Veľký piatok v tieni koronavírusu

Dnes je Veľký piatok, dej Veľkého piatku sa začína odohrávať udalosťou zajatia Ježiša oddielom vojakov na Olivovej hore. Ježiš sa ich spýtal, koho hľadajú. Keď odpovedali, že Ježiša Nazaretského, vyzval ich, aby nechali jeho učeníkov odísť. Udalosti tohto dňa sú dnes pre nás všetkých viac vnímané ako kedykoľvek predtým. V tieni koronavírusu si viac uvedomujeme, že sme len obyčajný smrteľníci a že, to čo sme doteraz obdivovali, bola len poľná tráva. Muzikanti, herci či úspešný politici sa v týchto dňoch stali len atrapami slávy ktorej sme sa chceli aj my obyčajný ľudia dotknúť. Obyčajný ľudia a ich práca ktorú sme brali ako samozrejmosť sa dnes stala hviezdou dnešných dní, a zrazu sme si uvedomili, že byť predavačom v obchode či záchranárom je oveľa viac ako byť slávnou hviezdou strieborného plátna kín. 

Ježiš sa pri vypočúvaní nebojácne priznáva, že nie v skrytosti, ale verejne učil ľud v synagóge i v chráme a ohlasoval tomuto svetu Božie kráľovstvo. Teda nie iba Bohom vyvolenému národu, nielen pokoleniu svojich súčasníkov, ale všetkým, ktorým sa bude zvestovať evanjelium. Zaujímavá veta v kontexte dnešných dní, žabomyšie vojny kto je kto či akej si národnosti či farby pleti sa pri koronavíruse stali luxus ktorým sme si mastili naše namyslené egá.  

Svojím životom však nenasledujeme odkaz Ježiša Krista, my ho v podstate každý deň zabíjame. Tri hodiny zápasil Ježiš na kríži so smrťou, aby nakoniec so slovami: “Je dokonané!“ naposledy zavzdoroval úhlavnému rivalovi. Ľud tam stál a díval sa. Poprední muži zákona a vojaci sa mu posmievali a ironicky vraveli: “Iných zachraňoval, nech zachráni aj seba, ak je Boží Mesiáš, ten vyvolenec“ alebo: Zachráň sa, ak si židovský kráľ!“ (Lk 23, 35 – 37) Okoloidúci potriasali hlavami a rúhali sa mu: „Ak si Boží Syn, zostúp z kríža!“ Nesprávame sa sa aj my tak podobne? Utiekame sa k Ježišovi keď nám je zle, ale keď sa nám darí, ani si na neho nespomenieme. No dnes je jeho meno naviac skloňované, pretože sa bojíme, bojíme sa o svoje zdravie a život. Mám pocit, že keby nebol ten prekliaty koronavírus, ani si už pri behu obyčajných dni a nášho hektického života neuvedomíme našu smrteľnosť... 

Každý z nás ma svoje hriechy, inak povedané svoje nedostatky. Niektorí s nimi vedia bojovať na slávu nášho Boha a jeho syna Ježiša Krista, iný zase naopak ten boj vzdali, pretože možno si v tom svojom nedostatku /hriechu/  našli svoje potešenie.  Každý z nás si myslí, že najväčším hriechom je zabitie človeka či keď úmyselne sme človeku ublížili, ale to tak nie je... Boh má jasne meradla čo je dobre a čo zle a aj keď my si  myslíme, že to tak zle nieje, Boh má nato iný názor... Je nám pohodlnejšie sa z naším hriechom stotožniť, ako s ním bojovať a spytovať si svedomie a tak sa musím smiať, keď mi niekto povie ja som veriaci, no svojím životom a konaním Ježiša Krista vedome posiela na smrť. 

Raz som napísal, keby Ježiš Kristus teraz prišiel z neba na zem, veľa ľudí dokonca aj tí naj veriaci by ho znovu pribili na kríž, pretože by im ukázal ich nedostatky.... 

Z veľkej noci sme si urobili sviatky konzumu, plné chladničky jedla, plné špajzy, veľa pitia a pohodlie nášho domova vrhli tieň na podstatu Ježišovej smrti a keby nebolo toho koronavírusu asi by sme si menej uvedomili čo pre nás urobil Náš živý Boh a jeho syn Ježiš Kristus. 

Na tri hodiny nastala po celej zemi veľká tma, slnko sa zatiahlo, chrámová opona sa roztrhla napoly od vrchu až do spodku. Zem sa zatriasla a skaly sa rozpukali. Ježiš zvolal mocným hlasom: „Otče do tvojich rúk porúčam svojho ducha.“ Po týchto slovách naposledy vydýchol, naklonil nabok hlavu a skonal. Pri týchto slovách si uvedomujem, že nie len mne, ale mnohým unikla smrť Ježiša Krista a tak nie len sebe ale aj vám prajem aby sme si k nášmu Bohu a jeho synovi našli opäť cestu lebo bez nej sme stratený... 

Jozef Kmeťo