Preskočiť na hlavný obsah

Translate

Koronavírus: Myslím si, že tohtoročných Vianoc sa mnohí nedožijeme

Pridať popis

Bodaj by som sa mýlil. Bodaj by som bol len ten blázon, za ktorého ma mnohí máte. Bodaj by som bol len scenárista zlého obdobia v zlom filme. Koronavírus zmenil za cca. 4 mesiace celý svet. Sme svedkami ohromnej katastrofy, akej svet od druhej svetovej vojny nečelil. Sledujeme správy z Talianska, Španielska, Nemecka a celého sveta a pýtame sa, čo bude s nami?

Ľudstvo stojí pred prioritami ako je záchrana života, boj o život, záchrana svetovej ekonomiky, či priorita ľudskosti ako takej. No ja sa sám seba pýtam, ide vôbec ľudskosť, ekonomika sveta založená na bohatstve a naproti tomu obrovskej chudobe dohromady? Môže vôbec svet založený na sebectve mať prioritu zachrániť život, boj o život, boj o človeka, či jednotlivca?


Veselé videjko z karantény/ Foto Tv. Markíza 


Pretvárka na celospoločenskú zodpovednosť sa za chvíľu skončí a najdôležitejšia otázka bude, koľko ľudí sme vlastne ochotní obetovať za záchranu ekonomiky. História nám hovorí, že ani tisíc mŕtvych by nám nemalo vadiť. Tento svet bol postavený na bohatstve, od nepamäti ľudstva to bolo o bohatstve. My ľudia sme si túto modlu bohatstva sami postavili a od narodenia sa jej klaniame. Na oltár tejto modly sme od križiackych vojen až po súčasné konflikty priniesli nemalo ľudských obetí. Sledujeme ako svetoví lídri prinášajú rôzne opatrenia na zmiernenie pandémie, ktorá si už vyžiadala viac ako 40 tisíc obetí a bude ich žiaľ viac. Lenže už málo komu prichádza, že sú to v prvom rade ekonomické opatrenia. My tlieskame a ďakujeme naším lídrom ako naším bohom a veríme, že je to len zlé obdobie, ktoré musíme nejako prežiť. Dôležité je, aby sme aj v tomto zlom období mali svoje pohodlie ako ten pán vo videu vyššie. V tom našom pohodlí sme ochotní prekonať aj "inváziu mimozemšťanov", len aby nám bolo dobre...

Do našich životov vstúpil nový vírus. Život je teraz taký zvláštny, že si už pomaly ani nepamätám, aké to bolo nemať žiadne zákazy a príkazy. Akosi si už zvykám. V Tv, či v iných médiách nepočuť o ničom inom, len o koronavíruse. Tri týždne správy o tom, aké opatrenia sa zavádzajú s cieľom minimalizovať nákazu, silné reči silných mužov a žien v politike ako sa z vírusom popasujú, sú mi viac menej na smiech.

Akoby sa vrece roztrhlo aj s rôznymi videoblogmi, názormi aj odporúčaniami bežných ľudí na internete.

Jedna skupina ľudí sa k sebe správa úctivo, chce si pomáhať, píše o akejsi spoločenskej zodpovednosti nás všetkých. Vyzýva na dodržiavanie pravidiel, ktoré ochromili celú krajinu. Ako čas plynie, zrazu sa ku koronavírusu musí vyjadriť už naozaj každý. Veľa priateľov na FB zverejňuje statusy, zdieľa virálne fotky, či zverejňuje svoje vlastné v rúškach za sprievodu motivačných slov, ako sme všetci na jednej lodi, ako to všetci spolu zvládneme.

Iné skupiny ľudí sa zase hádajú v potravinách o mydlá, hádajú sa v električke kvôli rúškam, či sa dokonca udávajú ako nejaké gestapo. No a máme tu aj inú skupinu ľudí. Sú to ľudia, ktorí boli navyknutí na, povedzme to, vyšší štandard života. Raňajky, masielko a kaviár, obedík vo štvorhviezdičkovej reštaurácii a večera u priateľa z biznisu. Práve táto skupina ľudí, a verte nie je ich málo, najviac plače a narieka. Čo bude s nami? Chudobní ľudia mám pocit, akoby s pokorou prijali fakt dnešných dní.

Čo určite nemôžem poprieť je, že tento vírus nás totálne zmenil. Všetci sme si zrazu uvedomili našu pominuteľnosť, že mať titul pred menom a za menom nič neznamená, ako aj naše postavenie v spoločnosti. Či si bohatý, chudobný, či kráľ, tomu vírusu je to jedno. Začali sme sa báť. Zrazu je smrť viac reálna ako kedy predtým a sme jej tak blízko vystavení, že cítime jej chladný dych.

