Preskočiť na hlavný obsah

Translate

Koronavírus: Pád ekonomiky, koľko ľudských životov teda vykúpi ekonomicko-spoločenský blahobyt ?




Pretvárka na celospoločenskú zodpovednosť sa za chvíľu skončí a najdôležitejšia otázka bude, koľko ľudí sme vlastne ochotní obetovať za záchranu ekonomiky. História nám hovorí, že ani tisíc mŕtvych by nám nemalo vadiť.

Do našich životov vstúpil nový vírus. Život je teraz taký zvláštny, že si už pomaly ani nepamätám, aké to bolo nemať žiadne zákazy a príkazy. Akosi si už zvykám. V Tv či v iných médiách nepočuť o ničom inom, len o koronavíruse. Ako prepukla pandémia, boli uzavreté školy, a veľa podnikov, kedže sme závislý na vývoze a dovoze a prepojený širokou ekonomikou Nemecka, Španielska a Talianska, samozrejme čakáme na oživenie ekonomiky aj v týchto krajinách... 

No dnes už vieme, že oživenie ekonomiky do konca roku nebude také ako sa na začiatku pandémie očakávalo. Čo samozrejme zo sebou prinesie nezamestnanosť.... 

Akciové trhy sa nám prepadávajú, i keď investori veria umelo vytvorenému optimizmu USA na finančných trhoch, pravdou je, že koronavírus USA priniesol zo sebou celkový deficit USA v apríli dosiahol rekordných 738 miliárd dolárov a kumulatívny deficit za sedem mesiacov tohto roka stúpol na 1,5 bilióna dolárov. Dnešný optimizmus na trhoch nemá poriadne základy, z čoho sa veľmi rýchlo všetci preberieme... 

Avšak na akciových trhoch existuje len jedna pravda, ktorú vyslovil Lance Roberts: „Akciový trh NIE JE ekonomikou. Ekonomika je však odrazom toho, čo podporuje ceny aktív - podnikové zisky.“ Ina povedané to čo sa udeje na akciových trhoch sa odzrkadlí na ekonomike a tá sa už dotýka aj nás... 

Koľko mŕtvych sme ochotní tolerovať, aby sme zachránili ekonomiku ? 

Svet sa ešte z koronavírusom neporátal, ale už otvára ekonomiku, aby tak odvrátil fakt zdrvujúceho pádu. Tak ako sme však ekonomiku poznali pred vypuknutím pandémie koronavírusu a ako fungoval svet sa zmení... Jedno je isté sme pred reformou akú svet ešte nezažil a dotkne sa každého z nás. 

Táto reforma si zo sebou prinesie státisíce nespokojných ľudí a tí sa prichýlia k myšlienkam fašizmu, extrémizmu a nacionálnej politiky...    

Treba očakávať aj druhú vlnu pandémie koronavírusu ktorá bude silnejšia ako tá prvá. Druhá vlna koronavírusu vyvolá otázku pre spoločnosť KOĽKO mŕtvych ľudí budeme schopní morálne tolerovať a súčasne udržiavať ekonomiku nažive, teda zrušiť nejaké zákazy. Inak povedané nájsť rovnováhu medzi vírusom a ekonomikou, čo znamená zaviesť taký plán, aby sa nákaza nešírila príliš rýchlo a zároveň taký, aby v ňom ekonomika mohla fungovať. Momentálne tá rovnováha neexistuje.

Koľko ľudských životov teda vykúpi ekonomicko-spoločenský blahobyt ?


Koľko mŕtvych sme teraz ako spoločnosť ochotní obetovať za zdravú ekonomiku ? Odhliadnuc od emócii a od dennodenného mediálneho masírovania môžem povedať, že ak by za celú túto pandémiu zomrelo aj 1000 ľudí, ale ekonomika by ďalej fungovala bez väčších strát, tak si môžeme zatlieskať, že sme to zvládli.

Niekto by už povedal, že čo som to za neľudské prasa, že by som obetoval 1000 ľudí za zdravý chod ekonomiky. Ale to nie ja, ale to budeme my všetci. 

Akurát sa v tomto vypätom čase správame tak trošku pokrytecky, ľudské životy sú nám prednejšie ako nejaká ekonomika, naozaj? Ja si to nemyslím, veľa ľudí už netrpezlivo čakalo na uvoľňovanie, aby si mohli už sadnúť na kávu do reštaurácie, či isť do kina, alebo aby si mohli nakúpiť v obchodných centrách... A ja som potom neľudské prasa? 
Za kávu v reštaurácii by možno niektorí boli fakt schopný obetovať aj tích 1000 životov... 

No čo na záver?    

Ako to u nás fungovalo doteraz. Aj bez korony. ? Na obyčajnú chrípkou. zomrie 800 až 1500 ľudí. Pomáhal im niekto ? Nosil niekto rúška ? Upozorňoval niekto na to aby sme sa počas chrípkovej sezóny nestretávali so staršími ľuďmi ? Mali sme zakázané osobné stretnutia ? Zdieľali sme motivačné odkazy ? Natáčali sme videá a trhali sa v obchodoch o mydlo ?
Nie. Kvôli chrípke nikto nič nerobí. Ak by sme tieto všetky opatrenia prijímali každý rok, tak vieme zachrániť stovky ľudí, za niekoľko rokov aj tisíce ľudí. Prečo to teda nerobíme ? Veď nám ide o zdravie občanov a ekonomika je druhoradá, poďme teda zaviesť tieto opatrenia aj počas najbližšej chrípkovej sezóny a poďme zachraňovať životy. AK TO NAOZAJ CHCEME.

