Preskočiť na hlavný obsah

Translate

Izba s číslom 4.

Ilustračné foto
Tradičná výročná správa Amnesty International tvrdí o diskriminivaní Rómov na Slovensku vo všetkých oblastiach. Ľudskoprávna organizácia tvrdí, že Rómom nie sú poskytnuté rovnaké podmienky v bývaní, školstve a zdravotníctve. Uvedenú diskrimináciu môžme popísat aj oddelenými triedami na školách, dlhými betonovými múrmi, či novopostavenými bytmi pre Rómov ďaleko od miest a dedín. Ak uvediem diskrimináciu v zdravotníctve, tak jedine iba „rómske izby na pôrodniciach.”


V roku 2004 som mala to šťastie a velký dar, že sa mi narodila moja prvá dcéra Leila. Narodila sa mi v Staroľubovnianskej nemocnici, kde všetky rómske matky na pôrodníckom oddelení sú udelené v izbách s číslom dverí 4 a 5. V tom čase, keď som mala Leilu, som ležala na izbe s číslom dverí 4. V tom čase ešte 5-ka nebola.
Ráno o 8.00 som dorazila do nemocnice, a na druhé ráno o 5-tej hodine som mala Leilu. Po dvoch hodinách z pôrodnej sály ma sestrička preniesla do izby. Boli tam ďalšie dve rómske mamičky, ktoré ma neskôr oboznámili s izbou. Vysvetľovali mi, že naša izba je známa ako „Rómska” izba. Necítila som sa ešte v tom momente zle, naopak bola som šťastná svojou dcérou, jej maličkými rúčkami, nožičkami, dlhými čiernymi vláskami… S druhými matkami som sa zoznámila, skamarátila a bola tam celkom dobrá atmosféra. Na druhý deň boli pridelené do našej izby ďalšie dve rómske matky, a bolo ešte všetko v poriadku. No keď po polnoci doniesli ešte ďalšie tri rómske matky, už som cítila, že nemám dosť vzduchu a určite ani moja malá. Kedže izba bola pre 6 matiek, siedma matka dostala nafúkany gumený matrac. Bolo mi ľúto tej matky. Opýtala som sa ráno sestričky, prečo ju nedajú do druhej izby, dostala som takúto odpoveď: „A kde ju dám!” A tak, keď som išla do jedálne na raňajky, všimla som si ďalšie izby s otvorenými dvermi. Boli takmer poloprázdne. Na jednej izbe boli ibe dve nerómske mamičky a na jednej som videla iba jednu nerómsku matku. A tu som už uverila kamarátkam o mojej rómskej izbe. Na tretí deň, skoro ráno som sa zobudila s tým, že jedna z mojich kamarátok kričala pre nájdenú voš na umývadle.
Ilustračné foto 
Zobudili sa aj ďalšie matky a tiež sa zľakli. Iba jedna z matiek vôbec nereagovala, akokeby nič nepočula. Neskôr sme prišli na to, že práve ona má tie vši. Veľmi som sa zľakla, pretože som sa bála, aby ich moja malá nedostala, kedže mala dhlé vlásky. Tak som bola nútená ísť za vrchnou sestrou a oboznámiť ju so skutočnosťou, a s mojími obavami. Tá mi uverila moje obavy, ale žial nemohla nič kvôli tomu urobiť. Keďže som nebola spokojná s jej odpoveďou, išla som za primárom oddelenia, a ten mi pomohol s tým, že iba mňa a moje dve kamarátky presťahovali do najposlednejšiej izby na chodbe. Izbu s číslom dverí 4. dve sestry príslušne dezinfikovali a ostatné štyri mamičky tam ostali. Keď som sa opýtala primára, prečo nedovolí aj tým trom mamičkám prísť k nám do poslednej izby, odpovedal, že my tri zajtra budeme prepustené a tak „vypratajú” izby aj po nás. Cítila som sa veľmi ponížená, aj znechutená celou nemocnicou, systémom a postojom nemocničného personálu. Na druhej strane som bola rada, že nedostanem vši a ani moja malá. Po odchode z nemocnice som oboznámila vrchnú sestru aj primára o medializovaní nemocnice a jej diskriminácii rómskych matiek a Rómov. Iba sa nad tým zasmiali. Išla som domov a ešte v ten deň som volala riaditeľovi nemocnice a dohodla som si s ním interwiu ako redakorka TOL (Transitions Online). Pri interwiu ma riaditeľ pekne privítal, potriasol mi rukou a usadil ma. No keď som mu začala klásť otázky aj o problematike nemocnice a Rómov, tak začal vysvetlovať. No keď som sa opýtala na izbu s číslom 4., tak sa trošku zastavil. Na otázku: „Ako je možné, že na danej izbe sú iba rómske matky?” odvetil, že oni sami sa pýtajú byť spolu na izbe! Takže odmietol diskrimináciu v jeho nemocnici.  

