Neprehliadnite

Segregácia na vlastnej koži alebo Prečo sa z Róma nikdy nestane učenec

Keď som začal chodiť do školy, v triede sme boli viac ako 30 detí, boli sme z rôznych rodín, bohatých, ale aj tých, ktorí patrili do strednej vrsty....  




V škole som mal obrovské problémy s učením. Nevedel som sa poriadne sústrediť a ak tomu pridáte dyslexiu a dysgrafiu, tak o zábavu mojich adoptívnych rodičov bolo postarané...

S odpustupom času sa tomu smejem, no vtedy to bol hotový horor. Problémy, ktoré som mal, mi otvárali dvere od jedného psychológa k druhému, každý sa učene vyjadroval k mojej poruche učenia a heuréééka! Svetlo osvietilo študované hlavy - preradili ma do osobitnej školy!



Bol som preradený do osobitnej školy, keď som mal 8 rokov a vtedy prestal pre mňa ružový svet existovať. Ocitol som sa vo svete mentálne postihnutých detí, a to doslova. Spolu so mnou do osobitnej školy chodili aj iné rómske deti, boli to chlapci a dievčatá, ktoré mali také isté problémy s učením ako ja... Poviete si, no ty si "debil"... Áno, všetci sa k nám tak správali, ako k debilom... Dokonca aj vtedajšie súdružky učiteľky.

Naozaj sme však boli debili? Pre mnohých určite áno, prečo? Predsudky, nedostatočné vedomosti o poruchách učenia, a možno len obyčajná pýcha, ponížiť iného človeka. Do osobitnej školy chodilo až 80 percent rómskych detí... Aké sme naozaj boli deti?

Ako každé iné dieťa, mali sme svoje sny, túžby, hry, ale aj huncúctva. A predsa sme často medzi sebou viackrát viedli rozhovory na úrovni dospelých. Nielen ja, ale aj iné rómske deti nevedeli pochopiť, prečo chodíme medzi mentálne postuhnuté deti, keď my sme ani neškúlili, neslintali na lavicu, nekolísali sa. Táto otázka ma trápila až do mladosti. Nevedel som to pochopiť, veď reagujem ako ostatní, tak prečo?

Odpoveď sa mi dostala po páde socializmu. Rómske deti za socializmu boli segregované do osobitných škôl. Stačilo, že dieťa malo istý problém v učení a okamžite bolo preradené do osobitnej školy.

Dnes existujú vyrovanávacie školy, rôzne prgramy, práve pre deti, ktoré majú rovnaké problémy ako som mal ja, ako chlapec. Napriek tomu ešte aj dnes sa ukazuje ako problém segregácia rómskych detí. Preraďovanie detí do špeciálnych škôl ( osobitných škôl- zvláštných škôl) pre mentálne postihnutých bez zjavného a dokázateľného dôvodu za socializmu, ale aj dnes má za následok jednoznačné štartovanie budúcej kariéry dieťata, jeho uplatnenie v spoločnosti.

Vrátiť segregované deti do bežných základných škôl samo o sebe nezaručuje ich úspech vo vzdelávaní. Problém do istej miery spočíva aj v tom, že jednotlivé segregačné praktiky (napríklad preraďovanie rómskych detí do ( osobitných škôl- zvláštných škôl) za socializmu, aj dnes nie sú niekedy výsledkom priamej a zámernej diskriminácie, ale v mnohých prípadoch snahou pedagógov o poskytnutie čo možno najadekvátnejšieho vzdelávania pre rómske deti. Niektorí pedagógovia úprimne veria, že v špeciálnej škole dostane rómske dieťa presne také vzdelávanie, ktoré je preňho najvhodnejšie.

Nie som však presvedčený, že práve toto riešenie je pre dieťa najvhodnejšie... Dieťa, ktoré navštevuje (osobitnú školu- zvláštnu školu)- nedostane adekvátne vzdelanie, ktoré uspokojí intelekt takto preradeného dieťaťa. V konečnom dôsledku ani dieťa nepripraví na život v spoločnosti. Učebné osnovy v osobitných školách sú prispôsobené pre mentálne postihnutých žiakov, a preto sú nedostačujúce pre mentálne zdravé dieťa.

Faktom však zostáva, že tieto deti sú v špeciálnej škole neoprávnene, čo má fatálny dosah na ich budúcnosť, pretože z formálneho hľadiska po skončení špeciálnej školy nemajú ukončené základné vzdelanie a nemôžu pokračovať v štúdiu na akejkoľvek strednej škole. Čo bolo aj v mojom prípade.Po ukončení povinnej školskej dochádzky, som šiel ďalej, ale už nie z nálepkou " debil z osobitnej školy"...

Keď som mal 18 rokov, všetky papiere čo ma konfrontovali s osobitnou školou som zničil a začal odznovu. Dnes žijem svoj život ako každý iný, pracujem, dokonca sa snažím písať články... Áno, robím gramatické chyby, ale snažím sa...Snažím sa niečo v živote dokázať, chcem a túžim pracovať ako profesionálny redaktor. Zatial som však nedostal príležitosť naplno ukázať čo vo mne je ale ja nevzdám sa, aj keď po tomto článku ma mnohí odsúdia, ja idem ďalej, hoci by som nikdy nemal dosiahnuť svoj cieľ... JA IDEM ĎALEJ!

Mnohé rómske deti, aj v súčastnosti preživajú to čo ja - sú to intelektualne zdravé deti, ktoré majú iba problém s učením. Dnes existujú rôzne projekty zamerané práve pre deti, ktoré maju podobné problémy s učením. Napriek tomu sa však tieto projekty nevyužívaju naplno alebo sa k rómskym deťom nedostanú vôbec... Rómske deti sú po intelektuálnej a mentálnej stránke zdravé, sú v hojnom počte preradované do osobitných škôl. Napriek tomu sa voči tomuto fenoménu preradovania zdravých rómskych deti do prostredia mentalne chorých deti vyvíja málo úsilia zastaviť tento zdrvujúci faktor našej spoločnosti.


Jozef Kmeťo
Článok bol uverejnený na webe tvoje noviny.sk / Noviny .sk/













Zaujal vás tento článok? Čítajte ďalšie naše články, ktoré nájdete v našom archíve. Redakcia 1

1 komentár:

  1. Jozef Kmeťo a dodám jen podtitul. " Okrýváme svou tvář a proč ne? " Pokud chceme nečeho dosáhnou, naplnit své sny, jsme nuceni velmi často jako Romové projít velmi složitou a náročnou cestou . Plně souhlasím s tvými řádly a jen dodám, že není v tomto případě nikdy na škodu ukázat na sobě samém vše jako příklad pro druhé, drazí rodiče.

    OdpovedaťOdstrániť

Váš názor nás zaujíma, ďakujeme