Preskočiť na hlavný obsah

Translate

Integrácia Rómov po Slovensky alebo ako sme sa dostali k asociálom




Rómov sa tak všetci snažili integrovať do spoločnosti, že od dôb Márie Terézie  sa podarilo vybudovať generačnú chudobu ktorá v posledných rokov sa vygradovala do sociálneho úpadku.

Najprv sa z Rómov spravili osobný remeselníci a kopáči pre šľachtu (14. – 17.storočie). Rómovia však pre podiv väčšinovej spoločnosti  boli šikovný remeselníci. Začali sa živiť kováčstvom, drotárstvom, boli šikovný murári, pracovali u gadžov na poliach, a samozrejme boli vychýrený muzikanti, a tak celé rodiny sa sťahovali a usádzali pri miestách  a dedinách. Potom ich tu začalo byť na vkus väčšinového obyvateľstva priveľa, a tak si majorita povedala dosť a novým zakázali vstup a starým "odubytovali" na odľahlé nehostinné pozemky, práve tu sa začli budovať prvé osady....  Vladárske duo Mária Terézia a Jozef II. dali stopku rómskemu kočovníctvu a pokúsili sa o integráciu. Práve v 18. storočí vzniklo najviac osád. V 19. storočí vďaka novému, usadlíckemu, životnému štýlu počet Rómov začal stúpať a v roku 1893 bol vykonaný aj celouhorský súpis tejto menšiny. Podľa uvedeného súpisu v 52 percentách žili rómski obyvatelia mimo obce (segregovane, teda v osadách) a v prípade územia Slovenska boli štatistiky ešte omnoho horšie. V 1. ČSR sa s osadami mohlo na obecných pozemkoch manipulovať rôzne – napr. presúvať z úrodnejšej na menej úrodnú pôdu. O osude Rómov počas Slovenského štátu len toľko, že aj tých ktorých nacisti a Tisov režim nestihli vyvraždiť, boli presunutí do zriadených osobitných osád na odľahlých miestach

Ak ste dobre vyšší odstavec nečítali, doporučujem si ho ešte raz prečítať,  nie Rómovia sa sami izolovali a svoje príbytky si stavali mimo miest a dedín, ale väčšinové obyvateľstvo aj napriek ich remeselným zručnostiam Rómov medzi sebou nechcelo... 

Socializmus sa rozhodol „integrovať“ socialisticky a z Rómov keď to tak na zľachčene napíšem chcel urobiť "modrookých blonďákov"  a to už sme tu mali viac ako dvesto rokov segregované osady – v praxi to znamenalo zrušenie osád, presídlenie do sídliskových bytov medzi majoritnú spoločnosť. To viedlo k mnohým problémom, hovoríme tu o generácii Rómov ktorej nič nehovorilo ústredné kúrenie, či splachovací záchod a kam to viedlo, dnes vieme všetci. Okrem násilného prestavovania a sprievodných násilností bol však problém aj v destinácii integrácie, inak povedané, boli presťahovávaný “ do lokalít Slovenska s nedostatkom pracovných príležitostí a existenčných možností, čo v konečnom dôsledku viedlo k zhoršeniu ich situáciePo roku 1989 boli v rámci transformácie hospodárskej podstaty štátu zo socialistickej na trhovú Rómovia prepúšťaní z práce medzi prvými. A samozrejme už nikto Rómov nechcel !!! Došlo medzi nimi k vysokej nezamestnanosti a k strate pracovných príležitostí. V dôsledku straty zamestnania a pracovných príležitosti potom veľká časť z nich nemala z čoho platiť náklady na bývanie a postupne sa začala prepadávať do chudoby. Dochádzalo k devastácii domov, bytov, aj k presunu do chatrčí. Strata pracovných príležitostí priniesla so sebou stratu pracovných návykov a pracovných zručností. Ocitli sa v bludnom kruhu nedostatku každého druhu.

A sme v súčastnosti, dnes môžeme hovoriť o generačnej chudobe, ktorá sa podpísala aj pod sociálny úpadok našich ľudí. Všetci nadávajú na Rómov, "slovo Integrácia sa zmenilo na rómsky problém, alebo problém s asociálmi"  Integrácia po Slovensky, len znamená toľko, že sa tak táto spoločnosť snažila o integráciu, že generáciu na generáciu izolovala a segregovala na všetkých úrovniach v našej spoločnosti. Ťažko čakať od dieťaťa, ktoré v piatich rokoch prvýkrát vidí vodovodný kohútik, že bude recitovať Kukulienku spamäti. Darmo budeme učiť rómske dieťa hygienickým návykom v novej škôlke, pokiaľ príde domov a nemá si kde umyť ruky. 

