Najnovšie články
latest

468x60

header-ad

Prečo píšem...





Dnes som dostal takúto otázku,  prečo píšeš... ? Prečo píšeš len o rómoch, prečo nepíšeš aj o niečom inom... Usmial som sa, prečo píšem, prečo píšem len o nás... Niekedy je košeľa bližšia ako kabát, pre nás rómov to platí dvakrát. Narodil som sa ako róm, som róm, som hrdý róm, milujem našu rómsku kultúru, a zomrem ako róm, natom nič nezmením, a ani nechcem.  Píšem ako a čo cítim, a cítim že moje písanie má zmysel. Nechcem tu prázdne slová písať, chcem písať slová ktoré majú zmysel. Chcem vyjadriť túžby, sľuby, sny, chcem vyjadriť svojím písaním hrdosť, a uvedomenie si podstaty človeka, človeka róma, ale aj človeka nerómskeho rodu.

Žijem celý život v rómskej koži, ako sa žije v takej  rómskej koži ? Každý deň sa my rómovia, ktorí žijeme presne ako aj iný ľudia v tejto spoločnosti, stretávame z rôznymi nadávkami, pohľadmi, výčitkami. Keď sa na takéto správanie ohradíme, odpoveďou je "a komu to máme povedať?... ja nie som rasista, len sa mi nepáči ako žijú iní tvoji súkmeňovci..." Tak takúto hlúpu odpoveď počúvam skoro každý deň! Pokiaľ takúto hlúpu odpoveď z úst ľudí z nerómskeho rodu budem počuť, tak budem písať, lebo moje písanie, a písanie mojich kolegov má zmysel...


Nerómske dievča napísalo:

..."už od malička je normálne, že ako biele decká sa nebavíme v škole s cigánčencami, že sa s nimi nedelíme o desiaty a nevoláme ich hrať sa vonku. Je normálne, že nás ani nenapadne chodiť za ruku s cigáňom, či cigánkou, nevoláme ich na akcie a po strednej škole vlastne už žiadnych cigáňov nepoznáme."


Do oči bijúca segregácia a izolácia naších ľudí na všetkých postoch spoločenského života. A niekto sa ma opýta prečo píšem ? Pre toto píšem, že od nepamäti nás špiníte, nedávate nám príležitosť na dôstojný život, udupete nás, a potom ako už sa dusíme v bahne beznádeje, ukazujete na nás prstom... Naše deti sú od narodenia diskriminované na všetkých úrovniach života dieťaťa, dokážete nenávidieť už malé dieťa len preto, že je rómske...V práci róm musí dvakrát ukázať čo vie, a aj tak je vo vaších očiach len obyčajná špina...

Zatiaľ čo ja si slušného neróma vážim a v nijakom prípade, ani krivou myšlienkou nepomyslím na to, že je neróm, tak mnoho "slušných" nerómov mi dá pocítiť, že patrím do skupiny menejcenných ľudí druhej kategórie.

Mám 37 rokov a za tie roky som pocítil na vlastnej koži, čo znamená byť róm v našej krajine, čo potom ďalší rómovia žijúci  na Slovensku... To nie je o rasizme, to je o nedôvere a bitke presadiť sa v živote, aj keď mnohí  mi hádžu pod nohy polená predsutkov, nenávisti a rasizmu...

Niekedy už nevládzem bojovať za kúsok miesta na prežitie, ale potom si poviem, a kam mám ísť žiť? Veď tu som sa narodil, v tejto zemi hnijú kosti mojich predkov tak, ako predkovia nerómov, tak potom prečo ten boj ...!? Ale verte že niekedy som už otrávený z toho, ako každý deň, musím vnímať ironické úsmevy, pohľady plné predsutkov, a názory plné nenávisti. A preto píšem...


