Ceny potravín za socializmu a dnes, alebo koľko čo stálo za komunizmu

...rady za "socíku"... /ilustračné foto

Čas od času počujem, že sa ľudia za socializmu mali lepšie. To bezpochyby! Ale len určité a morálne flexibilnejší skupiny obyvateľov. Pozrela som sa preto na ceny potravín pred revolúciou a dnes a výsledok je veľmi zaujímavý! A ako myslíte, že dopadlo stravovanie za "totáča"?

Socialistické pokrmy by sa veľa zjednodušene dali rozdeliť do 3 skupín: lacné, nahradené a zvyšné. Plánovaná ekonomika a uzatvorenie hraníc smerom na západ mali vo svete gastronómie rad úskalí: relatívne drahé základné potraviny, časté výpadky dodávok, šedú ekonomiku s podpultovým tovarom. Kuchári tak boli vynaliezavejší, jedlom sa neplytvalo a mäsom sa šetrilo. Naozaj ale bolo vtedy lepšie?

Lacnejšie bolo len pre niekoho

Častým argumentom osôb nostalgicky spomínajúc na socializmus je, že všetko bolo lacnejšie. V absolútnych číslach to tak bolo, ale takéto počty sú úplne bezpredmetné, ak ceny neprirovnáte k mzdám. Pekné porovnanie ponúka Český štatistický úrad so svojím projektom Koľko som si mohol kúpiť ...?. V tabuľke jednoducho zistíte, koľko si človek s priemerným platom mohol dovoliť nakúpiť tovar a služieb.

Pre ilustráciu sa pozrieme na niekoľko základných potravín a ich ceny v roku 1988 a 30 rokov potom. Priemerná mesačná mzda v hrubom v roku 1988 bola 3 133 Ks, v roku 2018 potom 1013 eur.

Koľko sme si s priemerným platom mohli dovoliť:
■ Chlieb konzumný rascový (1 kg) - 1988: 703 kg vs. 2018: 1316 kg
■ Maslo (1 kg) - 1988: 77 kg vs. 2018: 155 kg
■ Vajcia čerstvá (plato 10 ks) - 1988: 258 plát vs. 2018: 830 plát
■ Kurča vypitvané celé (1 kg) - 1988: 103 kg vs. 2018: 463 kg
■ Hovädzie zadné bez kosti (1 kg) - 1988: 67 kg vs. 2018: 143 kg
■ Mlieko polotučné (1 l) - 1988: 1587 l vs. 2018: 1607 l
■ Cukor kryštál (1 kg) - 1988: 387 kg vs. 2018: 2026 kg
■ Mliečna čokoláda (100 g) - 1988: 238 ks vs. 2018: 1128 ks
■ Pivo fľaškové (0,5 l) - 1988: 1238 ks vs. 2018: 2710 ks
■ Rum tuzemský (1 l) - 1988: 31 l vs. 2018: 122 l

Ako je teda vidieť, jediné, čo zo základných potravín stojí stále približne rovnako, je mlieko. To ale bolo komunistami dotované (v obchodoch stálo menej, než za koľko sa vykupoval). Ostatné potraviny sú až niekoľkonásobne drahšie.

Lacné varianty alebo "hlad je najlepší kuchár"

Ak ste práve neboli okresný tajomník strany alebo baník, najskôr ste museli dosť šetriť. Hitom bola jedlá z tých najdostupnejších surovín: zemiaky, múka, kapusta, sem tam tučné mäso. Len variácií z dua zemiaky & kapusta je toľko: kapustnica, strapačky alebo lepenica. Zaujímavou novinkou bol napríklad vyprážaný syr.

Lepenica


Nepostrádateľné náhrady

"Keď nemáš limetku, daj tam citrón," to je dnes už legendárny hláška z populárneho relácie o varení. O takýchto náhradách by sa vtedajším gazdinkám ale mohlo iba snívať, pretože jedna vec sú ceny potravín, a druhá ich dostupnosť. Bez známostí alebo vysoko angažovaného postavenia ste mohli v rade na mäso stáť pokojne celú päťročnicu, a rovnako ste nič poriadne nedostali. Varilo sa tak ale dosť vynaliezavo, často bez mäsa a používali sa všelijaké náhrady. Určite pamätáte humrovku zo zeleniny (v skutočnosti skôr zelerovú remuládu), alebo falošný tatarák.

Bezo zvyšku

Nedostatok nútil ľudí potravinami neplytvať a spotrebovať naozaj úplne všetko. Zo suchých vianočiek (v lepšom prípade) sa robila žemľovka, zapekali sa rôzne cestoviny, robila kaša ... Dnes sa k tomu ale vraciame - predsa len je otrasné, koľko jedla sa v súčasnosti vyhodí. Zo svetovej produkcie príde nazmar celá tretina potravín, v Česku napríklad každá rodina zlikviduje ročne takmer 50 kg jedla! A tak sa v tomto smere v Čechách veľa angažuje organizácie Zachráň jedlo, ktorá vydala kuchárku sa 100 recepty na spracovanie snáď úplne všetkého.

Národ vegetariánov ... ale len vo štvrtok!

Súdruhovia boli vynaliezaví, a preto sa v roku 1963 namiesto oficiálneho nedostatku mäsa vyhlásili bezmäsité štvrtky. V podnikoch verejného stravovania ste tak nedostali ani párok. Popri klasických vegetariánskych jedlách vznikol fenomén dezertu ako hlavného jedla. Deťmi kvitovaná, dospelými už o niečo menej. Vy by ste si dnes pravidelne dávali dolky, rezance s makom, ryžový nákyp, alebo tvarohové knedle s jahodami?

A ako to je po 30 rokoch...???

Tí z vyššej vrstvy si majú z čoho vyberať a my pracujúca chudoba sme v podstate stále ostali pri socialistických potravinách...

Iveta Kmeťová

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Fašizmus nieje riešenie

Likvidovať Rómov? Žiadny problém, píše Kotlebova stránka na Facebooku

Fiasko kotlebovcov v Londýne. Nepustili ich do troch podnikov

Opatrovateľka, či parazit?