Preskočiť na hlavný obsah

Translate

Smútok a láska v duši

                           

                                                                Smútok a láska v duši




             Človek často zápasí s mnohými problémami, rieši
každodenné starosti rôzneho typu. Niektoré sú menej dôležité a ide len o maličkosti. Tie závažnejšie problémy nás oberajú o energiu,  silu, zdravie, spánok,  chuť do života, proste o všetko. Myslím, že niet človeka na Zemi, ktorý by žil úplne šťastne, bez starostí a problémov. Asi každý z nás si niečím prešiel a pocítil smútok na duši...




Nešťastie nechodí po horách, ale po ľuďoch. Nevyhla som sa mu ani ja. Zronená, plná smútku som cestovala vlakom domov z návštevy od rodičov. Sedela som sama v prázdnej čakárni na vlakovej stanici, ponorená do vlastných, pochmúrnych myšlienok. Ani som veľmi nevnímala okolie. Zrazu ma prebral z mojej letargie hlasný krik detí, ktoré ani neviem ako a kedy sa objavili v čakárni. Hlasno až krikom sa medzi sebou rozprávali, takmer vôbec som im nerozumela. Chlapec mal asi 11 rokov a dievča možno 10. Boli v sprievode asi 15 až 17 ročnej dievčiny, ktorá si s nimi očividne nevedela dať rady. Boli to olašskí Rómovia. V kuse pobehovali, nevedeli obsedieť na jednom mieste, hlasno sa rozprávali a pýtali si peniaze do automatu na kávu a čaj od dievčiny, ktorá ich sprevádzala, ako dozor. Tuším sa hnevali a hádali medzi sebou. Keď si priniesli z automatu pitie, konečne si sadli. Dievčina im z igelitnej tašky vytiahla bagety a oni začali jesť. Na zem im padali nielen omrvinky z bagiet, ale aj sem tam vypadol z bagety kúsok vajíčka. Chlapcovi sa v bagete nepáčila nakrájaná kapusta, šup s ňou na zem. Kým jedli a chvíľu boli ticho, využila som príležitosť na to, aby som zavolala domov a oznámila rodine, že som v poriadku a asi za hodinu už budem s nimi doma. Medzi tým deti dojedli a znova chvíľu ticha vystriedala hlasná vrava detí. Nepočula som vlastný hlas v telefóne, tak som hovor rýchlo ukončila. Keď dopili  čaj, prázdne umelohmotné poháre pohodili vedľa odpadkového koša. Možno si pomyslíte: “No, teraz už určite vybuchla, alebo radšej odišla z čakárne von.“ Nie! Vonku bola obrovská zima a bola som rada, že po dva a pol hodine čakania vonku v chladnom počasí, môžem sedieť niekde v teple a počkať si na vlak. Nemala som vôbec chuť na nič, nič ma nebavilo. Hoci mi nebol príjemný krik a správanie týchto detí, nevládala som a akákoľvek aktivita by bola pre mňa problémom. Bola som bez energie, unavená, uzimená, plná smútku a veľmi psychicky zničená. Zrazu si malý chlapec sadol na stoličku oproti mne a začal si ma až príliš nápadne prezerať. Oslovil ma a zvedavo sa začal vypytovať: „Pani, čo Vám je? Prečo ste celá v čiernom? Prečo ste smutná?“ Odpovedala som mu tichým zoslabnutým hlasom: „Mám smútok v duši...Ty si z Kozároviec, však?“  Opýtal sa. „ Teta, ako to viete, poznáte ma??“ Nie, nepoznala som ho a videla som ho po prvýkrát. Ale počula som, že v Kozárovciach žijú neprispôsobiví olašskí Rómovia a podľa ich správania som ich jednoducho zaradila práve tam. To som mu však s pochopiteľných dôvodov nepovedala. Odpovedala som mu, že ho nepoznám a neviem kto je, že len tak som to tipovala. Potom zas niečo povedal olašskou rómčinou, vôbec som mu nerozumela. 

Pozrel na mňa šibalským úsmevom a začal spievať
rómsku pesničku. Spieval a stále na mňa hľadel,
usmieval sa a ja som až neskôr pochopila jeho zámer...
to, čo vlastne chcel. Tento nevychovaný chlapec, malý
„divoško“ mi chcel nedokonalým slovom povedať:
„Neplač, nebuď smutná, všetko bude dobré...“
Chcel mi pomôcť, lebo cítil môj smútok. Chcel ma
potešiť pesničkou, aby som už nebola smutná a 
zabudla na bolesť, ktorá ma tak ťažila. Nepoznali sme
sa, videli sme sa prvýkrát a napriek tomu mu na mne záležalo. Nechcel, aby som bola smutná. Každé, aj nedokonalé slovo útechy má veľký význam a je to prejav dobra  v človeku.

