A vlastne práve preto by sme chceli práve túto generáciu nejakým spôsobom cez tú kultúru, tým neformálnym vzdelávaním dostať tam, kde sme boli a čo sme mali my, tie možnosti.    
Pre nerómov: čo znamená názov súboru Roma Sam?
V preklade je to „sme Rómovia“. Ale tie decká sa už snažia byť iné, vidno to aj na krojoch, ktoré teraz  budú mať vďaka podpore Kult Minoru a aj župana banskobystrického kraja. To sú síce takéto, nechcem povedať maličkosti, lebo súvisia priamo s tancovaním, ale veľmi podstatné. Lebo ten mladý človek, keď 9 mesiacov maká, drie, poctivo chodí na tréningy a zrazu je oblečený v tom kroji, tak mu rastie také to zdravé rómske ego. Je to jeden z tých motivačných prvkov, ktorý samozrejme aj skvalitní samotné vystúpenie.
Čo vás čaká najbližšie?
Taký trojdňový relaxačný tréning, spojený so vzdelávaním, čo sa týka tradičného tanca Rómov. Bude to tesne pred Vianocami, decká si to užijú, lebo chceme do toho vniesť aj iné rozmery. Čo sa nám, myslím, za tých 9 mesiacov podarilo. Teda že nie sú len súbor, ale taká malá rómska rodina. Pretože oni naozaj jeden druhému riešia osobné veci, ale aj školské, ako som spomínal. A keď je takýto zdravý základ, viete s ním ďalej pracovať. Pretože tie decká dospievajú, máme tam 8, ale aj 15, 18, 20 ročných. Ale oni naozaj každým rokom dozrievajú, chápu ten život viac a inakšie a takto si pripravujeme ako keby novú generáciu na veci, ktoré chceme. No a podľa mňa túto myšlienku by si mali osvojovať aj ďalšie súbory po celom Slovensku, začať sa stretávať tí vedúci. Aby sme to na tej kultúrnej platforme začali tak nenásilne posúvať. Aj tí mladí sa potom možno budú viac zaujímať o politické dianie, o občianske. Možno nebudeme mať problém s tým, že keď sa budú spúšťať ďalšie národné projekty, dať ich na pozície v komunitných centrách, terénnej sociálnej práci a v školách. Že tieto decká už na to budú pripravené. Jednoducho keď sa bude klásť dôraz na to, aby riešili vzdelávanie...Možno je to taká moja utópia, ale chcel by som, aby sme v priebehu ďalších možno piatich rokov mali na Slovensku 200-300 mladých ľudí, ktorí sa skrz tancovanie a kultúru proste dopracovali niekde inde. To je v mojom ponímaní taký správny Róm, ktorý proste cíti srdcom to rómske, tú kultúru, ale hlavou rieši reálny život. Lebo tie decká už dnes vedia, že nebudú všetci profesionálni tanečníci, že nepôjdu všetci do Romathanu. Budú to mať ako hobby, ale budú sa musieť starať o svoje rodiny. To sa im snažíme vysvetľovať, že tanec je super, aj kultúra, ale rozmýšľajte, čo budete robiť. To je tá základná filozofia, na ktorej som staval celú túto vec. Je veľmi dobré robiť s mladými ľuďmi, ktorí majú vzťah k tancu, hudbe, kultúre, lebo to už je len malý krôčik k poézii, divadlu, umeniu. Pretože umenie človeka vychováva a šľachtí. Toto je to, čo chceme robiť a robíme v Banskej Bystrici, máme spoluprácu so Zvolenom a predpokladám, že bude aj ďalšia spolupráca s ďalšími regiónmi, samosprávami. Tešíme sa na kopec práce, ktorá nás ale stále baví. To je tanečný súbor Roma San.      
Za rozhovor poďakoval Ján Strkáč
Romata / rómska tlačová agentúra 

Komentáre