Od moru v staroveku až po koronavírus... alebo ako sa nákaza dokáže rozšíriť do celého sveta




Nie som lekár, ani infektológ, ani hygienik, ale aj keď nie som na slovo vzatý odborník, môžem mať svoj názor na súčasnú domácu ale aj celosvetovú pandémiu koronavírusu.  Po celom svete naša generácia má skutočne jednu obrovskú výhodu, že sa vieme pozrieť do histórie, a z nej si zobrať príklad do našej súčasnosti. O mne je známe, že mám rád históriu a že celý môj život razím myšlienku, že práve z histórie sa vieme ponaučiť aby sme neurobili rovnaké chyby, alebo sa zbytočným chybám vyhli.  No my ľudia sme nepoučitelný, čo mimochodom tiež nám už či dávna alebo nedávna história ukázala. Opatreniam ktorými sme vystavený a majú znížiť šírenie nákazy koronavírusu netreba chodiť ďaleko ako by si človek predstavoval. Dnes si povieme, aký sú tí naši lekári a hygienici múdri vo svojich rozhodnutiach, ale verte mi, že podobné rozhodnutia na zamedzenie šírenia nákazy padli aj v minulosti a dokonca dávnej minulosti. Ale všetko pekne poporiadku, aby sme pochopili ako funguje medzi nami koronavírus, musíme sa pozrieť do histórie kedy ľudstvo bičovali rôzne morové nákazy. 

Infekčné choroby hromadného výskytu sú od nepamäti nevítaným spoločníkom človeka na Zemi. Pozrel som sa bližšie na najsmrteľnejšie epidémie v dejinách ľudstva a porovnal ich s pandémiou ochorenia COVID-19. / koronavírus/ 

pandémie vznikajú, keď sa infekčné ochorenie začne vo veľkom šíriť naprieč kontinentmi. Nákaza vtedy bez priestorového obmedzenia preniká prakticky do celého sveta. Sledovať to môžeme aj v týchto dňoch, keď sa nový druh koronavírusu pôvodom z Číny dostal do takmer 160 krajín sveta. 




Mor (1347 – 1351)

Označovaný aj ako čierna smrť – obrovská pandémia, ktorá zasiahla Áziu a Európu v 14. storočí. V Európe sa objavila v období rokov 1347 – 1351 a zahubila asi polovicu populácie, čo predstavovalo 25 až 34 miliónov ľudí. Niektoré odhady sa pohybujú medzi jednou až dvomi tretinami celkového počtu obyvateľov kontinentu. Celkovo zahubila asi 75 miliónov ľudí.

Rovnaké ochorenie sa do Európy vracalo opakovane až do 18. storočia. K najvýznamnejším patrila epidémia v Taliansku (1629-1631), Londýne (1665–1666), Viedni (1679), Marseille (1720-1722) a v roku 1771 v Moskve.

Nie je však dodnes úplne jasné, kde pandémia „čiernej smrti“ v 14. storočí začala. Dnes sa považuje za najpravdepodobnejšie miesto jej vzniku stepi strednej Ázie, hoci zaznievajú i názory, ktoré ohnisko umiestňujú do oblasti severnej Indie. Odtiaľ sa pravdepodobne nákaza šírila na západ a východ prostredníctvom obchodníkov a mongolských armád pozdĺž Hodvábnej cesty. V Európe sa prvýkrát objavila v obchodných prístavoch na Sicílii. 

Všimli ste si, nákaza sa šírila prostredníctvom obchodníkov ktorí chodili z miesta do miesta a obchodných lodí ktoré brázdili svetové moria...  

Za zmienku tiež stojí aj fakt, že rozsah pandémie bol výrazne umocnený vojnami, hladom a počasím, ktoré v tom období sužovali rozsiahle oblasti Európy a Ázie. Ničivá občianska vojna v Číne medzi domácim obyvateľstvom a mongolskými hordami sa odohrala v období rokov 1205 až 1353. Dlhotrvajúci konflikt vážne narušil poľnohospodárstvo a obchod a viedol k opakovaným hladomorom. Na konci 13. storočia vypukla tzv. „Malá doba ľadová“. Katastrofické počasie dosiahlo svoj vrchol v prvej polovici 14. storočia, so závažnými celosvetovými dôsledkami.