        Ja som mala v duši iba smútok...on mal v duši lásku, súcit, dobro, a to aj napriek tomu, že vyrastá v hrozných podmienkach a možno nie je vychovávaný podľa pravidiel slušného správania. Ale predsa je v ňom  čosi, čo už nie je v každom z nás. Ja som mala v duši smútok, on mal v duši lásku, súcit. To, čo v nás pomaly, ale isto umiera.      



                                                                        



ADRICA 




Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Rómovia prehovorili o svojích zážitkov s predsudkami a rasizmom na vlastnej koži

Byť Róm a žiť na Slovensku, by jedinec mohol povedať, že nie je to žiadna výhra...Či sa to niekomu páči alebo nie, Rómovia už od útleho detstva sa stretávajú z rôznymi druhmi prejavu predsudkov či priameho rasizmu. Niet sa preto čo diviť, že priepasť porozumenia medzi rómskou a nerómskou populáciou sa prehlbuje, a nedôvera je na oboch stranách bariéry.   

Je predsa nemysliteľné, už aby Rómske deti sa stretávali v škole zo segregáciou, kedy škola zámerne vytvorí triedu len pre rómskych žiakov.  Je nemysliteľné, že sa Rómske deti stretávajú s pokrikmi, vy špinavé cigánčatá, smradľavý potkany, či negri... Rómske dieťa je už takto donútené si uvedomiť, že existuje svet "bielych" a jeho, teda "čiernych" Už deti medzi sebou dokážu byť veľmi zlé, a tak často krát rómsky chlapec či dievča je vyštvaní z kolektívu, či dokonca mu jeho spolužiaci povedia, s tebou sa sa hrať nebudeme, pretože si cigáň!

Rasizmus a predsudky v praxi  

- viac ako 80% Slovákov i Čechov by bolo prot…

Rasisti, hovoria, že na bielych životoch záleží - Je OK byť biely

Rasizmus nepozná hranice a rasista už vôbec nie! fanúšikovia Slovana Bratislava v sobotu vyvesili na Tehelnom poli transparent White Lives Matter, ktorý vo voľnom preklade znamená Na životoch belochov záleží, viaceré slovenské médiá ho označili za rasistický.
Rasisti však s touto interpretáciou médii nesúhlasia. Odvolávajú sa na hnutie Black Lives Matter(Na životoch černochov záleží), ktoré podľa nich médiá neoznačujú ako rasistické. Prečo by potom mal byť transparent fanúšikov Slovana rasistický?
Tak ako to vlastne je? 
V roku 2014 sa po svete prvýkrát začala vo veľkom šíriť výzva „Black Lives Matter” (BLM - Na životoch čiernych záleží). Snažila sa upozorniť na policajnú brutalitu voči Afroameričanom v USA. Ako reakcia na toto hnutie vzniklo „White Lives Matter” (WLM - Na životoch bielych záleží).
„White Lives Matter” (WLM - Na životoch bielych záleží). Toto spojenie začali propagovať po USA rasistické skupiny vo viacerých štátoch. Najaktívnejší boli najmä členovia skupiny Aryan Renaissa…

Rómovia si nevedia predstaviť, že by mali svoj vlastný štát...

Okrem kontaktov je sociálna sieť dobrá aj na bleskový prieskum. Už dlhšie bez toho aby si to niekto všimol, až možno na pár jednotlivcov, mapujem na mojom "fejzbuku" náladu nás Rómov. Samozrejme, že naša nálada sa odzrkadľuje aj podľa doby v akej teraz žijeme. A možno aj práve táto doba, kedy všetci bez rozdielu musíme vynaložiť viac úsilia na prežitie, ako by Rómov prebudila zo sna, jeden za všetkých a všetci za jedného.Pretože jeden za všetkých a všetci za jedného, alebo inak povedané spoločne za prospech nás všetkých už neplatí. V rómsku štátnosť ktorý by sme spoločným úsilím vybudovali neverí väčšina Rómov.
Pri otázke: Viete si predstaviť, že by sme mali Rómsky štát? sa Rómovia viac menej vyjadrovali záporne. Neveria, že by spoločne dokázali vôbec niečo také ako Rómsky štát vytvoriť. Ako sa mnohí sami vyjadrili, chýbajú nám vzdelaný ľudia, či sami medzi sebou sa dokážeme deliť na lepších a horších, sami sa kastujeme, a to by prinieslo veľké nezhody a napätie. A potom t…