Najnovšie články
latest

468x60

header-ad

ŽIVOT VERZUS RÓM


                                            

Moja babka prežila druhú svetovú vojnu a predčasnú smrť svojho manžela, mala šesť detí, na ktoré zostala sama. Zamestnala sa v Bratislave ako pomocná sila v kuchyni a každé ráno sa unúvala cestovať, približne šesťdesiat km. Jedna pracovitá Rómka, natoľko obľúbená v kolektíve, že  keď odchádzala do dôchodku, pripravili jej v práci, veľmi peknú, rozlúčkovú oslavu. Ona osobne, vedela po rómsky a komunikovala v tejto reči, len so staršími ženami, inak akceptovala okolitý svet a okolitý svet, akceptoval ju.
Nikdy nedávala dôraz na to, aby som  sa tento jazyk naučila , nebola to priorita a ona vedela veľmi dobre, čo je potrebné,  v tomto svete a čo nie. Vždy jej bolo ľúto, že som si nezvolila povolanie kuchárky, chcela, aby som sa uplatnila vo svete, čo najlepšie, mala ho totiž dobre zmapovaný a dnes jej dávam v skutku za pravdu. Ja na rozdiel od nej som zamestnaná ako chyžná, rada by som pracovala ako recepčná, ale chýbajú mi náležité znalosti, ešte dvoch jazykov , francúzskeho a anglického. Pochádzam z robotníckej rodiny, vždy som si zarábala na chlieb svojimi rukami a vlastným potom. Mám stredoškolské vzdelanie, urobené večerne popri zamestnaní a mojej vlastnej rodine bolo tak akurát jedno, či sa vzdelávam alebo nie, tobôž, že mám záujem študovať, keď videli v mojich rukách knihu nemčiny, neboli nadšení a dávali mi najavo svoju nevôľu “a na čo ti to bude?”  Mala som zlosť a videla som, že  bude pre mňa omnoho lepšie ísť svojou cestou, veď nielen z chleba sme živí, ale je ťažké prerobiť jednu osobu a ja som mala proti sebe armádu, ktorá vôbec nechápala o čo mi ide. Páčilo sa mi žiť gadžovsky, nič viac, nič menej a som si istá, že ešte dnes, nerozumejú môjmu konaniu. Nikdy v mojom detstve som nevidela, aby moja matka mi rozprávala príbehy alebo nedaj bože, rozprávky na dobrú noc, je jasné, že ani knihu, mi nikto nedaroval. A kto má kúsok svedomia si musí priznať, že máte podobné skúsenosti, ako ja. A  ani v  dobrých rómskych rodinách,  kniha nemá cenu, ako ten naj-želanejší darček.


Ja som odišla svojou cestou a platím za svoje rozhodnutie dodnes, každopádne som za to rozhodnutie hrdá a viem, že málo mladých Rómov, by sa rozhodlo pre moju cestu. Život sa nehrá  s nikým z nás, každý máme svoj kúsok života, prežitý s ťažkosťami , ale môžete si byť istý, že prežiť každé Vianoce v samote, nie je sranda. Čas Vianoc, je pre mňa neznesiteľný, kým všetci blízki, si navzájom dávajú želanie, toho najlepšieho, pre mňa, je to obdobie najhoršej samoty. Nikdy totiž, nebude možné, vymazať môj pôvod a ja som si toho vedomá,  po celý život. Za čo vlastne platím? Za racionálne rozhodnutie,  ktoré som nadobudla a  za zmenu mojej osobnosti, keďže  som systematicky v škole, dávala pozor na každej hodine a neverila na báchorky a poverčivosť... Cítila som sa, ako keby som zjedla jablko, zo zakázaného stromu a v tom istom okamihu, som nadobudla poznanie, že už  nič nebude tak, ako predtým.