Pri čítaní týchto faktov nemáte pocit, že doba v vtedy je veľmi podobná tej dnešnej?  Koronavírus sa z  čínskeho Wu-chanu rozšíril do celého sveta vďaka cestujúcim, vďaka leteckej a námornej doprave, otvoreným hraniciam a voľného pohybu. Ako som na začiatku môjho článku napísal, my ako ľudstvo sme nepoučitelný... Svetový lídri a odborná verejnosť neskoro zareagovala, keby okamžite uzavreli hranice, zastavili leteckú a námornú dopravu a znemožnili voľný pohyb medzi krajinami, dnes by sme možno neboli svedkami katastrofických scenárov ktoré sa odohrali a odohrávajú v Taliansku či v Španielsku a v Amerike. 

Západná Európa či Amerika úspešne či menej úspešne ako tak z koronavírusom  bojuje. Horšie sú na tom krajiny tzv. tretieho sveta, inak povedané krajiny plné chudoby. Moru/čiernej smrti sa darilo alebo jej rozsah bol výrazne umocnený hladomorom, vojnami, a počasím. Obrovskú silu koronavírus má práve v chudobných krajinách  ako je India, Brazília či Africké krajiny. A počasie vtedy a dnes, pozrite sa ako sme zničili našu zem, ako sme znečistili ovzdušie čo má za následok extrémne výkyvy počasia. Človek by povedal, že človek z minulosti by nám mohol závidieť. Máme techniku, lekárska veda pokročila na hranicu chápania človeka z dôb minulých, ovládli sme vzduch a dokonca aj vesmír a teda by sa dalo očakávať, že morovým pandémiám by sme sa mali úspešne vyhnúť, opak je pravda. Svojím pôsobením sme koronavírusu vytvorili to najvhodnejšie prostredie na jeho rozsah a rozmach. 



Ďalšie pandémie   

Nebezpečná hnačková infekčná choroba cholera, ktorá spôsobovala kŕčovité bolesti brucha, horúčku, nevoľnosť a zvracanie. Ochorenie v ťažkých prípadoch končili smrťou. Prvá pandémia sa datuje v rokoch 1816 až 1826. V priebehu roka 1820 sa rozšírila do väčšej časti Indie.

V rokoch 1852 – 1860 si v Rusku vyžiadala viac ako milión obetí. O niekoľko rokov neskôr (1991 – 1994) sa objavila v Južnej Amerike, kde bolo evidovaných 1,04 milióna chorých a takmer 10 000 mŕtvych.

Španielska chrípka 


Španielska chrípka zabila v rokoch 1918 až 1920 medzi 20 až 50 miliónmi ľudí, viac než prvá svetová vojna. Ochorela tretina svetovej populácie. Čo si ľudstvo z tejto katastrofy vzalo? A čo má spoločné so súčasnou pandémiou?

Katastrofa sa začala nenápadne. Už v zime na prelome vojnových rokov 1916 a 1917 ošetrili vo Viedni v c. a k. Vilhelminej nemocnici sto pacientov s ťažkou chrípkou, ale chorí sa objavujú aj v Lipsku, Štrasburgu alebo Kráľovci (Kaliningrade). V septembri 1916 zasiahne chrípkový vírus Buenos Aires a odtiaľ sa rozšíri do celej Argentíny.

Starší ľudia majú ešte v pamäti „ruský katar“ z rokov 1889 – 1893, ktorý po celom svete zabil zhruba milión ľudí. Pretože je však v plnom prúde vojnové dianie, predzvesťou novej epidémie, ktorá sa neskôr zmení na pandémiu, sprvu skoro nikto nevenuje pozornosť. Potom sa však čosi zmení.

Z rôznych častí Európy aj Ameriky začínajú chodiť znepokojujúce správy o chorobe, ktorá postihuje najmä vojakov. Zo začiatku nemá ani meno.

Je niekoľko scenárov pôvodu chrípkovej epidémie z konca prvej svetovej vojny, z ktorých každý má svojich zástancov v odbornej verejnosti: mohla prísť z Číny, z Ameriky alebo z vojenských táborov na západe Francúzska.

Či tak alebo onak, na jar a v lete 1918 už chrípka vyčíňala v Európe aj v Amerike. Zatiaľ si však nevyžiadala mnoho mŕtvych. Prvá vlna sa zdala mierna a obete boli predovšetkým z radov amerických vojakov zo základne v západofrancúzskom prístave Brest.

Na Jeseň začala druhá vlna

V auguste 1918 vírus zmutoval do oveľa smrtiacejšej podoby. Október 1918 sa stal najsmrteľnejším mesiacom celej pandémie.

