Najnovšie články
latest

468x60

header-ad

Nedôvera je vzájomná


Rómovia na území dnešného Slovenska žijú usadlým spôsobom života vyše tristo rokov. Aj ked´boli majoritným obyvateľstvom vnímaní ako periférna sociálna vrstva, rómom sa bežne tykalo, čo neznamenalo, že vzájomné spolužitie bolo zlé. Do rómskej časti obce chodili obyvatelia obce iba v prípade, ked´ potrebovali službu rómskeho remeselníka.O skutočnom živote svojich rómov vedeli málo.

Nevedomosť potom nahrádzali predstavami. Narastanie protirómskych nálad sa po prvýkrát otvorene prejavilo v obci Pobedim, kde sa 1.októbra 1928 odohrala udalosť známa ako "pobedimská tragédia".Obyvatelia obce obvinili miestnych Rómov z podpálenia dvoch stohov slamy a následne štyridsať ozbrojených mužov prepadlo v noci rómsku osadu.

Výsledkom bolo šesť mŕtvych,osemnásť zranených. Velitel´ zasahujúcich hasičov vyjadril dojem "že pobedimský požiar bol len fingovaný, aby bola zámienka proti Cigánom". Predstava " asociálnosti Cigánov" bola na verejnosti oživovaná aj v súvislosti s takzvaným procesom s moldavskými Cigánmi, ktorý prebiehal v rokoch 1927-1929. Devätnásti obžalovaní členovia zločineckej bandy, ktorá sa dopustila viacerých lúpeží a vrážd, pri vyšetrovaní uviedli, že zavraždené obete zjedli. Aj ked´sa ukázalo, že kanibalizmus bol len výplodom ich choromyseľného vodcu, európska tlač rozpútala veľkú protirómsku hystériu.

O Rómoch sa písalo ako o "leňošských zločineckých príživníkoch civilizácie". Aj bývalý predseda senátu Krajského súdu v Košiciach, aj súdny znalec-psychiater sa vyjadril, že "klamstvo je jedným z príznakov cigánskeho kmeňa, morálne sú na nízkom stupni, ako aj ich intelekt". Takto živené nálady v spoločnosti negatívne poznačili vzájomné spolužitie a predznamenali to, čo sa stalo počas druhej svetovej vojny. Slovenský štát, ktorý vznikol v roku 1939 po rozpade Ćeskoslovenska, v mnohom napodobňoval diskriminačné a rasové zákony nacistického Nemecka.
Zberný tábor Dubnica Nad Váho 

Pri plnení diskriminačných opatrení proti Rómom, vyvíjali mimoriadnu aktivitu príslušníci polovojenskej organizácie-Hlinkovej gardy. Legislatíva umožňovala gardistom uplatňovať voči Rómom rôzne formy priamej fyzickej agresie, akými boli nočné razie v rómskych osadách. Svoju agresivitu si vybíjali pri demoláciach rómskych osád a vyháňaním rómov na odľahlejšie miesto mimo obce.Toto sa mimochodom deje aj dnes, keď sympatizanti tohto hnutia sa stávajú pokračovateľmi myšlienok svojich "idolov", ako boli Hlinkova garda a Tiso.

Ľudia akosi zabúdajú, že aj mnohí rómovia sa aktívne zúčastnili Slovenského národného povstania. Po jeho potlačení a obsadení Slovenska nemeckou armádou, došlo na viacerých miestach hlavne stredného Slovenska k masovému vraždeniu Rómov špeciálnymi jednotkami SS. Dôvodom bolo ich aktívne pôsobenie medzi partizánmi, stačilo však iba podozrenie.

Tragická udalosť sa odohrala v Dubnici nad Váhom. Pôvodný pracovný útvar bol v novembri 1944 premenený na "Zaisťovací tábor pre Cigánov", v ktorom boli aj celé rodiny, odtiaľ mali pokračovať do nemeckých vyhladzovacích a koncentračných táborov. V decembri 1944 tam však vypukla epidémia škvrnitého týfusu a tábor sa dostal do karantény. Situácia bola vyriešená tak, že 23.februára 1945 nemeckí vojaci naložili na dve nákladné autá 26 pacientov pod zámienkou prevozu do nemocnice. Previezli ich však do areálu miestnej zbrojovky pod Drieňovu horu, kde ich brutálne povraždili.

Bolo dokázané, že výstrelom bolo zasiahnutých len osemnásť Rómov, ostatní boli zahrabaní za živa a následne sa udusili .Tento krutý príbeh poznám aj z rozprávania mojich rodičov, brat mojej mamy sa akoby zázrakom zachránil.V tých, ktorí prežili, táto tragická udalosť prehĺbila pocit nedôvery k majoritnému obyvateľstvu, čo v konečnom dôsledku negatívne ovplyvnilo vzájomné medzietnické spolužitie. Rómovia na toto obdobie svojich dejín nezabúdajú.V rokoch 2005-2007 bolo z iniciatívy občianskeho združenia In Minorita na Slovensku odhalených sedem pamätných tabúľ a pamätníkov pripomínajúcich miesta, kde boli Rómovia počas vojnových rokov intervenovaní a kde došlo k ich popravám.Táto historická skúsenosť je dodnes súčasťou kolektívnej pamäti rómov. Väčšinové obyvateľstvo však na tieto skutočnosti už zrejme zabudlo.

 
Táto prastará pieseň je známa medzi nami rómami s iným textom, ale v dobe o ktorej je aj tento článok, sa stala našou hymnou, a medzi našimi rómami je stále spievaná s textom, ktorý jej bol v tej dobe pridaný. 
Na roven čhavale, o dad nane khere,
andro` da taboris,
phari buťi kerel.  V preklade:   V tábore plačú, ťažko pracujú a umierajú hladom, kde sú moje deti, nie sú doma, zobrali ich do tábora...  


Žiaľ nezohnala som túto pieseň  s týmto starým textom a tak vám ponúkam jej originál, spievaný prastarý text, v preklade, plakalo dievčatko...







Eva Kmeťová Makišová.
Spracované podľa autora Arne B.Mann
Hist.Revue.
« PREV
NEXT »

3 komentáre

  1. Veľmi som očakávala kedy sa vrátiš písať, už len dodám, že si ma nesklamala, ale naopak. Veľa zdaru v tvojom živote.

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Na roven čhavale.o dad nane khere,andro da taboris,phari buťi kerel-v preklade:neplačte deti,otec nie je doma,v tom tábore, ťažkú prácu robí.Treba byť dôslednejší,a hlavne v častiach,ktoré môžu pokaziť dôveryhodnosť .Fero Ferenc

    OdpovedaťOdstrániť
  3. konecne to niekto povedal otvorene, to je nasa historia smutna ale prvadiva! Bravo

    OdpovedaťOdstrániť

Váš názor nás zaujíma, ďakujeme