nedeľa 7. júna 2020

Žijem vo svete, kde ešte stále pretrváva nenávisť pretože ste iní


Vražda americkým policajtom   Georga Floyda a zbité rómske deti policajtom z Krompách


Dnes píšem z pohodlia svojho domova. Nemusím sa báť o svoj život. Mám všetko, čo k životu potrebujem. Strechu nad hlavou, pitnú vodu a jedlo v chladničke, aspoň zatiaľ... Keď idem von, je to už o niečom inom. Niektorí sa na mňa pozerajú a smejú sa, pretože takého tlsťocha si nevšimnúť by bol hriech, a tak na rad prichádzajú škodoradostné posmešky, no nájdu sa aj odvážlivci, ktorí nahlas zakričia, aha aký je tučný! No ja to mám ešte zložitejšie, som tučný a ešte aj cigán, hotová katastrofická kombinácia pre našu akože tolerantnú spoločnosť. 

Blogerka Lenka napísala "Ľudia ma neposudzujú na základe farby mojej kože lebo som biela. Neboja sa, že ich okradnem. Polícia sa do mňa nenaváža a nehrozí, že mi ublíži len kvôli farbe mojej pokožky."

Bohužiaľ, nie každý má tieto privilégia. Vďaka posledným udalostiam vo svete si Lenka  začína uvedomovať, ako žila s klapkami na očiach a nevidela problémy, ktoré prežívajú denno denne ľudia s tmavšou farbou pokožky.

Rany ktoré spôsobuje nenávisť voči inakosti je pritom vidieť, nie len za veľkou mlákou krajine možnosti USA, ale aj tu u nás, stačí len viac otvoriť oči a vyčistiť si uši, a možno uvidíte svet ktorí vám uniká alebo ste ho doteraz nechceli vidieť. 

Koľkokrát zbili policajti bezdôvodne Róma? Koľko detí prichádza o šance na únik z osady, kvôli tomu, že ich zaradia do „špeciálnej školy“ len preto, že nevedia po slovensky? Nie! Len preto že sú "cigančatá" Tak naším rómskym deťom hovoria.  Musíme posielať armádu aby robila korona-testy? Prečo ju posielame? Prečo musia ľudia pracujúci na integračných programoch v osadách bojovať o granty, len aby si mohli robiť svoju prácu?  Koľko krát vás ponížili v obchode len preto že ste Róm?  Koľko krát vás v električke či na pracovisku ponížili len preto že ste Róm?  Tejto spoločnosti Chýba  empatia. 

Rasizmus a nenávisť je všade a od nepamäti ľudstva človek človeka ponížil na základe jeho národnosti, či majetkového postavenia, veď nakoniec kvôli tomu tu boli a žiaľ aj budú vojny, pokiaľ si my ľudia neuvedomíme, že sme predovšetkým ľudia.... 

Chcem, aby sme si dokázali vážiť každú živú bytosť, bez rozdielu. Nech to je aziat, černoch, ind, róm, bohatý, chudobný, katolík, ateista, moslim, zdravý, či chorý... Aký to krásny sen, že? Ale viem, že to tak nikdy nebude a vždy budú rozdieli ktoré medzi nami ľuďmi stavajú bariéry.... 


Na záver 


Nestačí vnímať vraždu Georga Floyda. Nestačí vnímať utrpenie tých mnohých ďalších, ktorý ho predchádzali. Nestačí vyjadriť svoj názor a odsúdiť druhú stranu.

Je ľahšie vnímať dianie v Amerike ako strašné, ale vzdialené. Je ťažšie pozrieť sa okolo seba, vo svojej krajine či susedstve a vidieť problém tam. Je to ťažšie, pretože tento krok prináša zodpovednosť, niečo s problémom robiť. Je ľahšie odsúdiť cigána ako prašivého psa, je ľahšie Kristíne Kovešovej nakrútiť reportáže, ako cigáni žerú psov, či fetujúce deti z rómskych osád, než sa na problém pozrieť aj z inej strany... 

Žijem vo svete kde nemajú všetci rovnaké možnosti. Odsudzujeme svojich oponentov, odsudzujeme sa navzájom! Poviem si, odmietam pochopiť ich konanie, no i ja sa zriedka prichytím, že viem odsúdiť, že viem byť sudca.   Spoločnosť, do ktorej som sa narodil a v ktorej vyrastám, je nerovná. Mám pocit, že mi chýba empatia, mám pocit že začínam prijímať zákon nerovnosti ako fakt, ruku na srdce priatelia, tiež máte tento pocit?  No vnútro môjho svedomia mi hovorí, Jožko si cigán, narodil si sa ako cigán, a skapeš ako cigán, a vtedy si uvedomím, že je byť dobre človekom.... 


Jozef Kmeťo  

  


Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára

Váš názor nás zaujíma, ďakujeme