Preskočiť na hlavný obsah

Translate

Môj problém s identitou?


Kto vlastne som? Je ráno, pozriem do zrkadla... dlhé, strapaté, tmavočervené vlasy, veľké hnedé oči s kruhmi pod očami, pripomínajúce medvedíka Pandu... Nuž dievča, nepoznám ťa, ale aspoň zuby ti umyjem... Po chvíľke úprav zasa pohľad a som to ja, trošku pekná, trošku exotická, 42 ročná žena, Rómka, Slovenka, Rómska Slovenka. Vyjdem na ulicu, zdravím sa so susedmi, nič, žiadne zvláštne pohľady. Stretávam cudzích ľudí na ulici, zasa nič. Prídem do práce, kolegyne mi vracajú pozdrav, aj úsmev, rozprávame si príhody, čo sme zažili od včerajšieho dňa, začíname pracovať a stále nič! Mám vôbec nejaký problém?! Podľa niektorých rómskych aktivistiek mám problém s identitou preto, lebo tvrdím, že každý Róm má šancu na slušný život, ale musí sa o to pričiniť sám vlastnými silami a nie neustále čakať s natrčenou rukou. Pochádzam z obyčajnej rómskej mnohodetnej rodiny, iba moji rodičia vždy tvrdo pracovali, aby sme sa mali dobre a nič nám nechýbalo. Dostali sme byt v časti mesta, kde nežila jediná rómska rodina. Možno to susedom nebolo po vôli, ale nikdy sme to nepocítili a zapadli sme do tohto bieleho sveta a splynuli s ostatnými bielymi obyvateľmi. Moja mama rada čítala knihy a tak aj v nás vypestovala vzťah k literatúre, umeniu, hudbe, aj rómskej hudbe, tú mal rád otec a tak sme nikdy nezabúdali na to, kto sme, nehanbili sme sa za to, že sme rómovia, nemali sme problém hlásiť sa k svojej histórii. Rovnako dobre sa pohybujem v tom rómskom svete, ako aj vo svete majority. Neovládam rómsky jazyk, ale komunikujem v troch cudzích jazykoch, ale aká je vlastne pravdepodobnosť, že budem potrebovať Rómčinu? Aká je pravdepodobnosť, že v obyčajnom, bežnom živote ju budú potrebovať iní rómovia? Žijeme v krajine, ktorá sa volá Slovenská republika, je to naša vlasť už niekoľko storočí, je načase prispôsobiť sa, prijať zákony a spôsob života v tejto krajine. Nie sme jediná menšinová národnosť, ale kriticky si musíme priznať, že sme najproblémovejšia. Treba s tým niečo robiť, je potrebné vzdelanie, nielen pre deti, ale aj pre dospelých. Rómov treba naučiť pracovať a tomu, že nič nie je zadarmo. Zbytočne sa budeme hádať o slovíčkach, či je správny výraz "róm", alebo "cigán", k akej národnosti sa prihlásiť v sčítaní ľudu... Všetku energiu venujme spoločne dôležitejším a hlavne praktickejším veciam.

Je zasa ráno, pozriem do zrkadla, trošku pekná, trošku exotická, primerane sebavedomá žena s dlhými červenými vlasmi, Rómka, Slovenka, mám rada Cigánskich Diablov, lebo je to moja hudba, fandím Slovenským hokejistom na Majstrovstvách sveta, lebo sú to aj moji hokejisti. Odchádzam do práce, zdravím cestou susedov, opätujú mi pozdrav aj úsmev, preberáme s kolegyňami včerajšie udalosti pri spoločnej rannej káve, sadáme si k strojom a začíname pracovať. Som rada, že mi moji rodičia dali do života ten najvzácnejší dar aký mi mohli dať... dar nemať problém....



Helena Kmeťova


Komentáre

  1. Tak to mozes byt fakt stastná za ten dar nemat problém. Ver mi, ze ten dar mnohím chyba. Spomeniem napríklad romske dieta, ktoré prichádza z rómskej komunity a nasadne po prvy krát do skolkej lavice a zacnú ho deti prezyvat "cigán, cigán!" Hrozny pocit a zial s tym pocitom prejde velmi tazko aj do dalsieho rocníka, prestane ho zaujímat ucivo...... Vyrastie a co bude z neho?