Ťažko mi je  počúvať tvrdenia, že ten, kto nehovorí po rómsky nepatrí k Rómom, takéto tvrdenie musím absolútne vyvrátiť, hlavne kvôli mojej babke, ktorá sa nezľakla ničoho v živote a nečakala s plačom, kým jej štát pomôže, vychovala deti v čistote a k zodpovednosti a dnes majú pekné živobytie a krásne rodiny, všetci sú čierni, ale slušní. Preto odsudzujem niektoré výroky, tzv. rómskej smotánky, ktorá žije z daní obyvateľov a rada by určovala smer zákonov, za teplými miestečkami.  Občas je počuť nezmysly, ktoré vyrážajú dych, "nám obyčajným smrteľníkom. „  Záleží len od nás, či si zakúpime knihu v rómčine a záleží len od nás, či si zvolíme prečítať rómske periodiká,  ak totiž uznáme za vhodné, či niečo môžu dať do budúcna  nám a našim deťom. Ak  sa totiž, rómska novodobá smotánka, zabáva na rómskych plesoch a má zaistený  plat, mysliac si, že môže diktovať podmienky. Z ich strany mi chýba priznanie a ochota pripustiť chyby, ktorých sa dopúšťajú Rómovia, neprispôsobivým správaním, odmietaním si osvojiť princípy mravného a spoločenského chovania, často  sú ignorované predpisy a zákony tejto krajiny. Chýba mi, aby bolo nahlas vyslovené, že rómske ženy, sú skutočne  používané na to, aby len rodili a to bez ohľadu na to, či dokážu svoje ratolesti uživiť . Očakávajú, že štát bude donekonečna uspokojovať ich potreby, nehľadiac na to, že systém sa už dávno zmenil. Starú dievku, by ste totiž zbytočne medzi Rómkami, hľadali......

Vyzerá to tak, že kde - kto má záujem, aby existoval problém v rómskych osadách a dáva sa nám patrične najavo, že títo ľudia sú prvoradejší a rómskejší, ako my, ktorí sa vieme a vedeli sme sa, v živote obracať. Nechápem, kde sa berie tá drzosť u istých krikľúňov, ktorí potrebujú neustále, dávať tento problém do popredia, nad všetkými ostatnými problémami , chápem, že z niečoho treba žiť. Musím ale protirečiť, aj keď tento príspevok nebude vítaný, napísala som ho za ľudí, za takých, ktorí každé ráno, vstávame do zamestnania a musíme sa obracať, ono totiž každý Róm, mal dostatok príležitosti ,byť prínosom pre svoju rodinu a štát. Odmietam tvrdenie, že Róm, ak je Róm musí byť problémový a zaostalý a ako inak hlavne že hovorí, rómsky. K tej rómčine, by som len dodala, väčšina osôb, ktorá má ďaleko k vzdelaniu omieľa zopár slov, ktoré omieľajú do nekonečna a ktoré nevedia povedať ani správne. Ono totiž, ovládať  dobre jazyk, akýkoľvek, nie je také jednoduché.  Naši Rómovia podceňujú ľahostajne, znalosť slovenského jazyka, ale aj rómskeho. Nie je dostatočné vzdelávanie na obidvoch stranách. Kniha a narábanie s knihou je tabu, ktoré treba prelomiť a vytvoriť  úctu k písanému slovu a rešpekt aj  k múdrosti života ,ako takej.. Zaujalo ma stanovisko istej pani, ktorá sa údajne živí prekladaním, do rómskeho jazyka a teší sa ,že má možnosť prekladať a dorozumieť sa v rómčine. Nuž takých pracovných možností, je u nás málo a každopádne jej poznatky nepodceňujem, ale vyvraciam, s mojimi skúsenosťami zo života. V praktickom živote to nie je tak, potrebujeme znalosť svetových jazykov na to, aby sme uspeli v živote a verím, že nie som sama, kto toto tvrdenie podporí, reálny život, nám to každodenne dokazuje.  

Samozrejme, že prajem  rómskemu národu, aby naša kultúra, jazyk a tradície sa  neustále zveľaďovali. Som si istá, že naša kultúra je natoľko špecifická aj historicky zaujímavá, že stojí za to ju prezentovať bez ostychu a s hrdosťou, po celom svete.

 Momentálne, ale situácia je taká, že rómske média a rôzne organizácie, by si mali prehodnotiť, potreby nášho národa a prehodnotiť to, čo nám ponúkajú a čo je potrebné pre nás, v tomto ťažkom období. Ono totiž ja samotná rozhodnem, čo si prečítam a či obsah zodpovedá mojim nárokom a potrebám. Jednoducho dnes sa žiada, aby média boli oveľa praktickejšie a dali svojim čitateľom informácie, ktoré by si cenili. Dnes keď je nedostatok práce,  aj na miesto upratovačky, potrebuješ mať k dispozícií , napísaný kvalitný životopis, čakala by som, že Rómom sa bude pomáhať  aj v týchto veciach, čo vôbec, nie je málo. Každodenne Rómovia zápasia s neúspechom na pracovnom trhu, privítali by určite zopár praktických a psychologických rád, ako zaujať a byť úspešní, pri hľadaní práce.

