Preskočiť na hlavný obsah

Translate

Bolo im zima, pílili vlastnú strechu.



Topoľčany. Obyvatelia bytových domov nazvaných Cukrovar a Palanda počas zimy pílili krovy striech a drevo používali v zime na kúrenie, a tak teraz hrozí aj preto zrútenie častí týchto objektov.
Budovy zdevastované svojimi rómskymi obyvateľmi sú v správe mesta a tak mesto zodpovedá za ich stav. No radnica si nevie rady, je to večná dilema. Uvažuje sa o postavení nového bytového domu nižšieho štandardu v tesnej blízkosti Palandy. Projekt by sa mohol uskutočniť už budúci rok a preinvestovať by sa malo 660 tisíc eur !!! Časť peňazí by mala ísť z mestského rozpočtu a časť zo Štátneho fondu rozvoja bývania. No písala som o dileme, je totiž takmer isté, že o krátky čas budú nové byty zdevastované ako Cukrovar a Palanda.
Aj to boli kedysi normálne obývateľné byty a mesto do ich opráv už neraz investovalo nemalé peniaze z mestského rozpočtu. Uvažuje sa o zriadení dozornej služby, ktorá by zodpovedala za poriadok, ale ja osobne pochybujem o jej účinnosti. Obyvatelia mesta sú pobúrení a v podstate ja tiež. Je veľa mladých ľudí ktorí sa po založení rodiny zadĺžia na dvadsať-tridsať rokov aby mali kde bývať a týmto neprispôsobivým rómom spadnú nové byty rovno z neba. Slušný byt na založenie mladej rodiny stojí v našom meste priemerne 30 tisíc eur, za sumu vyhodenú v podstate von oknom, (pri stavaní bytového domu pre Rómov) by mohlo 22 mladých rodín slušne bývať a ak by mesto mladým rodinám prispelo aspoň polovicou tejto sumy, tak ešte viac. No poviete si, prečo im, prečo nie Rómom?! Ale to isté sa teraz pýtajú všetci slušne žijúci obyvatelia mesta a medzi nimi sú aj rómski obyvatelia.


Helena Kmeťová

Spracované podľa MY Topoľčany foto internet.

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Rómovia si nevedia predstaviť, že by mali svoj vlastný štát...

Okrem kontaktov je sociálna sieť dobrá aj na bleskový prieskum. Už dlhšie bez toho aby si to niekto všimol, až možno na pár jednotlivcov, mapujem na mojom "fejzbuku" náladu nás Rómov. Samozrejme, že naša nálada sa odzrkadľuje aj podľa doby v akej teraz žijeme. A možno aj práve táto doba, kedy všetci bez rozdielu musíme vynaložiť viac úsilia na prežitie, ako by Rómov prebudila zo sna, jeden za všetkých a všetci za jedného.Pretože jeden za všetkých a všetci za jedného, alebo inak povedané spoločne za prospech nás všetkých už neplatí. V rómsku štátnosť ktorý by sme spoločným úsilím vybudovali neverí väčšina Rómov.
Pri otázke: Viete si predstaviť, že by sme mali Rómsky štát? sa Rómovia viac menej vyjadrovali záporne. Neveria, že by spoločne dokázali vôbec niečo také ako Rómsky štát vytvoriť. Ako sa mnohí sami vyjadrili, chýbajú nám vzdelaný ľudia, či sami medzi sebou sa dokážeme deliť na lepších a horších, sami sa kastujeme, a to by prinieslo veľké nezhody a napätie. A potom t…

Rasistická teória, ktorou sa riadi Mazurek, Kotleba a celá ĽSNS

Po tom čo som si vypočul debatu Mazureka a ďalších v relácii Politicky nekorektne s Milanom Mazurekom a Tomášom Jancom (Kulturblog - 20. 12. 2019). Kde Mazurek vysvetľuje rasovú teóriu, vysvetľuje ako sa ľudia navzájom od seba odlišujú na základe rasy. Akú telesnú konštrukciu má napr. biely človek od černocha alebo iného príslušníka etnika, alebo stavbu lebky, alebo dokonca veľkosť mozgu, som si uvedomil, že títo ľudia sú viac nebezpeční ako si vôbec myslíme a zároveň som začal uvažovať, akú hodnotu mám ako človek v našej spoločnosti, som menejcenný pretože som príslušníkom iného etnika s inou stavbou tela, farby pokožky, hnedých očí a čiernych vlasov? Rasizmus vysvetlený v priamom prenose!!! 

Človek sa delí na rasy a to som nikdy ani nepopieral. Delíme sa nielen podľa farby pokožky, ale aj fyzicky, mentálne, kultúrne a samozrejme k nášmu vývoju prispieva aj prostredie, v ktorom žijeme. 

Biologické atribúty – rasy ľudí sa delia podľa biologických znakov ako tvar lebky, rast vlasov, farb…

Opatrovateľka, či parazit?

V takmer každej rodine to príde, nastane dilema, čo so svojimi zostarnutými rodičmi, ktorí sa už sotva vládzu o seba postarať. A stalo sa to aj mne. Som najmladšia, slobodná, tak akosi automaticky táto povinnosť postarať sa o svojich rodičov pripadla mne. Teda vlastne iba o mamu, lebo otec zomrel pred takmer desiatimi rokmi. Odvtedy som sa vlastne snažila všemožne nejako to vykryť, len aby som nemusela ostať doma z práce. 
Každý deň som dochádzala do práce 45km, čo znamenalo byť z domu celý deň, no bola som rada, že vôbec nejakú prácu mám a hlavne mi tolerovali to, že keď náhodou bolo mame zle, to znamená, že som v noci musela volať záchranku a keď ju nevzali do nemocnice, musela som ostať pri nej a v práci som si musela vziať voľno. Neskôr cez deň mi s mamou pomáhala sestra, bola aspoň pri nej a ja som mohla ako – tak pokojne byť v práci, aj keď som niekedy prebdela celú noc, keď sa mama necítila dobre. Zo stresov som bola aj ja často chorá, minimálne dvakrát do roka ma trápil zápal…