Koncom roku 1918 začali nové prípady náhle klesať. Napríklad v americkej Philadelphii hlásili 16. októbra 1918 až 4 597 mŕtvych, ale do 11. novembra toho istého roku chrípka z mesta takmer zmizla. Sú na to rôzne vysvetlenia. Jedným z dôvodov rýchleho poklesu chorobnosti je skutočnosť, že lekári sa stali účinnejšími v prevencii a liečbe nákazy. Zároveň platí pravidlo, že vírusy zabijaci sa prirodzene vytratia spolu so svojimi hostiteľmi, keďže tí majú tendenciu vymrieť.

Španielska chrípka udrela potom na jar 1919 ešte v tretej vlne, počas ktorej sa nainfikoval vírusom aj vtedajší americký prezident Woodrow Wilson, a to počas Versailleských mierových rokovaní v Paríži. Pandémia vyčíňala po celom svete až do konca roka 1920, kedy sa vytratila.

Rozdiel medzi španielskou chrípkou a novým koronavírusom

Španielska chrípka zabíjala predovšetkým mladých ľudí a ľudí v produktívnom veku, zatiaľ čo koronavírus zabíja predovšetkým starších a chorých ľudí. 

Rovnako ako v roku 1918 aj teraz ľudia počúvajú prázdne uisťovanie, ktoré je v rozpore s realitou plniacich sa nemocníc aj márnic, a vysýchajúcich bankových účtov

Vrátil sa tiež vtedajší význam karantény, rovnako však aj šarlatánske rady: Potrite si hrudník surovým cesnakom, odporúčalo sa v roku 1918.

"Čo tak naliať do žíl dezinfekciu?" zauvažoval americký prezident Donald Trump a vyvolal tým zdesenie namiesto smiechu nad tým, čo sa chabo snažil vydávať za žart.

V roku 1918 nemal nikto očkovaciu látku, liečbu ani liek proti veľkej pandémii chrípky, ktorá trápila celý svet a zabila viac ako 50 miliónov ľudí. Nič z toho nemá dnes nikto ani na koronavírus SARS-COV-2.

Moderná veda nový koronavírus rýchlo identifikovala, zmapovala jeho genetický kód a vyvinula diagnostický test. Využila znalosti, ktoré v roku 1918 nikto nemal, a dala tak ľuďom šancu udržať sa v bezpečí - aspoň v krajinách, ktoré testy rýchlo zaviedli.

Rady odborníkov sú podobné

Spoločenský odstup, umývanie rúk a masky boli aj vtedy hlavnými spôsobmi, ako chorobu zvládnuť.

Aj lekárske usmernenia z vtedajšej doby znejú povedome: "Ak sa nakazíte, zostaňte doma, oddychujte v posteli, udržujte sa v teple, pite horúce nápoje a zostaňte v pokoji, kým symptómy nevymiznú," radil zdravotný komisár z Chicaga John Dill Robertson v roku 1918. "Potom buďte ďalej opatrní, pretože najväčšie nebezpečenstvo hrozí od zápalu pľúc alebo inej podobnej choroby, keď chrípka pominie."

Ďalšie podobnosti zo staroveku a nedávnej minulosti 

Slovo karanténa pochádza etymologicky z francúzskeho slova quarantaine (štyridsiatka); označenie obdobie 40 dní, počas ktorých boli chorí izolovaní na lodiach bez možnosti sa vrátiť k brehu. Túto procedúru aplikoval už v 14. storočí napríklad Dubrovník, ktorý sa tak bránil proti moru. Rovnaký postup aplikovali aj Benátky alebo Marseille.  

V snahe chrániť pobrežné mestá pred morovými epidémiami začali Taliani v 14. storočí praktizovať karanténu.

„Úrady požadovali od obchodných lodí, ktoré prichádzali do Benátok z infikovaných prístavov, aby pred vykládkou tovaru najskôr 40 dní kotvili a nič nerobili. Pôvod slova karanténa tak pochádza z talianskeho spojenia ‚quaranta giorni‘, teda štyridsať dní.




Nosenie masiek alebo dnes po novom rúšok tiež nie je objav dnešnej doby. Z dobových rytín a obrazov môžeme vidieť, že masky sa objavujú už počas Moru/ čiernej smrti v rokoch 1347-1351 Počas Španielskej chrípky sa v rokoch 1918 až 1920 objavujú rúška, ktoré sa nosili po uliciach v obchodoch či v hromadných prostriedkoch MHD. 

Zhrnutie 

Kedysi ľudia verili, že duchovia alebo bohovia ich rozsiahlou smrteľnou chorobou trestajú za ich chyby. Tento nevedecký prístup v minulosti často viedol k nesprávnym reakciám na epidémie a následnému vyhubeniu státisícových populácií.