Všetci chceme žiť. Život je prirodzená vlastnosť nás všetkých, boli sme tak stvorení s túžbou žiť, nie zomrieť. Nechceme sa zmieriť s tým, že by sme mali zomrieť. Aj napriek tomu čo som napísal vyššie si mnoho z nás stále neuvedomuje pred čím ľudstvo stojí. Niektorí tie dni berú ako adrenalín vo svojom nudnom živote. Natáčajú si videjka ako trávia voľné dni doma, posielajú ich do televízie, iní vybehnú von do prírody na prechádzku, stále im to nedochádza, že sú to možno posledné dni života aký poznajú. Pokiaľ fungujú obchody a služby a vírus sa ma dotýka len okrajovo všetko zvládnem, takto mnohí uvažujú...

Podľa mňa ide celej spoločnosti o záchranu ľudských životov len teraz, na začiatku. Lebo sa nudíme a pre veľa ľudí je takéto hranie sa na zodpovedného ochrancu len akousi formou zábavy. Na Slovensku na koronavírus nezomrel zatiaľ žiaden človek. Túto naozaj skvelú nulu sme však vyvážili ekonomikou, ktorá smeruje do sračiek. Bodaj by tá nula na výslednej tabuli svietila čo najdlhšie, lenže za akú cenu? Za krach, za krízu, recesiu, nezamestnanosť a chudobu. Všetci sa teraz správame, akoby sme tie peniaze nepotrebovali, akoby sme nepotrebovali ani prácu, hlavne, že zachránime nejaké ľudské životy. Celá spoločnosť, celý svet sa takto hrá...





Svetový pád ekonomiky je blízko

Pád ekonomiky ako ju poznáme dnes je blízko. Áno robia sa opatrenia, ktoré by mali spomaliť nie pád ekonomiky ako si myslíte, ale šírenie pandémie. No šírenie pandémie je spojené s ekonomikou, no a aké sú to opatrenia? Máme 21. storočie, svet sa míľovými krokmi od poslednej pandémie španielskej chrípky, ktorá vyzabíjala pol populácie sveta v rokoch 1914- 1920, posunul dopredu. No opatrenia, ktoré máme sú ako pred sto rokmi. Poviete si, ale veď medicína je už na akej úrovni a ja s vami súhlasím a napriek tomu si dnešná medicína s takouto pandémiou nevie poradiť. Lekári, vedci iba poznajú ako funguje ľudské telo, rozlúštili dokonca aj ľudský genóm, vedia ako funguje ľudská bunka, vedia ako zabíja vírus, poznajú jeho tvar aj štruktúru, ale to je dosť málo na to aby vedeli aj liečiť. Máme prístroje, máme poznatky, ale verte mi, že tieto poznatky mal aj Hippocrates, či starovekí lekári, my sme ich len obohatili o prístroje, ktoré nám dopomohli k novým poznatkom a tie sú nám prd platné, pretože ako by som to napísal, chýba nám návod na správne využitie týchto poznatkov. A tak sa vedci hrajú so životom, ako keď si dieťa skladá svoju hračku. Ak napíšem so životom, tak to doslova. V laboratóriách sa hrajú s vírusmi ako keby to boli nejaké skladačky z puzzle. Výsledok je, že to máme novú morovú ranu. Áno, nebojím sa napísať, že koronavírus Covid -19 je nový mor 21. storočia, ktorý spôsobí pád ekonomiky aj keď mocní tohto sveta sa všemožne snažia, pád ekonomiky tu bude do 2 mesiacov....

Pripravte sa na najhoršie

Pád ekonomiky so sebou prinesie nedostatok potravín, liekov a nové vojenské konflikty medzi krajinami, ak to celé nevyústi do svetového konfliktu. A to čoho sme dnes svedkami, ako sú ľudia súdržní, tlieskajú na balkónoch, či si robia veselé videjka z karantény, rýchlo pominie a človek človeku za kus chleba sekerou do hlavy zatne!!! Iba hlupák by mi mohol napísať, že preháňam. Nemyslím si. Stačí keď budete sledovať správy zo sveta a rôzne vyjadrenia politikov, ale aj odborníkov, ktorí už podobný scenár pripustili. Ako ľudstvo sme sa ocitli pred veľkou zmenou, a my všetci budeme tejto zmeny svedkami. No jedno viem, že mnohí sa tohtoročných Vianoc nedožijeme. V Biblii je napísané, a živí budú závidieť mŕtvym... Týmto článok chcem iba povedať Užívajme si tieto možno posledné dni v radosti, pretože prídu dni sĺz, strachu a smrti... Ale stále je tu nádej...