Na druhej stane, v rómských getách tiká časovaná bomba. Moralné hodnoty u väčšiny rómov, sú na bode uplného mrazu!  V getách sa rozmáha úžera, alkoholizmus, drogy sú na dennom poriadku, o fetujúcích deťoch, či celých rodinách písať nebudem, lebo je to zbytočné... Incest, slovo, ktoré u normálneho človeka, vyvolá minimálne zimnicu po tele, je v getách nie tak neznámy pojem...Rómska detská prostitúcia, či prostitúcia mladistvých je otvorená a verejná. Odhaduje sa, že 80 až 95 percent slovenských prostitútok sú chudobné rómske dievčatá. Mnohé z nich na českých či slovenských cestách „pasú“ ich manželia a bratia. Prostriedky z prostituovania sú mnohokrát jediným zdrojom obživy pre širokorozvetvené príbuzenstvo na Slovensko.Postavajúce rómske dievčatá ponúkajúc svoje telo. Stoja tak na štyroch – piatich miestach, ktoré sa lokalizujú v blízkosti rómskej osad na východe Slovenska. Mladé dievčatá (a v niektorých prípadoch aj deti pod 15 rokov) stoja opreté, sedia na tráve, či počas zimy v autobusových búdkach a ponúkajú svoje služby za skutočne nízke ceny. Za smiešnych 10 eur urobia čokoľvek. Niektoré zadarmo. Takmer - stačí nejaké jedlo.Stáva sa, že samotný otec ponúka svoje dcéry na sex v ich dome, otec jednej z maloletých a mladistvých prostitútok. Tvrdí, že je to dobrý obchod. Lebo keď sa (gadžovi) "postaví" , rozum sa mu zastaví a otvorí peňaženka... Ľudia sú nespokojný. Situácia v celej európe sa zhoršuje. V každej krajine európy na rómsky problém upozornujú extrémistické skupiny ľudí, ktorý sa hlásia k ideologii fašizmu, a preto píšem, píšem, ano je tu tento problém, ale nesmieme dovoliť aby takýto ľudia tento problém riešili.

Dnes Rómovia sú vnímaní iba cez getá, ako by ani neexistoval iný pohľad, akoby naša kultúra, pramenila z giet plných špiny a neúcty človeka k človeku. Napriek tomu však v rómských getách žiju aj ľudia, rómovia ktorí žiju svoj život čestne, chodobne ale čestne... byť chudobný neznamená byť neslušní  Áno, chudoba nie je o slušnosti, či neslušnosti.  Je to stav človeka, spoločnosti, v ktorej žije, a v neposlednom rade chudoba nemusí byť automaticky spojená s kriminalitou, či moralným úpadkom!  Tak aj preto píšem, píšem preto aby sa o tom hovorilo....

Väčšina Rómov žije v biede, alebo na hranici chudoby. Nedostatok vzdelania, informovanosti a vedomostí ich rodičov, je príčinou nepredstavitelnej chudoby. Riešenie vidím vo vzdelávaní rodičov a detí. Vážnym faktorom je aj nedostatočná komunikácia majoritnej spoločnosti s rómskym spoločenstvom na Slovensku a v Čechách. Do očí bijúca segregácia rómov na všetkých postoch spoločenského života... To všetko prispieva k väčšej priepasti chudoby.

Ale viete čo je najhoršie a zároveň odsudzujúce ? Že chudoba nepozná rasovú nenávisť, či predsutky. Poznáte romány "Oliver Twist", či "Život Davida Koprfilda"? Romány opisujú chudobu, ľudí žijúcich na okraji anglickej spoločnosti začiatkom 19. a 20. storočia, a neboli to rómovia. Chudoba opísana v týchto slávnych románoch, nesie také iste znaky, o ktorých som písal. Nedostatočná komunikácia, segregácia a izolácia, a nedostatok vzdelania boli hlavnými faktormi chudoby v Anglii začiatkoch 19. a 20. storočia.

Mojím presvedčením je vzdelávanie, učenie bez rozdielu rasy, vierovyznania, či politického presvedčenia. Úcta človeka k človeku, a snaha pochopiť aj toho druhého, pomôže zničiť chudobu. Ale to je iba zatiaľ sen, ale aby sa ten sen stal skutočnosťou, treba niečo pre to urobiť. Prvým krokom je o tom písať, burcovať, a doslova prinútiť ľudí k zamysleniu sa, a práve preto píšem....





Jozef Kmeťo
« PREV
NEXT »

Žiadne komentáre

Váš názor nás zaujíma, ďakujeme