    OdpovedaťOdstrániť
  2. ale ved to nevadi...len tomu dietatu to reba vysvetlit ...od zaciatku.....ze raz sa povie hovorovo cigan..inokedy knizne ,mozno odborne rom....ciganska...romska kultura....ved to prave tym akoze bielym nie je dodnes jasne...a nie romom....treba to vysvetlit dietatu z viacerych uhlov,pohladov a aj zopakovat aby malo sebadoveru neustale posilenu pomocou rodicov,znamych....atd

    OdpovedaťOdstrániť
  3. ..ten druhy strucny komentar som pisal ja Daniel Gavalda,taky tmavsi typ,zatial neviem o tom ze som rom....nikto mi to nepovedal,hehehehe

    OdpovedaťOdstrániť
  4. Je to napísané srdcom. To diktovalo Tvojim prstom, čo napísať do článku. Vychádzala si z reálnosti, ale vošla si aj do možnosti uvedomiť si, že skutočné šťastie človeka ja práve v tom, že sme spokojní s tým kto sme a čím sme v našom živote. Zmeniť to môžu už len detaily, ktoré si každý sám v sebe a na sebe dotvára počas života. Chcieť byť krásnym neznamená rozumieť len úžasným veciam. Stačí byť v strednom pásme, odtiaľ je vidieť aj na krásu aj na zlo. A prispôsobiť svoje konanie a zmýšľanie práve tým smerom, kde cítime, že viac patríme ako osobnosť. Potom je človeku hneď jasné, čím chce byť a nie len na čo sa hrá celý svoj život. Krásny článok z rúk úžasnej a skvelej dámy s úprimným srdcom a myšlienkami! Jana Kucba

    OdpovedaťOdstrániť
  5. Prvy prejav rasizmu sa prejavyl u kaina voci abelovi prvy synovia adama kain ziarlil na brata ze bol iny prijaty,tak zabyl svojho brata to bola prva vrazda cloveka na zemi,do dnes narastol pocet aj to ze clovek neprima ineho cloveka takeho aky je lebo sam seba nevie prijat takeho aky je,lebo vie ze ma vynu kvoly,ktorej sa hanby ukazat svoju pravu tvar :-o) Jezis zaplatil za nasu vynu len treba sa obratit k spasitelovy aby nas spasil a ocistil nase vyni,hriechy.Primime Pana Jezisa takeho aky je aj On nas prima takych aky sme.Ked vies ze si prijaty taky aky si tak vies prijat aj druhych takych aky su,v hlbke srdca kazdy clovek mame tuzbu po slobode vo vedomi a svedomi zit v uprimnej laske vtedy oci ziaria radostou zo zivota ,clovek je zmiereny zo sebou a okolym a s Bohom len to ze nikto sam si nevie ocistit svedomie od vyni lebo kazdy mame hriech,vynu iba Pan Jezis je bez hriechu,vyni a preto moze vykupit nas z hriechu,vyni a prijat nas takych aky sme ale On nas tak nenecha ked mu dovolyme Jeho laska nas ma moc zmenit nas :-) dovolme Jezisovi nas viest v laske a pravde,iba milovany prima lasku a ma s coho lasku davat, nemozeme davat to co bi sme chcely mozno ale ked to nemame tak nemozeme davat.Dovolme Bohu aby nam zjavyl svoju lasku lebo tak nas miloval ze vydal svojho jednorodeneho syna aby kazdy ,kto uveri nezahinul ,ale mal vecny zivot :-) ver v Jezisa a budes spaseny aj cely tvoj dom. Pan Jezis nam zehnaj.Potrebujeme mať Ježiša Krista v svojích srdciach,životoch na prvom mieste v Kristovi Ježišovi mame zasľubenie že sme nove stvorenie,stare pominulo,vdaka Bohu možeme mať nebesku identitu v Ježišovi Kristovi,nech nas vedie Boh aby sme chcely,chccieť nad naše očakávania aj konať v laske s čisteho srdca v dobrom svedomi a zdravom vedomi s Božou pomocou :-).

