Preskočiť na hlavný obsah

Smútok a láska v duši

                           

                                                                Smútok a láska v duši




             Človek často zápasí s mnohými problémami, rieši
každodenné starosti rôzneho typu. Niektoré sú menej dôležité a ide len o maličkosti. Tie závažnejšie problémy nás oberajú o energiu,  silu, zdravie, spánok,  chuť do života, proste o všetko. Myslím, že niet človeka na Zemi, ktorý by žil úplne šťastne, bez starostí a problémov. Asi každý z nás si niečím prešiel a pocítil smútok na duši...




Nešťastie nechodí po horách, ale po ľuďoch. Nevyhla som sa mu ani ja. Zronená, plná smútku som cestovala vlakom domov z návštevy od rodičov. Sedela som sama v prázdnej čakárni na vlakovej stanici, ponorená do vlastných, pochmúrnych myšlienok. Ani som veľmi nevnímala okolie. Zrazu ma prebral z mojej letargie hlasný krik detí, ktoré ani neviem ako a kedy sa objavili v čakárni. Hlasno až krikom sa medzi sebou rozprávali, takmer vôbec som im nerozumela. Chlapec mal asi 11 rokov a dievča možno 10. Boli v sprievode asi 15 až 17 ročnej dievčiny, ktorá si s nimi očividne nevedela dať rady. Boli to olašskí Rómovia. V kuse pobehovali, nevedeli obsedieť na jednom mieste, hlasno sa rozprávali a pýtali si peniaze do automatu na kávu a čaj od dievčiny, ktorá ich sprevádzala, ako dozor. Tuším sa hnevali a hádali medzi sebou. Keď si priniesli z automatu pitie, konečne si sadli. Dievčina im z igelitnej tašky vytiahla bagety a oni začali jesť. Na zem im padali nielen omrvinky z bagiet, ale aj sem tam vypadol z bagety kúsok vajíčka. Chlapcovi sa v bagete nepáčila nakrájaná kapusta, šup s ňou na zem. Kým jedli a chvíľu boli ticho, využila som príležitosť na to, aby som zavolala domov a oznámila rodine, že som v poriadku a asi za hodinu už budem s nimi doma. Medzi tým deti dojedli a znova chvíľu ticha vystriedala hlasná vrava detí. Nepočula som vlastný hlas v telefóne, tak som hovor rýchlo ukončila. Keď dopili  čaj, prázdne umelohmotné poháre pohodili vedľa odpadkového koša. Možno si pomyslíte: “No, teraz už určite vybuchla, alebo radšej odišla z čakárne von.“ Nie! Vonku bola obrovská zima a bola som rada, že po dva a pol hodine čakania vonku v chladnom počasí, môžem sedieť niekde v teple a počkať si na vlak. Nemala som vôbec chuť na nič, nič ma nebavilo. Hoci mi nebol príjemný krik a správanie týchto detí, nevládala som a akákoľvek aktivita by bola pre mňa problémom. Bola som bez energie, unavená, uzimená, plná smútku a veľmi psychicky zničená. Zrazu si malý chlapec sadol na stoličku oproti mne a začal si ma až príliš nápadne prezerať. Oslovil ma a zvedavo sa začal vypytovať: „Pani, čo Vám je? Prečo ste celá v čiernom? Prečo ste smutná?“ Odpovedala som mu tichým zoslabnutým hlasom: „Mám smútok v duši...Ty si z Kozároviec, však?“  Opýtal sa. „ Teta, ako to viete, poznáte ma??“ Nie, nepoznala som ho a videla som ho po prvýkrát. Ale počula som, že v Kozárovciach žijú neprispôsobiví olašskí Rómovia a podľa ich správania som ich jednoducho zaradila práve tam. To som mu však s pochopiteľných dôvodov nepovedala. Odpovedala som mu, že ho nepoznám a neviem kto je, že len tak som to tipovala. Potom zas niečo povedal olašskou rómčinou, vôbec som mu nerozumela. 

Pozrel na mňa šibalským úsmevom a začal spievať
rómsku pesničku. Spieval a stále na mňa hľadel,
usmieval sa a ja som až neskôr pochopila jeho zámer...
to, čo vlastne chcel. Tento nevychovaný chlapec, malý
„divoško“ mi chcel nedokonalým slovom povedať:
„Neplač, nebuď smutná, všetko bude dobré...“
Chcel mi pomôcť, lebo cítil môj smútok. Chcel ma
potešiť pesničkou, aby som už nebola smutná a 
zabudla na bolesť, ktorá ma tak ťažila. Nepoznali sme
sa, videli sme sa prvýkrát a napriek tomu mu na mne záležalo. Nechcel, aby som bola smutná. Každé, aj nedokonalé slovo útechy má veľký význam a je to prejav dobra  v človeku.

