Neprehliadnite

Fénix....


Fénix....



Je taká pesnička"nič nebýva dvakrát"...To nie je pravda a zároveň to je najpravdivejšia pravda. Myslím,že všetko sa opakuje od začiatku sveta,opakuje sa pre každého,ale každý prežíva to isté ináč.Dalo by sa povedať,že sa nedeje nič dôležité... lebo už všetko bolo,je to známe,opísané,obyčajné.Ale to obyčajné,nie je obyčajné pre toho, kto to prežíva. A to,čo je známe,vôbec nezotiera fakt,že každého raz umlčí a prekvapí prvý cit,prvé zúfalstvo,prvý rozchod,prvý ozajstný smútok,prvá túžba..
A že ich prežije tak, akoby On jediný na celom svete mal prežiť čosi podobné. Niekedy si myslím,že život je nezmyselne zamotaný,pokrútený,zauzlený,vlastne všetko je relatívne.
Pozrieš tak-je to jasné, nie je o čom uvažovať,pozrieš ináč-ničomu sa nedá rozumieť.
Človek nevie,kde je koniec a kde začiatok.Zvláštne, ako sa všetky dôvody,ktoré si človek triedi,skúma a obracia z každej strany osamote, v pokojnom ovzduší vlastnej izby, stratia, že z nich neostane nič, keď predmet úvah nie je oddelený, ale dostane sa do vašej tesnej blízkosti. Je ľahké odsudzovať a byť statočným, keď človek nič nemá. Chcela som niečo, čo by ma držalo. A nevedela som, že keď to človek má, je zraniteľný dvojnásobne. Človek mi svojou dušou a svojim bytím pripomína bájneho vtáka Fénixa. Vždy, keď padneme na dno, dokážeme sa zas postaviť, dokážeme vyjsť z bahna klamstiev,bolesti a smútku, tak ako Fénix dokáže vstať z popola a znovu sa narodiť.
Nikdy sa nevzdávame a vždy bojujeme o to, čo milujeme a čo nám je drahé.


Lucia Vaňová 

Žiadne komentáre

Váš názor nás zaujíma, ďakujeme