Sme to čo čítame... Do akej mieri nás ovplyvňujú média? O Rómoch a médiach trochu inak...

Do akej mieri sme ovplyvnený 

Jedna, snáď z najaktuálnejších tém na Slovensku, s ktorou sa dennodenne stretávame, je problematika slovenských Rómov. Bohužiaľ, každé rypnutie do tejto témy sa nesie v duchu negatívnych, stereotypných postojov a názorov. Nechcem týmto spôsobom útočiť na médiá, ktoré sa podieľajú na šírení týchto stereotypných predstáv a rázne obhajovať a pozitívne vykresľovať rómsku spoločnosť. Avšak, jeden a to snáď najväčší problém spočíva v tom, že ľudia odmietajú diskutovať, či premýšľať nad touto problematikou inak ako im je sprostredkovávané. Vznikajú stereotypné predstavy a zaryté predsudky namiesto toho, aby sme sa nad vecou zamysleli trošku hlbšie.

Média nám sypú zrno a my ho s chuťou zobeme...

Vždy som hovoril a hovoriť budem, že média skutočne vedia ovplyvňovať človeka. To, že tu máme nárast extrémizmu, aj za to tak trochu môžu média. Ľudia sprostredkovane prijímajú správy tak ako ich predložia média. Nesnažia sa zamyslieť nad správou, oddeliť zrno od pliev, posúdiť či je daná správa objektívna, či má charakter bulváru, alebo je aj na objednávku všeobecného zaužívaného stereotypu a pohľadu. Sú ako "sliepky", ktorým nasypete zrno a oni zobkajú a zobkajú... 

"No jasné, zase Cigáni." S takouto reakciou sa stretávam pomerne často po odvysielaní televíznej reportáže, alebo uverejnení článku s rómskou tematikou. S najväčšou pravdepodobnosťou sa nejedná o žiadnu neočakávanú a prevratnú informáciu. A o to práve ide. Ľudia prekŕmení mediálnymi rečami o nezvládnuteľnej rómskej situácii hltajú každé zrnko a tie najbanálnejšie správy sú v tom momente veľmi dôležité a treba na ne poukázať.    

Osobne ma veľmi prekvapilo, akú pozornosť upúta napríklad  ukradnutý fúrik len preto, že ho ukradol Róm. Samozrejme, takáto informácia by stratila svoju atraktívnosť, keby ten fúrik ukradol akýkoľvek majoritný príslušník (ak by nešlo o politika, alebo známu celebritu). Róm ukradol drevo, chcel ukradnúť železný príklop na kanály. Róm okradol babičku, rómske deti terorizujú iné deti. Rómsky žiak sa pobil so spolužiakom... Poviete si, no pobil sa so spolužiakom, a máte pravdu, nikoho by takáto správa nezaujímala, ale kedže ten spolužiak bol biely, zaujíma to každého... 

Namiesto toho, aby sa poukázalo na to, že viac ako polovica Rómov sú integrovaní a približne 40% žije v osadách a chatrčiach, sa rieši ukradnutý fúrik, susedské hádky a poberanie sociálnych dávok, pričom omnoho viac týchto dávok poberá majorita. Jednoducho faktické informácie o integrácii by nikoho nezaujali a s najväčšou pravdepodobnosťou by im ani nikto neuveril (hoci sú pravdivé a ľahko overiteľné). A tak sa dookola pozeráme na správy o neprispôsobivých (neprispôsobivý je veľmi obľúbený výraz) a problémových občanoch a tak vzniká mienka, že takmer všetci Rómovia sú takí.

Médiá nemajú dôvod poskytovať iné správy, keďže tieto idú na odbyt. My "zobeme" a tak nás "kŕmia" ďalej. Ale kŕmia nás tým, čo nám chutí. Aby ste to lepšie pochopili, tak si položte ruku na srdce, aké správy, či články vás zaujímajú? A také správy aj dostávate... Média iba plnia vaše prianie. Články, či správy. pri ktorých treba aj premýšľať nejdú na odbyt, na odbyt idú senzácie, vraždy, kto s kým, ako a prečo, násilie, nenávisť, to je to po čom absolútna väčšina baží... 

Ja to vidím na svojom blogu. Keď napíšem totálnu "blbosť", článok má čítanosť, keď však píšem o veciach, ktoré nie sú pre vás atraktívne čítanosť je veľmi nízka. A nemyslite si, že rómsky čitateľ od majoritného je iný. Ak chcem zvýšiť svoju čítanosť z času na čas vám predhodím chutný "steak" v podobe tláchanin, ktoré vám chutia a kde nemusíte premýšľať, iba zobete čo vám nasypem. 

