Najnovšie články
latest

468x60

header-ad

Kam smerujeme Rómovia?

Krásne slnečné sobotné predpoludnie, ako vždy, upratujem, otvorím okno a na chvíľku sa zahľadím von, na všetko tak príjemne zelené. Zrak mi padne aj na neďaleké potraviny, vidím deti, rómske deti, usmejem sa a v tom mi úsmev zmrzne, jedno z detí vykukne zo smetnej nádoby a podáva do rúk kamarátom zhnité ovocie, jogurty a s chuťou sa púšťajú do nájdených ,,lahôdok,,. Bože, ako hlboko ešte klesneme?
Nieje to prvýkrát, čo vidím tento obrázok, smetné nádoby blízkych potravín, ale aj tie ostatné u nás na sídlisku často navštevujú Rómovia z blízkej osady. Videla som už aj celú rodinku, s maličkými deťmi, mladé ženy, chlapci, mládenci, a čo ma podnietilo k napísaniu tohto článku, keď do mňa vstúpil neopísateľný hnev, bol jeden asi dvadsaťročný mládenec.
Šla som s odpadkami k smetiaku, a tam vidím, ako sa nakláňa dovnútra mladík, v rifliach, bielej mikine, najskôr som si myslela, že niektorý sused omylom s vreckom odpadu zahodil aj kľúče, našťastie mne sa to ešte nestalo, ale pár krát takmer...Keď som prišla bližšie, chlapec vykukol von, pozrel na mňa, usmial sa a slušne pozdravil. Priznám sa, keby to bolo niekde inde, možno sa mi aj kolená podlomia, chlapec bol mimoriadne pekný, vyšší, štíhly, oblečenie čisté, tmavšia tvár s hnedými očami súmerná s peknými črtami...Vhodila som vrecko s odpadom do smetiaku, chlapec sa nedal vyrušovať a ďalej pokračoval v hrabaní. Ako som kráčala k domu, stúpal vo mne hnev, mala som sto chutí vrátiť sa k smetiaku, spýtať sa ho, prečo to preboha robí, prečo sa takto zhadzuje, prečo si radšej nenájde prácu a neponižuje sa. No asi by sa mi už neušiel úsmev, ale niečo iné.
Snažím sa prísť sama na to, čo vedie týchto ľudí k takémuto spôsobu života. Môžeme sa vyhovárať na to, že pre rómov práca nieje, ale je to skutočne tak? Možno sú regióny, kde skutočne práca nieje, kde majú problém dostať sa k práci aj majoritní spoluobčania a nie ešte nevzdelaní rómovia, no v okolí nášho mesta je kopa podnikov, kde sa práca pri troche trpezlivosti zohnať dá. Obzvlášť pre mladých zdravých ľudí. Ak ste robotník, nikoho nezaujíma akú máte farbu, či ste čierni, bieli, ružoví, alebo modrí. Zamestnávateľov zaujíma viac to, či ste ochotní pracovať, či ste zruční a nebudete z práce každú chvíľu vynechávať. Asi v tom bude najväčší problém, pamätám si ako aj v našej firme veľa žien z tejto osady dostalo šancu, ale vydržali tak pár ní, prípadne po prvú výplatu a viac ich nebolo. Niektoré tieto moje bývalé ..,,kolegyne,, vídavam pri týchto našich kontajneroch , alebo za debničku zhnitého ovocia a zeleniny a plesnivých jogurtov robia poriadok okolo potravín. Čím to je, že je im tento život bližší, čím to je, že mladí ľudia nechcú sa dostať na vyššiu úroveň...Neverím že nesnívajú o lepšom živote, neverím že by to nechceli, ale pravdepodobne im to nestojí za námahu. Dostanú sociálne dávky, tie sú za pár dní preč a ostatné dni sa pretlčú ako sa dá. Je to síce život na hrane, ale život voľný, bez obmedzení, aj keď bez akejkoľvek budúcnosti. Najhoršie je, že im nezáleží ani na tom, aby sa ich deti mali niekedy lepšie, myslia si, že keď je tento život pre nich dobrý, bude aj pre ich deti.

Mnoho ľudí ma odsudzuje za moje príliš kritické slová na adresu Rómov, za tvrdé a drsné články. No verte mi, že to nieje tým, že by som sa vyvyšovala nad ostatných Rómov, alebo tým, že zabúdam na to kto som, že som tiež Rómka, ale je to preto, že chcem prebudiť svojich súkmeňovcov z tejto letargie, z tohto zimného spánku do ktorého sa pred mnohými rokmi uložili. Chcem aby sme sa vzdelanosťou a kultúrnosťou dostali všetci na úroveň majority, chcem aby naše deti študovali, pracovali, žili tak ako všetci ľudia v našej krajine. No keď ich budeme neustále ľutovať, utvrdzovať ich v ich presvedčení že celý svet je proti nim a všetci bieli sú tí zlí, nikdy to nedosiahneme.
Bijme sa do pŕs a tľapkajme po pleci, čo všetko sme urobili pre Rómov. Vybavili vodovod, postavili byty , ale...ten vodovod za pár mesiacov bude zdrojom rôznych chorôb, pretože nikto Rómov v osade nenaučil čo je to hygiena a čistota, byty budú zdemolované a zdevastované, lebo ak niečo dostanem úplne zadarmo, nedokážem si to vážiť a starať sa o to, lebo...,,no čo, zničíme, dajú nám druhé,,..
Jeden starosta teraz prišiel s nápadom urobiť z Rómskej osady akýsi skanzen pre zahraničných turistov, ako ukážku typicky Rómskeho života a hneď sa stal terčom kritiky a ja sa pýtam prečo? Ako niekto poznamenal, keď čakáte návštevu, upracete si, pekne oblečiete seba aj deti a toto by urobili aj Rómovia, upratali by svoje okolie, deti by nepobehovali holé, bosé, prinieslo by im to finančné výhody a ich úroveň by pomaličky začala stúpať...takže tlieskam tomuto nápadu, je to predsa len nejaké riešenie a možno zaberie toto, keď už všetko iné zlyhalo. Takže milí Rómski aktivisti, neodsudzujte hneď všetko, ale naopak, pomôžte tomuto a podobným projektom, pridajte sa a dohliadnite na to, aby sa z týchto ľudí nestali iba exponáty ako v zoo.

Kam smerujeme Rómovia? Kam vlastne kráčame? Máme svoju vlajku, máme svoju hymnu, vydobyli sme si to, že nie sme etnikum, ale národ, nemáme síce svoju krajinu, ale každá krajina v ktorej žijeme a po stáročia žili naši predkovia je aj naša. Tak ju už prijmime za svoju a ona prijme nás, chce to čas a trpezlivosť, ale prijme, verím tomu.

Helena Kmeťová.
« PREV
NEXT »

1 komentár

  1. Clanok je to vyborny, ale nepaci sa mi jedna veta o tom, ze kto to ma Romov ucit. Ja si myslim, ze ked sa chce tak sa da. Ked sa chce Rom naucit, tak sa urcite nauci.

    OdpovedaťOdstrániť

Váš názor nás zaujíma, ďakujeme