    OdpovedaťOdstrániť

Zverejnenie komentára

Váš názor nás zaujíma, ďakujeme

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Rómovia si nevedia predstaviť, že by mali svoj vlastný štát...

Okrem kontaktov je sociálna sieť dobrá aj na bleskový prieskum. Už dlhšie bez toho aby si to niekto všimol, až možno na pár jednotlivcov, mapujem na mojom "fejzbuku" náladu nás Rómov. Samozrejme, že naša nálada sa odzrkadľuje aj podľa doby v akej teraz žijeme. A možno aj práve táto doba, kedy všetci bez rozdielu musíme vynaložiť viac úsilia na prežitie, ako by Rómov prebudila zo sna, jeden za všetkých a všetci za jedného.Pretože jeden za všetkých a všetci za jedného, alebo inak povedané spoločne za prospech nás všetkých už neplatí. V rómsku štátnosť ktorý by sme spoločným úsilím vybudovali neverí väčšina Rómov.
Pri otázke: Viete si predstaviť, že by sme mali Rómsky štát? sa Rómovia viac menej vyjadrovali záporne. Neveria, že by spoločne dokázali vôbec niečo také ako Rómsky štát vytvoriť. Ako sa mnohí sami vyjadrili, chýbajú nám vzdelaný ľudia, či sami medzi sebou sa dokážeme deliť na lepších a horších, sami sa kastujeme, a to by prinieslo veľké nezhody a napätie. A potom t…

Kotlebovci chcú mať v rukách zbrane

Jeden zo zákon ktoré chcú Kotlebovci sprísniť, je takzvaný farmarsky zákon. Na Slovensku už od roku 2005 platí takzvaný „farmársky zákon,“ ktorý mal hrozbou až dvojročného väzenia zabrániť tomu, aby si ľudia na poli napríklad vykopali zopár zemiakov, alebo zobrali jeden melón.  

Kotlebovci sú však zo znením tohto zákona nie celkom spokojný a chcú ho novelizovať a samozrejme sprísniť. Inak povedané, keď vezmeme do úvahy rétoriku Kotlebovcov o Rómoch, je jasne, že zmena by mala spočívať v tom, že ak mi zlodej ukradne čo i len klások kukurice, a budem mať zbraň a použijem ju na zlodejovi, a zabijem ho, nebudem trestne stíhaný, pretože som si chránil svoj majetok...  

Kotlebovci volajú po zbraniach, chcú presadiť aby každý kto chce vlastniť zbraň, tak by mal... Európska únia sa snaží obmedziť vlastniť zbraň, no Kotlebovci hovoria nie! My chceme zbraň! 

Neviem si predstaviť, že ľudia ako sú Kotlebovci by mali mať v rukách zbraň, hoci oni už zbrane majú či už v legálnej  alebo nelegálnej držbe…

Opatrovateľka, či parazit?

V takmer každej rodine to príde, nastane dilema, čo so svojimi zostarnutými rodičmi, ktorí sa už sotva vládzu o seba postarať. A stalo sa to aj mne. Som najmladšia, slobodná, tak akosi automaticky táto povinnosť postarať sa o svojich rodičov pripadla mne. Teda vlastne iba o mamu, lebo otec zomrel pred takmer desiatimi rokmi. Odvtedy som sa vlastne snažila všemožne nejako to vykryť, len aby som nemusela ostať doma z práce. 
Každý deň som dochádzala do práce 45km, čo znamenalo byť z domu celý deň, no bola som rada, že vôbec nejakú prácu mám a hlavne mi tolerovali to, že keď náhodou bolo mame zle, to znamená, že som v noci musela volať záchranku a keď ju nevzali do nemocnice, musela som ostať pri nej a v práci som si musela vziať voľno. Neskôr cez deň mi s mamou pomáhala sestra, bola aspoň pri nej a ja som mohla ako – tak pokojne byť v práci, aj keď som niekedy prebdela celú noc, keď sa mama necítila dobre. Zo stresov som bola aj ja často chorá, minimálne dvakrát do roka ma trápil zápal…