A o tom to je aj teraz, svet uvoľňuje pravidlá aj keď s koronavírusom sme zatiaľ vojnu nevyhrali, ale pre náš blahobyt sme schopný obetovať aj ľudské životy, len aby nám bolo dobre... Druhá vlna koronavírusu však môže byť pre svet aj nás zdrvujúca... 

Na jednej strane sme si na chrípku zvykli. Tiež je to kvapôčková infekcia, tiež sa šíri vzduchom, kašľaním, z človeka na človeka, tiež ohrozuje starších ľudí , tiež spôsobuje zápal pľúc a tiež sa na to umiera... Akurát, na druhej strane, chrípka je tu dlho, čiže sa stala takou "starou známou" a tiež, ľudia nezomierajú v takých počtoch aby nás to zrazu zaujímalo, aby sme zrazu ako spoločnosť vyzývali k zodpovednosti. Ak zomrie kvôli chrípke na Slovensku 1000 ľudí tak to proste neriešime, nestojí nám to za tú námahu teraz všetko zatvárať a obmedzovať sa. Vytvorili sme si v spoločnosti nepísané pravidlo, že 1000 mŕtvych ľudí ročne na chrípku budeme všetci tolerovať, aby sa to nedotklo ekonomiky. Tu niekde vidím teda hranicu aj pri korone. Samozrejme , emócie a davová psychóza dnes zohráva veľkú rolu a množstvo ľudí by sa hádalo, že aj 10 je veľa a treba robiť všetko preto, aby to tak nebolo. Úplne tomu chápem a je to naozaj ťažké rozoberať tu takúto morálnu dilemu.




Bojíme sa priznať sami pred sebou, že morálna hranica počtu mŕtvych ľudí tu je a existuje. Aby sme nevyzerali neľudsky aj keď sa tešíme z uvonovania....  Kto zoberie tento granát aby zachránil iných... Svet stojí pred zmenou, zvládneme ju ?  


Jozef Kmeťo 


Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Rómovia si nevedia predstaviť, že by mali svoj vlastný štát...

Okrem kontaktov je sociálna sieť dobrá aj na bleskový prieskum. Už dlhšie bez toho aby si to niekto všimol, až možno na pár jednotlivcov, mapujem na mojom "fejzbuku" náladu nás Rómov. Samozrejme, že naša nálada sa odzrkadľuje aj podľa doby v akej teraz žijeme. A možno aj práve táto doba, kedy všetci bez rozdielu musíme vynaložiť viac úsilia na prežitie, ako by Rómov prebudila zo sna, jeden za všetkých a všetci za jedného.Pretože jeden za všetkých a všetci za jedného, alebo inak povedané spoločne za prospech nás všetkých už neplatí. V rómsku štátnosť ktorý by sme spoločným úsilím vybudovali neverí väčšina Rómov.
Pri otázke: Viete si predstaviť, že by sme mali Rómsky štát? sa Rómovia viac menej vyjadrovali záporne. Neveria, že by spoločne dokázali vôbec niečo také ako Rómsky štát vytvoriť. Ako sa mnohí sami vyjadrili, chýbajú nám vzdelaný ľudia, či sami medzi sebou sa dokážeme deliť na lepších a horších, sami sa kastujeme, a to by prinieslo veľké nezhody a napätie. A potom t…

Opatrovateľka, či parazit?

V takmer každej rodine to príde, nastane dilema, čo so svojimi zostarnutými rodičmi, ktorí sa už sotva vládzu o seba postarať. A stalo sa to aj mne. Som najmladšia, slobodná, tak akosi automaticky táto povinnosť postarať sa o svojich rodičov pripadla mne. Teda vlastne iba o mamu, lebo otec zomrel pred takmer desiatimi rokmi. Odvtedy som sa vlastne snažila všemožne nejako to vykryť, len aby som nemusela ostať doma z práce. 
Každý deň som dochádzala do práce 45km, čo znamenalo byť z domu celý deň, no bola som rada, že vôbec nejakú prácu mám a hlavne mi tolerovali to, že keď náhodou bolo mame zle, to znamená, že som v noci musela volať záchranku a keď ju nevzali do nemocnice, musela som ostať pri nej a v práci som si musela vziať voľno. Neskôr cez deň mi s mamou pomáhala sestra, bola aspoň pri nej a ja som mohla ako – tak pokojne byť v práci, aj keď som niekedy prebdela celú noc, keď sa mama necítila dobre. Zo stresov som bola aj ja často chorá, minimálne dvakrát do roka ma trápil zápal…

Kotlebovci chcú mať v rukách zbrane

Jeden zo zákon ktoré chcú Kotlebovci sprísniť, je takzvaný farmarsky zákon. Na Slovensku už od roku 2005 platí takzvaný „farmársky zákon,“ ktorý mal hrozbou až dvojročného väzenia zabrániť tomu, aby si ľudia na poli napríklad vykopali zopár zemiakov, alebo zobrali jeden melón.  

Kotlebovci sú však zo znením tohto zákona nie celkom spokojný a chcú ho novelizovať a samozrejme sprísniť. Inak povedané, keď vezmeme do úvahy rétoriku Kotlebovcov o Rómoch, je jasne, že zmena by mala spočívať v tom, že ak mi zlodej ukradne čo i len klások kukurice, a budem mať zbraň a použijem ju na zlodejovi, a zabijem ho, nebudem trestne stíhaný, pretože som si chránil svoj majetok...  

Kotlebovci volajú po zbraniach, chcú presadiť aby každý kto chce vlastniť zbraň, tak by mal... Európska únia sa snaží obmedziť vlastniť zbraň, no Kotlebovci hovoria nie! My chceme zbraň! 

Neviem si predstaviť, že ľudia ako sú Kotlebovci by mali mať v rukách zbraň, hoci oni už zbrane majú či už v legálnej  alebo nelegálnej držbe…