        Ja som mala v duši iba smútok...on mal v duši lásku, súcit, dobro, a to aj napriek tomu, že vyrastá v hrozných podmienkach a možno nie je vychovávaný podľa pravidiel slušného správania. Ale predsa je v ňom  čosi, čo už nie je v každom z nás. Ja som mala v duši smútok, on mal v duši lásku, súcit. To, čo v nás pomaly, ale isto umiera.      



                                                                        



ADRICA 




Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Kto je vlastne Róm, ktorý sa vo videu priznáva, že bude voliť Kotlebu?!

V poslednom čase sa na sociálnej sieti objavili videa malého drobného mužíka v spoločnosti priaznivcov ĽSNS, ktorý odkazuje, že bude voliť Ľudovú stranu Naše Slovensko a hovorí aj o tom, že sa hanbí za asociálov, ktorí aj jemu robia hanbu. Ďalej odkazuje všetkým, aby na ĽSNS neútočili a zobudili sa.

Kto je muž z videa? 

Je to Miroslav Didiaš, skrachovanec, ktorý to nikam v živote nedotiahol, ako k metle a k lopate. V nedávnej minulosti sa snažil na seba upozorniť tým, že pár krát vystúpil v reality show "Čo na to Mojsejovci", v ktorej vystupoval ako ich obdivovateľ a na plné ústa hovoril o sebe, že je gay, má za sebou veľmi pestrý sexuálny život, a že sa za to nehanbí, ani za to, že je cigán. 
Je to človek, ktorý vie využiť každú možnosť ako na seba upozorniť. Predpokladám, že jeho riťka toho hodne aj zažila a jedno obdobie než zaparkoval pri metle a lopate, bola jeho riťka hlavným nástrojom obživy.  Škoda, že tej inteligencie sa mu moc nedostalo, ale ani šarmu, pretože ak by m…

Norbert Hmilansky: Idiot, herec, youtuber, zlodej, alebo onanista na "fejzbuku"?

Sociálne siete sú pre mnohých z nás doslova centrom života. Pomáhajú nám byť v kontakte s priateľmi a známymi, môžu byť nápomocné aj pri našej práci, sledujeme cez ne najnovšie správy. Vďaka sociálnym sietiam sa vieme rýchlo navzájom informovať, ale aj rozhnevať, či dokonca sa navzájom ovplyvniť. 

A teraz dovoľte, budem hovoriť, alebo skôr písať, sám za seba. S mojím názorom nemusíte a môžete súhlasiť, je to môj vlastný pohľad a nikomu ho nevnucujem. Mám 46 rokov a celý môj život robím, a žijem ako väčšina ľudí. Mne nikto nepostavil byt a nikto mi nič nedal zadarmo. Na všetko čo mám som si musel sám zarobiť. Keď nebudem pracovať, nebudem mať na lieky, nájom, či jedlo. 
Sloboda slova, či názoru je tu aj preto, že nám umožňuje nahlas si povedať svoj názor a  "fejzbuk" jeden z prostriedkov kde ten svoj názor môžeme povedať. To je aj prípad Norberta Hmilanského. 
Ja mu jeho názor neberiem, ale pýtam sa, kto mu dal právo hovoriť za všetkých Rómov? Ja som mu ten mandát, aby hovoril z…

Kotlebovci nezvládajú protesty Rómov na východe Slovenska

Počas mítingu Kotlebovcov na východe protestovali stovky Rómov. Protesty Rómov začali v Sečovciach, cez Sabinov a vyvrcholili v Košiciach. Tieto protesty sú spájané so stranou PS/Spolu a Trubanom, a tak trošku ako keby sa zabudlo na našich politických aktivistov, ktorí pomohli k tomu, aby sa Rómovia zobudili a povedali jasne STOP fašizmu. Viktor Valík, Ivan Hriczko, Roman Suchý, alebo podnikateľ Emilio Gujda, či Džemal Kodrazi. Toto sú výrazne mená predstaviteľov rómskej politickej scény na východe Slovenska a na týchto ľudí by sa tiež nemalo zabudnúť.

Kotlebovci nerátali s tým, že sa my Rómovia dokážeme cez sociálne siete zmobilizovať, a tak čo im vlastne ostalo, ako obviniť Trubana za PS/Spolu, že protestujúcich zvážali do Košíc autobusmi a dostali za to, že budú stáť na námestí, 15€. Čo je samozrejme hlúposť, pretože ani Truban za PS/spolu a ani napríklad Hlina za KDH si kupovať protestujúcich nepotrebujú a naši politickí predstavitelia, ako Viktor Valík za stranu STS zase nedisponu…