Približne v rokoch 165 až 180 nášho letopočtu sužoval obyvateľov starovekého Ríma „Antoniansky mor“, ktorý spôsobil smrť niekoľkých miliónov ľudí. Známejší je však „Justiniánsky mor“ z prvej polovice 6. storočia. Prepukol na trase medzi Áziou a Európou okolo roku 540, počas rozkvetu Byzantskej ríše.

Nákaza, ktorá zabila desiatky miliónov ľudí, dostala názov podľa Justiniána I., vtedajšieho východorímskeho cisára. Pôvodca moru, patogénna baktéria Yersinia pestis, vtedy cestovala z Číny cez severovýchodnú Indiu, po zemi aj po mori, obchodnými cestami až do Egypta a následne do stredomorských prístavov.

Prvá vedecky podložená pandémia moru zasiahla „starý kontinent“ v polovici 14. storočia. Spôsobila záhubu tretiny obyvateľstva vtedajšej Európy a zmenila tak sociálnu štruktúru svetadielu. Pravdepodobne išlo o pľúcny mor, no do dejín sa zapísal ako „čierna smrť“. Názov vznikol podľa jedného z príznakov – odumierania a sčernenia končekov prstov a ušných lalôčikov

Do dejín pandémií, ktoré zasiahli ľudstvo, sa zapísala aj cholera. Od začiatku 19. storočia bolo vo svete zaznamenaných hneď niekoľko pandémií tejto nebezpečnej hnačkovej infekcie. Spôsobuje ťažkú a rýchlu dehydratáciu. V rokoch 1852 až 1860 sa cholera rozšírila z delty indického veľtoku Ganga ďalej do Ázie, Európy, Afriky a Severnej Ameriky. Nevyhla sa ani Uhorsku a územiu dnešného Slovenska.

Zdrojom nákazy, ako aj formou ďalšieho šírenia cholery bola znečistená voda. V roku 1854 na to prišiel John Snow, britský lekár, priekopník zavádzania anestézie a hygieny, ktorý je považovaný za jedného zo zakladateľov modernej epidemiológie. Šírenie cholery aj v súčasnosti súvisí so zlými hygienickými podmienkami.

Krátko po 1. svetovej vojne ohrozovala ľudstvo ďalšia pliaga, ktorá dostala názov španielska chrípka. Bola ešte ničivejšia ako samotná vojna. Prvou zapísanou obeťou chrípky H1N1 bol kuchár z Kansasu Albert Gitchell. Celkovo sa v rokoch 1918 až 1920 infikovalo zhruba pol miliardy ľudí a desatina z nich, teda približne 50 miliónov, nákaze podľahlo.

Dodnes sa v niektorých afrických krajinách vyskytuje aj akútne vírusové ochorenie ebola. Prejavuje sa horúčkami a početnými krvácaniami v tele. Pre vysokú úmrtnosť patrí medzi najnebezpečnejšie nákazy a darí sa jej najmä v krajinách, kde v spoločnosti chýbajú základné hygienické návyky. Prvý známy prípad pochádza zo začiatku 70. rokov 20. storočia, keď sa lekár Tom Cairns v Kongu (vtedy Zair) nakazil od pitvanej mŕtvoly.

Za zmienku stojí aj HIV – vírus oslabujúci ľudský imunitný systém a spôsobujúci nevyliečiteľné infekčné ochorenie aids, ktoré sa prejavuje zníženou obranyschopnosťou organizmu. Prvé prípady HIV/AIDS boli popísané v roku 1981 u homosexuálnych mužov. Infekčné ochorenie sa prenáša telesnými tekutinami, najmä krvou. Začiatkom milénia sa počet infikovaných ľudí zvýšil na takmer 65 miliónov a do roku 2017 zomrelo na aids asi 35 miliónov ľudí. 

Hoci by sa na prvé počutie mohlo zdať, že vtáčia chrípka je len infekčné ochorenie vtákov, týmto chrípkovým vírusom sa môžu nakaziť aj cicavce, vrátane človeka. Prvýkrát ho identifikovali v Taliansku pred vyše sto rokmi a dnes sa vyskytuje celosvetovo.

V roku 1997 nechali Hongkončania utratiť milión kureniec potom, čo boli zaznamenané prvé prípady kmeňa H5N1 vírusu vtáčej chrípky aj u ľudí. Riziko spočíva v mutácii tohto kmeňa, čím by sa stal ľahko prenosný i z človeka na človeka. Štátna veterinárna a potravinová správa SR naposledny potvrdila výskyt vtáčej chrípky v januári 2020 aj v Národnej zoologickej záhrade v Bojniciach.