Jozef Kmeťo

       



       

Komentáre

  1. Jozef, hlavne nepodliehaj panike a nevšímaj si média. Začni užívať koloidné striebro 1 až 2 lyžičky ráno a takisto večer. Počas dňa si daj probiotikum. A koronavírus ťa bude zďaleka obchádzať. Sústreď sa na to, že keď to príde, ako prežijete. Nie vírus, ale obmedzenia, zrušenia obchodov, a podobne.... ekonomicky a tak...

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Fatalista.. Ja chápem vás postoj... Na základe tohto sa viete pripraviť... Avšak troche viery nezaškodí... Minimálne pre vás a pre vaši rodinu... Nič nie je také zlé ako sa môže zdať... A ak aj je vždy treba mať po ruke náboje...

    OdpovedaťOdstrániť

Zverejnenie komentára

Váš názor nás zaujíma, ďakujeme

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Rómovia si nevedia predstaviť, že by mali svoj vlastný štát...

Okrem kontaktov je sociálna sieť dobrá aj na bleskový prieskum. Už dlhšie bez toho aby si to niekto všimol, až možno na pár jednotlivcov, mapujem na mojom "fejzbuku" náladu nás Rómov. Samozrejme, že naša nálada sa odzrkadľuje aj podľa doby v akej teraz žijeme. A možno aj práve táto doba, kedy všetci bez rozdielu musíme vynaložiť viac úsilia na prežitie, ako by Rómov prebudila zo sna, jeden za všetkých a všetci za jedného.Pretože jeden za všetkých a všetci za jedného, alebo inak povedané spoločne za prospech nás všetkých už neplatí. V rómsku štátnosť ktorý by sme spoločným úsilím vybudovali neverí väčšina Rómov.
Pri otázke: Viete si predstaviť, že by sme mali Rómsky štát? sa Rómovia viac menej vyjadrovali záporne. Neveria, že by spoločne dokázali vôbec niečo také ako Rómsky štát vytvoriť. Ako sa mnohí sami vyjadrili, chýbajú nám vzdelaný ľudia, či sami medzi sebou sa dokážeme deliť na lepších a horších, sami sa kastujeme, a to by prinieslo veľké nezhody a napätie. A potom t…

Opatrovateľka, či parazit?

V takmer každej rodine to príde, nastane dilema, čo so svojimi zostarnutými rodičmi, ktorí sa už sotva vládzu o seba postarať. A stalo sa to aj mne. Som najmladšia, slobodná, tak akosi automaticky táto povinnosť postarať sa o svojich rodičov pripadla mne. Teda vlastne iba o mamu, lebo otec zomrel pred takmer desiatimi rokmi. Odvtedy som sa vlastne snažila všemožne nejako to vykryť, len aby som nemusela ostať doma z práce. 
Každý deň som dochádzala do práce 45km, čo znamenalo byť z domu celý deň, no bola som rada, že vôbec nejakú prácu mám a hlavne mi tolerovali to, že keď náhodou bolo mame zle, to znamená, že som v noci musela volať záchranku a keď ju nevzali do nemocnice, musela som ostať pri nej a v práci som si musela vziať voľno. Neskôr cez deň mi s mamou pomáhala sestra, bola aspoň pri nej a ja som mohla ako – tak pokojne byť v práci, aj keď som niekedy prebdela celú noc, keď sa mama necítila dobre. Zo stresov som bola aj ja často chorá, minimálne dvakrát do roka ma trápil zápal…

Kotlebovci chcú mať v rukách zbrane

Jeden zo zákon ktoré chcú Kotlebovci sprísniť, je takzvaný farmarsky zákon. Na Slovensku už od roku 2005 platí takzvaný „farmársky zákon,“ ktorý mal hrozbou až dvojročného väzenia zabrániť tomu, aby si ľudia na poli napríklad vykopali zopár zemiakov, alebo zobrali jeden melón.  

Kotlebovci sú však zo znením tohto zákona nie celkom spokojný a chcú ho novelizovať a samozrejme sprísniť. Inak povedané, keď vezmeme do úvahy rétoriku Kotlebovcov o Rómoch, je jasne, že zmena by mala spočívať v tom, že ak mi zlodej ukradne čo i len klások kukurice, a budem mať zbraň a použijem ju na zlodejovi, a zabijem ho, nebudem trestne stíhaný, pretože som si chránil svoj majetok...  

Kotlebovci volajú po zbraniach, chcú presadiť aby každý kto chce vlastniť zbraň, tak by mal... Európska únia sa snaží obmedziť vlastniť zbraň, no Kotlebovci hovoria nie! My chceme zbraň! 

Neviem si predstaviť, že ľudia ako sú Kotlebovci by mali mať v rukách zbraň, hoci oni už zbrane majú či už v legálnej  alebo nelegálnej držbe…