Norbert Hmilnasky a Romano Rašaj v čase keď boli ešte priatelia 

Hlupáci idú na odbyt 

Keď napíšem o Romanovi Rašajovi, či Norbertovi Hmilanskom, viem, že to bude mať čítanosť. Vy bažíte po takýchto spravách. Stavajú sa z vás "slepice", poslušne zobete to čo vám ja naservírujem. Ale vám to nestačí, vy chcete viac, chcete mať plné ústa hlupákov... Koho by zaujímalo, že Romano Rašaj je predovšetkým chlap, ktorý je od rána do večera v robote, že má krásnu rodinku a žije slušný a poctivý život? Toto nikoho nezaujíma, zaujímajú vás veci a chyby, ktoré urobil...  Norbert Hmilansky, máte ho pomaly za kráľa, nedaj bože by som o ňom niečo zle napísal a zožrali by ste ma aj s topánkami. To, že pri verejných zbierkach, kde sa tento chlap objaví, chýbajú love, vás nezaujíma, pretože ste si ho vy sami postavili na piedestál a veríte mu...  

Ja ako bloger musím vedieť čo a ako napísať a hlavne kedy napísať, nemôžem si dovoliť napísať niečo v nesprávnu dobu... Musím vedieť kedy otvoriť karty a kedy je dobre mlčať... Čo potom veľké média, denníky a spravodajské portály? 

Spomenul som mená ako Romano Rašaj a Norbert Hmilansky, pritom by som ich vôbec nemusel spomínať, pretože pre rómsku komunitu sú absolútne bezcenní, ale sú to známy "lajfkári na fejzbuku" a či chcem, alebo nie, majú určitý vplyv na ľudí, ktorí ich sledujú. Ja ako bloger píšem o veciach, ktoré sú sledované. Inak píšem pre Redakciu R1 a inak pre Sme.sk, pretože aj skladba čitateľov je iná... 

Keby som v článkoch, ktoré píšem pre Sme.sk spomenul mená ako Romano Rašaj, či Norbert Hmilansky, nikomu by tieto mená nič nehovorili, pretože ako som napísal, ani jeden nie je taký king, ako si o sebe myslí. Oni sú králi len v priestore "fejzbuku", mimo neho sú to neznámi ľudia. O Norbertovi Hmilanskom sa písalo aj napríklad na prehladsprav.sk, ale nebol tam spomenutý, pretože by niečo výnimočne urobil, ale preto, že jeho hlúposť v danom čase bola dobre predajná. No kto by nepísal o Rómovi, ktorý nikde nepracuje a ešte si dovolí sa obtierať o Kotlebu. 

Pochopili ste? Keby sa o Kotlebu sa obtieral slušný Róm, ktorý pracuje od rána do večera, koho by to zaujímalo? Nikoho. Ani Kotlebu. Ale to, že sa o neho obtiera chlap, ktorý je na sociálnych dávkach, tak toto je sústo pre všetky média. A nakoniec Kotleba z toho vychádza ako King, pretože sa o neho obtiera ten, na koho Kotleba upozorňuje.  

Marián Kotleba v obklopení médii  

Média, ale aj my sami sme dali život extrémizmu      

Aby ste celý článok pochopili, tak si to zhrňme. Hlúposti a hlupáci vdychujú život zlu. A my tie hlúposti čítame a prijímame. Články, pri ktorých sa treba zamyslieť, články ktoré prinášajú iný pohľad, články, ktoré sa nám snažia niečo ukázať ignorujeme. Bavia nás vraždy, znásilnenia, klebety a správy, pri ktorých netreba premýšľať. O pozitívne veci nikto nemá záujem. Rómovia, o ktorých sa dozvedáme z televízie, alebo tlače, ktorí žijú asociálne, predstavujú približne 40% zo všetkých Rómov na Slovensku. Tejto informácii nikto nechce veriť, pretože verejná mienka je, že integrovaní Rómovia takmer neexistujú.  A druhá, nie menej dôležitá vec je uvedomiť si, že naše názory sú často vo veľkej miere mediálne vykonštruované. Nepokúšam sa tvrdiť, že správy, na ktoré sa pozeráme sú vymyslené, to vôbec nie, že články ktoré čítame sú vymyslené, ale ja ako bloger ich viem podať tak, aby udreli v daný čas tam kde majú... 

Na záver snáď len upozorním, že týmto článkom sa rozhodne nesnažím na niekoho zaútočiť, aj keď to tak môže vyzerať. Mojím článok sa vám snažím ukázať ako fungujú média voči nám, my k nim, ako prijímame správy, ako s nimi zaobchádzame a ako sa k nášmu fungovaniu v spoločnosti a spoločnosť k nám stavia. Máme tu extrémizmus, ale on tu žije ako my všetci sme schopní konštruktívne myslieť. Kotleba tu nie je preto, že on chce, ale pretože my mu pomáhame aby tu bol. Cesta však určite nevedie cez nenávisť, ale keď nenávisti dáme možnosť sa k nám dostať cez články a média, kto za to môže??

Som to, čo čítam... 

Jozef Kmeťo