Neprehliadnite

Izba s číslom 4.

Ilustračné foto
Tradičná výročná správa Amnesty International tvrdí o diskriminivaní Rómov na Slovensku vo všetkých oblastiach. Ľudskoprávna organizácia tvrdí, že Rómom nie sú poskytnuté rovnaké podmienky v bývaní, školstve a zdravotníctve. Uvedenú diskrimináciu môžme popísat aj oddelenými triedami na školách, dlhými betonovými múrmi, či novopostavenými bytmi pre Rómov ďaleko od miest a dedín. Ak uvediem diskrimináciu v zdravotníctve, tak jedine iba „rómske izby na pôrodniciach.”


V roku 2004 som mala to šťastie a velký dar, že sa mi narodila moja prvá dcéra Leila. Narodila sa mi v Staroľubovnianskej nemocnici, kde všetky rómske matky na pôrodníckom oddelení sú udelené v izbách s číslom dverí 4 a 5. V tom čase, keď som mala Leilu, som ležala na izbe s číslom dverí 4. V tom čase ešte 5-ka nebola.
Ráno o 8.00 som dorazila do nemocnice, a na druhé ráno o 5-tej hodine som mala Leilu. Po dvoch hodinách z pôrodnej sály ma sestrička preniesla do izby. Boli tam ďalšie dve rómske mamičky, ktoré ma neskôr oboznámili s izbou. Vysvetľovali mi, že naša izba je známa ako „Rómska” izba. Necítila som sa ešte v tom momente zle, naopak bola som šťastná svojou dcérou, jej maličkými rúčkami, nožičkami, dlhými čiernymi vláskami… S druhými matkami som sa zoznámila, skamarátila a bola tam celkom dobrá atmosféra. Na druhý deň boli pridelené do našej izby ďalšie dve rómske matky, a bolo ešte všetko v poriadku. No keď po polnoci doniesli ešte ďalšie tri rómske matky, už som cítila, že nemám dosť vzduchu a určite ani moja malá. Kedže izba bola pre 6 matiek, siedma matka dostala nafúkany gumený matrac. Bolo mi ľúto tej matky. Opýtala som sa ráno sestričky, prečo ju nedajú do druhej izby, dostala som takúto odpoveď: „A kde ju dám!” A tak, keď som išla do jedálne na raňajky, všimla som si ďalšie izby s otvorenými dvermi. Boli takmer poloprázdne. Na jednej izbe boli ibe dve nerómske mamičky a na jednej som videla iba jednu nerómsku matku. A tu som už uverila kamarátkam o mojej rómskej izbe. Na tretí deň, skoro ráno som sa zobudila s tým, že jedna z mojich kamarátok kričala pre nájdenú voš na umývadle.
Ilustračné foto 
Zobudili sa aj ďalšie matky a tiež sa zľakli. Iba jedna z matiek vôbec nereagovala, akokeby nič nepočula. Neskôr sme prišli na to, že práve ona má tie vši. Veľmi som sa zľakla, pretože som sa bála, aby ich moja malá nedostala, kedže mala dhlé vlásky. Tak som bola nútená ísť za vrchnou sestrou a oboznámiť ju so skutočnosťou, a s mojími obavami. Tá mi uverila moje obavy, ale žial nemohla nič kvôli tomu urobiť. Keďže som nebola spokojná s jej odpoveďou, išla som za primárom oddelenia, a ten mi pomohol s tým, že iba mňa a moje dve kamarátky presťahovali do najposlednejšiej izby na chodbe. Izbu s číslom dverí 4. dve sestry príslušne dezinfikovali a ostatné štyri mamičky tam ostali. Keď som sa opýtala primára, prečo nedovolí aj tým trom mamičkám prísť k nám do poslednej izby, odpovedal, že my tri zajtra budeme prepustené a tak „vypratajú” izby aj po nás. Cítila som sa veľmi ponížená, aj znechutená celou nemocnicou, systémom a postojom nemocničného personálu. Na druhej strane som bola rada, že nedostanem vši a ani moja malá. Po odchode z nemocnice som oboznámila vrchnú sestru aj primára o medializovaní nemocnice a jej diskriminácii rómskych matiek a Rómov. Iba sa nad tým zasmiali. Išla som domov a ešte v ten deň som volala riaditeľovi nemocnice a dohodla som si s ním interwiu ako redakorka TOL (Transitions Online). Pri interwiu ma riaditeľ pekne privítal, potriasol mi rukou a usadil ma. No keď som mu začala klásť otázky aj o problematike nemocnice a Rómov, tak začal vysvetlovať. No keď som sa opýtala na izbu s číslom 4., tak sa trošku zastavil. Na otázku: „Ako je možné, že na danej izbe sú iba rómske matky?” odvetil, že oni sami sa pýtajú byť spolu na izbe! Takže odmietol diskrimináciu v jeho nemocnici.  

Takže posúďte sami, či v tomto prípade ide o diskrimináciu, či nie...!?

Je rok 2011 a na danej pôrodnici je rómska izba s číslom 4 a 5. A to iba preto, aby sestričky nemuseli nafukovať a vyfukovať gumenné matrace.




Lucia Curejová   

Žiadne komentáre

Váš názor nás zaujíma, ďakujeme