Najviac skloňovaným pojmom súčasnosti sa stal koronavírus. Obalené vírusy z čeľade Coronaviridae sa vyskytujú u človeka, prasiat a vtákov. Vyvolávajú najmä choroby dýchacích ciest a spôsobujú ochorenia s rôznou závažnosťou, od bežného prechladnutia až po závažné ochorenia MERS či SARS. A dnes tu máme SARS2 Covid19 známy aj ako Koronavírus, zatiaľ zabil vyše 1 milión ľudí... 


Na záver 

Naše globálne prepojenie je dnes aj jednou z hnacích síl pandémií infekčných chorôb. V 21. storočí už v Európe dávno vieme, ako správne dodržiavať hygienické pravidlá a máme aj vyspelé zdravotnícke zariadenia či dostupnú starostlivosť. K šíreniu nákaz po svete však paradoxne prispela aj globalizácia. Ľudia naprieč kontinentmi sú prepojenejší než kedykoľvek predtým. Vďaka urbanizácií sa v rozvojovom svete čoraz viac ľudí presúva z vidieka do husto obývaných mestských štvrtí, a to vytvára tlak na životné prostredie.

Osobná letecká doprava sa za posledné desaťročie takmer zdvojnásobila a naše globálne spojenie v rámci zemegule je dnes aj jednou z hnacích síl pandémií infekčných chorôb.

Na druhú stranu, v čase, keď vlády krajín postihnutých nákazou COVID-19 vyzývajú ľudí, aby zostali doma a zmiernili tak šírenie infekcie, sú moderné komunikačné technológie, internet a sociálne siete našimi pomocníkmi.  Internet využívam aj ja, aby som vám mohol priniesť napríklad aj tento článok alebo aj názor. 

Tento článok iba v krátkosti mapuje históriu pandémii ktoré sužovali ľudstvo a sužujú aj ďalej. Ako som na začiatku článku písal, história je tu od toho aby sme sa niečo dozvedeli o našej minulosti a zobrali si z nej ponaučenie. Spoločným menovateľom všetkých pandémii je cestovanie. Myslím si, že keby naši odborníci trochu premýšľali a nerobili unáhlené rozhodnutia a často nezmyselné, mohli by sme sa vyhnúť mnohým problém súčasnej pandémii koronavírusu. 

Mali by sa zavrieť hranice, zavrieť civilnú leteckú a námornú dopravu, využívať leteckú a námornú dopravu len pre ekonomické a obchodné účely, ako je preprava tovaru a podobne.  Ruška je jedna vec ale nedisciplinovanosť ľudí druhá vec.  V čase pandémie by stačilo si len uvedomiť priority nášho života. Potrebujem k životu ísť napríklad na dovolenku k moru? Potrebujem k životu v čase pandémie cestovať po svete? Potrebujem k životu sedieť na futbale? Počas pandémie by sme mali vedieť si aj niečo ako sa hovorí odrhnúť od úst, radšej teraz malé obete, že nepôjdem na futbal či na dovolenku k moru ako potom by sme mali podstúpiť veľké obete na zdravý, životoch či dôsledku pandémie a jej rozsahu prázdne obchody, nedostatok potravín či liekov.  Lebo toto všetko sa môže stať, svetový lídri aby uspokojili svojich nedisciplinovaných občanov ale aj vecne hladných obchodníkov robia viac neuvážených krokov, ktoré mám dojem vedú k obrovskej katastrofe. Počas tejto pandémie som si uvedomil koľkože pravdy je v jednej múdrosti rímskeho  cisára Nera, ktorý povedal, dajte ľudom chlieb a hry a budú spokojný. Dnes je to krásne vidieť čo ľudia robia keď nemajú svoje hry, ako je futbal, hokej, koncerty či diskotéky.... A o ten povestný chlieb možno prídeme, pretože Ludia chú všetko hry, vakcínu proti koronavírusu, a dovolenky pri mori... Ale všetko naraz nejde a bude to o to pre nás bolestnejšie si to uvedomiť.... 


Jozef Kmeťo 

Zdroj: Wikepedia a Historické dokumenty  SAV. 




   

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Prečo toľko Pochybností okolo Koronavírusu!?

Smrteľné pandémie útočia na ľudstvo každých 100 rokov!

Neslávne slávny "krutý" exekútor si vymáha peniaze od buka do buka, ako sa mu zachce... Robí to roky a nikto voči nemu nezakročí. Prečo??!