Neprehliadnite

Nane love, nane so techal (nie sú peniaze, nie je co jest)

Nemáš peniaze, nemáš dať deťom čo jesť, nemáš prácu a si v prdeli. Banka ti nepomôže, lebo nemáš pracovnú zmluvu na dobu určitú, nebankové subjekty ti nepožičajú, lebo si zlým platiteľom. Tak si nájdeš "úžerníka", ktorý ti dá peniaze s úrokom, ale bez slova. Je to zle?
Úžerníctvo je jedným zo súčasných fenoménov v spoločnosti, ktorá podráža Rómom nohy. Ten fenomém je tu už veľa rokov, ako na Slovensku tak aj v Maďarsku...



Ale tu chcem rozprávat o rozdieloch tohto fenoménu.
Prvým z fenoménu je zarobiť za každú cenu. 
Tvrdí Rómovia sa hrajú na veľkych pánov, mafiánov, požičiavajú Rómom z osád peniaze za 30%, 50% až 100%. Neskôr zvyšujú úroky na duplu aj triplu. Vyhrážajú sa rodinám aj ich deťom, fyzicky ich napadávajú a nevedia kedy prestať. Z tohto dôvodu prišiel zákon z hora o úžere ako o trestnom čine, a poviacerí z nich skončili vo väzení. Posúďte sami, či v tomto prípade môžme použiť príslovie: "Komu niet rady, tomu niet pomoci." V podstate úžerníci nemali žiadny limit, nemali hranicu kedy prestať. Išlo im iba o prachy, love, peniaze. Nebáli sa nikoho, ani ničoho. Išlo o nevyriešiteľný problém rómov, ale aj celej spoločnosti. Tiahlo to ku zvyšovaniu chudoby v lokalitách a regiónoch. Nové zákony to trochu zlimitovali a pritiahli ku strachu rómskych mafiánov. Tu môžme povedať, konečne niečo dobré...

 Ale úžera má aj druhú stránku, no posúďte sami!


Druhou časťou tohto fenomému je pomôcť sebe aj druhému. Ak úžerník nie je slepý, hluchý a mŕtvy, ako človek pre peniaze, tak neničí rómske rodiny, ale navzájom si pomáhajú. Osobne poznám nemenovanú osobu, ktorá požičiava peniaze s 50 percentným úrokom a predáva tovar, ako jedlo, alkohol, cigarety,aj drevo s 10 percentnym úrokom. Rómovia poznajú jeho a on pozná ich. Opýtala som sa jedného, prečo chodí práve za ním? Odpovedal mi, že nie vždy príde za ním. Ale ak príde nečakaná situácia a nemá peniaze, tak je rád, že môže prísť a bude mu požičané. Tak ide o stovky ľudí, ktorí vedia, že nezomrú hladom. Niet práce, sociálna dávka nestačí a jesť treba. Sú aj také prípady, ktoré si viac pýtajú alkohol ako jedlo, ale to môžem opísať ako zapijem si svoju biedu, chudobu, ale aj lenivosť a nezáujem o zlepšenie svojej životnej situácie. Rómske ženy sú radi, že práve ten človek je a môžu od neho dostať jedlo, ako napr. slaninu, salámu, mrazené fašírky, či rybie filé. Ako nezamestntaní, závislí na finančnú pomoc od neho, sú radi, že tá osoba je a pomáha im. Rovnako pomáha aj sebe. Vie, že sa neoplatí fyzicky ich napádať, či sa im vyhrážať, lebo veľmi dobre pozná ich situáciu a finančné problémy. Vie ako je v dnešnej dobe tažko a dokáže aj počkať s vyplatením dlhov bez navýšenia úroku. Pozná ich... Tí, ktorí mu nevrátia peniaze a ani nevyplatia úroky, viacej sa s nimi nebaví. No tí, ktorí zaplatia čestne, ďalej im požičiava peniaze a pomáha. Áno, tu si dovolím napísať, že ide o pomoc.

Odkiaľ prišlo úžerníctvo, kto ho vymyslel? Napríklad štát dovolil nebankovým subjektom požičiavať peniaze a poskytovať pôžičky. Vezmime si napríklad Provident. Našla som určité komentáre o skúsenostiach zákazníkov tejto firmy.
 Najhoršia spoločnosť s akou som mal doteraz dočinenia, sú to zdierači, úrok je nehorázny, požičiate si 300 eur na 48 tyždňov a vrátite 520 eur, každý týždeň Vás otravuje vymáhač ,,obchodný zástupca´´. Ak náhodou máte o pár eur menej, alebo nedaj bože nemáte na splátku tak vám ten vymáhač dá kázanie o tom, aby ste dodržiavali zmluvu, že s toho budete mať problémy atd, zamestnanci sú nepríjemní a otravujú vkuse, ak im nedvyhnete telefón, tak vám budú volať aj 10 krát za deň. lepiť nálepky na schránku, že NEPLATIČ, kontaktovať vášho zamestnávateľa vo veci že máte nedoplatok, vašu rodinu tiež budú kontaktovať. Ak vám aj už idú títo ľudia na nervy, tak to ani nemôžte vyplatiť bezhotovostne, lebo musíte osobne v hotovosti sa stretávať s týmito ľuďmi. Ľutujem, že som si niekedy začal s touto pofidérnou firmou, radšej predam obličku nabudúce, jak zobrať pôžičku z Providentu.
 Tu ide o aké úžerníctvo, povolené od štátom?

 Pozrime sa teraz na bankové subjekty. Ponúkajú hypotekárne pôžičky, platobné karty, či iné a s akým percentným úrokom? Už aj Hospodárske noviny informujú o prudkom poklese záujmu o hypotekárny úver. Ľudia sa konečne začínajú zobúdzať z ilúzie, že žiť na dlh je normálne, morálne, správne a perspektívne. Začínajú sa prebúdzať z ilúzie, ktorá bola umelo vykonštruovaná finančníkmi a skorumpovanými médiami.

Táto situácia ale bankovému kartelu nebráni vo vymýšľaniu nových trikov, ako polapiť posledných dôverčivých a naivných občanov. A to aj napriek tomu, že sa títo ľudia pre svoj nepremyslený úver môžu ľahko dostať do situácie, ktorá v prostredí mafiánskeho kapitalizmu nemusí mať ďaleko k otroctvu, prípadne nevoľníctvu.

 Takže kto tu môže hovoriť o úžerníctve? Možno môžeme povedať, že všetci. Ale nie je to rovnaké, akým spôsobom zdierajú ľudí!




 


Lucia Curejová 




























Zaujal vás tento článok? Čítajte ďalšie naše články, ktoré nájdete v našom archíve. Redakcia 1

Žiadne komentáre

Váš názor nás zaujíma, ďakujeme