Prístup k čistej vode je základné ľudské právo a malo by byť jednou z priorít každej vlády, prístup k elektrine i základným potrebám človeka sú nevyhnutným krokom toľko omielanej integrácii Rómov z osád.  Ak väčšinová  spoločnosti si tieto fakty neuvedomí, tak tu nebudeme mať ku dnešnému dňu 1200 osád ale do dvoch rokov o tisíc osád viac... Ak Rómom sa neumožní pracovať, aby mohli uživiť seba a svoje deti, sociálny  úpadok sa bude prehlbovať a hnev majority plný predsudkov a rasizmu sa bude navršovať.... 


Jozef Kmeťo 

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Rómovia si nevedia predstaviť, že by mali svoj vlastný štát...

Okrem kontaktov je sociálna sieť dobrá aj na bleskový prieskum. Už dlhšie bez toho aby si to niekto všimol, až možno na pár jednotlivcov, mapujem na mojom "fejzbuku" náladu nás Rómov. Samozrejme, že naša nálada sa odzrkadľuje aj podľa doby v akej teraz žijeme. A možno aj práve táto doba, kedy všetci bez rozdielu musíme vynaložiť viac úsilia na prežitie, ako by Rómov prebudila zo sna, jeden za všetkých a všetci za jedného.Pretože jeden za všetkých a všetci za jedného, alebo inak povedané spoločne za prospech nás všetkých už neplatí. V rómsku štátnosť ktorý by sme spoločným úsilím vybudovali neverí väčšina Rómov.
Pri otázke: Viete si predstaviť, že by sme mali Rómsky štát? sa Rómovia viac menej vyjadrovali záporne. Neveria, že by spoločne dokázali vôbec niečo také ako Rómsky štát vytvoriť. Ako sa mnohí sami vyjadrili, chýbajú nám vzdelaný ľudia, či sami medzi sebou sa dokážeme deliť na lepších a horších, sami sa kastujeme, a to by prinieslo veľké nezhody a napätie. A potom t…

Opatrovateľka, či parazit?

V takmer každej rodine to príde, nastane dilema, čo so svojimi zostarnutými rodičmi, ktorí sa už sotva vládzu o seba postarať. A stalo sa to aj mne. Som najmladšia, slobodná, tak akosi automaticky táto povinnosť postarať sa o svojich rodičov pripadla mne. Teda vlastne iba o mamu, lebo otec zomrel pred takmer desiatimi rokmi. Odvtedy som sa vlastne snažila všemožne nejako to vykryť, len aby som nemusela ostať doma z práce. 
Každý deň som dochádzala do práce 45km, čo znamenalo byť z domu celý deň, no bola som rada, že vôbec nejakú prácu mám a hlavne mi tolerovali to, že keď náhodou bolo mame zle, to znamená, že som v noci musela volať záchranku a keď ju nevzali do nemocnice, musela som ostať pri nej a v práci som si musela vziať voľno. Neskôr cez deň mi s mamou pomáhala sestra, bola aspoň pri nej a ja som mohla ako – tak pokojne byť v práci, aj keď som niekedy prebdela celú noc, keď sa mama necítila dobre. Zo stresov som bola aj ja často chorá, minimálne dvakrát do roka ma trápil zápal…

Kotlebovci chcú mať v rukách zbrane

Jeden zo zákon ktoré chcú Kotlebovci sprísniť, je takzvaný farmarsky zákon. Na Slovensku už od roku 2005 platí takzvaný „farmársky zákon,“ ktorý mal hrozbou až dvojročného väzenia zabrániť tomu, aby si ľudia na poli napríklad vykopali zopár zemiakov, alebo zobrali jeden melón.  

Kotlebovci sú však zo znením tohto zákona nie celkom spokojný a chcú ho novelizovať a samozrejme sprísniť. Inak povedané, keď vezmeme do úvahy rétoriku Kotlebovcov o Rómoch, je jasne, že zmena by mala spočívať v tom, že ak mi zlodej ukradne čo i len klások kukurice, a budem mať zbraň a použijem ju na zlodejovi, a zabijem ho, nebudem trestne stíhaný, pretože som si chránil svoj majetok...  

Kotlebovci volajú po zbraniach, chcú presadiť aby každý kto chce vlastniť zbraň, tak by mal... Európska únia sa snaží obmedziť vlastniť zbraň, no Kotlebovci hovoria nie! My chceme zbraň! 

Neviem si predstaviť, že ľudia ako sú Kotlebovci by mali mať v rukách zbraň, hoci oni už zbrane majú či už v legálnej  alebo nelegálnej držbe…