Takže posúďte sami, či v tomto prípade ide o diskrimináciu, či nie...!?

Je rok 2011 a na danej pôrodnici je rómska izba s číslom 4 a 5. A to iba preto, aby sestričky nemuseli nafukovať a vyfukovať gumenné matrace.




Lucia Curejová   

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Rómovia prehovorili o svojích zážitkov s predsudkami a rasizmom na vlastnej koži

Byť Róm a žiť na Slovensku, by jedinec mohol povedať, že nie je to žiadna výhra...Či sa to niekomu páči alebo nie, Rómovia už od útleho detstva sa stretávajú z rôznymi druhmi prejavu predsudkov či priameho rasizmu. Niet sa preto čo diviť, že priepasť porozumenia medzi rómskou a nerómskou populáciou sa prehlbuje, a nedôvera je na oboch stranách bariéry.   

Je predsa nemysliteľné, už aby Rómske deti sa stretávali v škole zo segregáciou, kedy škola zámerne vytvorí triedu len pre rómskych žiakov.  Je nemysliteľné, že sa Rómske deti stretávajú s pokrikmi, vy špinavé cigánčatá, smradľavý potkany, či negri... Rómske dieťa je už takto donútené si uvedomiť, že existuje svet "bielych" a jeho, teda "čiernych" Už deti medzi sebou dokážu byť veľmi zlé, a tak často krát rómsky chlapec či dievča je vyštvaní z kolektívu, či dokonca mu jeho spolužiaci povedia, s tebou sa sa hrať nebudeme, pretože si cigáň!

Rasizmus a predsudky v praxi  

- viac ako 80% Slovákov i Čechov by bolo prot…

Rasisti, hovoria, že na bielych životoch záleží - Je OK byť biely

Rasizmus nepozná hranice a rasista už vôbec nie! fanúšikovia Slovana Bratislava v sobotu vyvesili na Tehelnom poli transparent White Lives Matter, ktorý vo voľnom preklade znamená Na životoch belochov záleží, viaceré slovenské médiá ho označili za rasistický.
Rasisti však s touto interpretáciou médii nesúhlasia. Odvolávajú sa na hnutie Black Lives Matter(Na životoch černochov záleží), ktoré podľa nich médiá neoznačujú ako rasistické. Prečo by potom mal byť transparent fanúšikov Slovana rasistický?
Tak ako to vlastne je? 
V roku 2014 sa po svete prvýkrát začala vo veľkom šíriť výzva „Black Lives Matter” (BLM - Na životoch čiernych záleží). Snažila sa upozorniť na policajnú brutalitu voči Afroameričanom v USA. Ako reakcia na toto hnutie vzniklo „White Lives Matter” (WLM - Na životoch bielych záleží).
„White Lives Matter” (WLM - Na životoch bielych záleží). Toto spojenie začali propagovať po USA rasistické skupiny vo viacerých štátoch. Najaktívnejší boli najmä členovia skupiny Aryan Renaissa…

Rómovia si nevedia predstaviť, že by mali svoj vlastný štát...

Okrem kontaktov je sociálna sieť dobrá aj na bleskový prieskum. Už dlhšie bez toho aby si to niekto všimol, až možno na pár jednotlivcov, mapujem na mojom "fejzbuku" náladu nás Rómov. Samozrejme, že naša nálada sa odzrkadľuje aj podľa doby v akej teraz žijeme. A možno aj práve táto doba, kedy všetci bez rozdielu musíme vynaložiť viac úsilia na prežitie, ako by Rómov prebudila zo sna, jeden za všetkých a všetci za jedného.Pretože jeden za všetkých a všetci za jedného, alebo inak povedané spoločne za prospech nás všetkých už neplatí. V rómsku štátnosť ktorý by sme spoločným úsilím vybudovali neverí väčšina Rómov.
Pri otázke: Viete si predstaviť, že by sme mali Rómsky štát? sa Rómovia viac menej vyjadrovali záporne. Neveria, že by spoločne dokázali vôbec niečo také ako Rómsky štát vytvoriť. Ako sa mnohí sami vyjadrili, chýbajú nám vzdelaný ľudia, či sami medzi sebou sa dokážeme deliť na lepších a horších, sami sa kastujeme, a to by prinieslo veľké nezhody a napätie. A potom t…