V mojom živote, som stretla mnohých Rómov, ktorí sa vedeli vyjadrovať na úrovni, dnes sa zámerne prezentuje v médiách, zaostalý život, istých Rómov a verím, že v tom nemajú prsty, len nacionalisti a pravičiari. Vyhovuje to aj kde - komu, aby si zabezpečil  alebo má už zabezpečený, prísun dotácií z EU. Nikto z rómskych  osád sa nezmení, ak nebude sám chcieť, ale za to sa  dajú, veľmi dobre na nich poberať dotácie a hlavne slúžia ako pajáci, keď  sa im nabuliká do hláv, koho majú voliť v správnom čase a potom ich zahodiť ako použité zápalky..... Je paradoxom, že sa vytvorila určitá skupina, ktorá si drží svoje výhradné územie a nepustí medzi seba nikoho a tobôž iné názory. Medzi Rómami je veľmi veľa umelcov, spisovateľov, redaktorov, podnikateľov, pedagógov , kňazov, misionárov,.....jednoducho, keby si dal niekto tú námahu a objaviť tú veľkú silu, ktorou disponujeme, mnohé postoje k nám, by sa zmenili. To by však znamenalo pre niekoho prestať sa vyvyšovať nad ostatných a priznať si, že existujú aj iné osobnosti a talenty, ktoré sú za povšimnutie a hlavne tieto talenty by sa  museli vyhľadávať a nie keď sa nesmelo objavia, tak sa ich snažia odstaviť a znechutiť, takže radšej skúšajú iné cesty. A nielen  to, muselo by sa priznať, že vskutku nepotrebujeme,  žiadne extra prístupy a že sa vieme zaobísť aj bez pomoci iných. Ťažko je totiž prísť na trh práce a prezentovať sa ako schopný a samostatný jedinec, ktorý má čo ponúknuť, keď sa na všetko čaká, že mu spadne z EU a že sa mu vo všetkom vyhovie, lebo ako Róm, môžem a vyhovuje mi mať výnimky.  

Mne osobne táto cesta nevonia, som hrdá na to, čo som dokázala a to čo viem dokážem s rozhodnosťou zúžiťkovať, dokonca aj povolanie upratovačky, sa dá veľmi dobre prezentovať, ak si veríš. Náš problém je v tom, že si neveríme, necháme sa ľahko odbiť a pri tom vieme, že sme schopní, len problém leží, v nás. Rómovia sa musia naučiť byť flexibilní  na pracovnom trhu, musia presvedčiť najprv sami seba a potom všetkých naokolo, že zamestnávatelia potrebujú, práve ich. Aj na miesto upratovačky musíte presvedčiť, že potrebujú práve vás a vy ste tá najlepšia a najvhodnejšia kandidátka. Každý z nás má nejaký talent a prednosti, ktoré, ale musíme v sebe objaviť a pomenovať.  Mne osobne by vadilo ,keby mi veci boli dané len tak, pre môj pôvod a nemusela by som pri tom ani pohnúť prstom. Môžem totiž s hrdosťou povedať, že aj to málo, čo som dosiahla, som dosiahla sama a bez akejkoľvek pomoci.  Za môj curriculum som hrdá a vy buďte, tak isto. Buďte hrdý, na všetko, čo ste dokázali..  Slovenská populácia nás nerozlišuje podľa rómskych kritérií ani neexistuje len rómsky a ten iný svet. Keď sa chceme zamestnať nemôžeme dokázať, prečo nás odmietajú, ale môžeme pri prezentácií zabodovať natoľko, že len tak ľahko sa nedáme odbiť a dosiahneme, aby si vás jednoducho vypočuli a dožadujme sa, aby tak učinili a dokonca sa rozhodli pre vás.


Protestujem za všetkých ktorí sa rozhodli dať kritéria, kto je skutočný Róm a kto nie. V prvom rade som občiankou tohto štátu a aj tento štát sa zakladá na demokracií, z čoho nám vyplývajú rovnaké práva a povinnosti, ku ktorým sa ja, dobrovoľne hlásim a zdieľam. Preto kategoricky odmietam, aby mi isté osoby, určovali koho mám voliť, čo mám čítať, kedy mám mlčať a či mám dať najavo svoj súhlas alebo nie. Tobôž si vyhradzujem právo, aby niekto, kto nemá v sebe štipku svedomia a súdnosti určoval, či mám právo sa hlásiť o vzdelanie, mať talent alebo sa obávať ,či mi dá súhlas vyjadriť môj názor, na dianie v spoločnosti.  Keďže sa blíži obdobie volieb, znova  sa objavujú starí, známi, ostrieľaní mazáci, ktorí už dávno vedia, ako na rómskych osadníkov . Znova si myslia, že prídu do chudobných osád a zarobia si mastnú výslužku, keď vyzbierajú potrebné voličské hlasy. A kto to myslí, s Rómami skutočne vážne, v prvom rade zvolí, aby o našom osude rozhodovali mladí, vzdelaní a zodpovední ľudia, nepoškvrnení chamtivosťou. Dostať sa totiž do Parlamentu, znamená nielen rozhodovať o osude Rómov ale aj celého národa, kde je  potrebné, prezentovať sa  na patričnej vedomostnej, komunikatívnej a jazykovej úrovni .


Ak by si niekto myslel, že my ostatní,  sme povinní  voliť Róma, len  pre tzv. rómsku súdržnosť a ten nás chce, len vodiť za nos a zabezpečiť sebe a svojej rodine výnosné miesta?! 


V  tom prípade,  volím cestu, akú by  zvolila moja babka, ak by jej do dvora, prišiel taký odvážlivec, hnala by ho zo svojho dvora, prútenou metlou. Budem sa naďalej snažiť žiť, ako doteraz bez toho, aby som rozdeľovala svet, na rómsky a nerómsky, zvolím slobodne, čo uznám za najlepšie, podľa môjho najlepšieho svedomia, pre lepšiu budúcnosť. Inú cestu nepoznám, alebo máte niekto, lepšiu ponuku?




















Blanka di Carbini
« PREV
NEXT »

4 komentáre

  1. Po prečítaní tohto blogu som plná hnevu. V prvom rade autorka má problém s vlastnou identitou, čo je veľmi očividné z jej písania a v tom je celý jej problém. Ďalej čo ma veľmi hnevá je to, že Rómka zovšeobecňuje rovnako hrubo a drzo, ako mnohí z majority. Musím protirečiť autorke, pretože píše v blogu, že medzi Rómkami nenájdete "starú dievku." Hlúposť a klamstvo, ak mám uviesť len z mojej rodiny mám 3 sesternice, ktoré sú slobodné a majú po tridsiatke!!! To isté s knihami a romskym jazykom...autorka píše iba o vlastných skúsenostiach, ale v tom prípade, by nemala písať za všetkých a teda zovšeobecňovať. Je toho viac, čo by som mohla autorke vytknúť, ale toto bolo asi to naj, čo ma ťažilo. Do budúcna pani Blanka di Carbini, premyslite si akým štýlom sa vyjadrujete. Mňa totiž toto zovšeobecňovanie uráža!!!

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Na 99% tipujem kto ste! To, že sa vás moje písanie dotýka, ani sa vám nedivím a poriadne rozbúrilo. Asi vás nezajíma, že tento článok je napísaný podľa skutočností a a skutočne som zažila premenu ľudí v mojom okolí, keď sa vystavovali, že sú spasitelia Rómov a bolo mi na zvracanie a to ako tu a aj v Taliansku. Moje články sa netýkajú len Rómov, tento úplne a mala som k tomu a príležitosť. Prípadne by ste mi mohli zaslať pripomienky ako mám myslieť a písať články a nezabudnite sa podpísať. Za vecami, ktoré sú v článku stojím, je načase priznať si, kde chybíme a je načase zmeniť veci, ale podľa vašej reakcie pochybujem, že o to vôbec stojíte.

      Odstrániť
  2. Váš blog som objavil náhodou, no musím sa priznať poriadne mi zdvihol adrenalín. Túto kategóriu rómov (zámerne dávam malé začiatočné písmeno) sme vždy označovali, ako "kokosky" zvrchu sú tmavé, ale vo vnútri tak biele, ako samotný najväčší HEJSLOVÁK vodca Kotleba, ktorý by určite tento blog ocenil. Kydať na vlastných, robiť sa niečím viac, ako ostatní Rómovia a pritom neponúknuť nič iné, ako predsudky majority. Hanebné. Pani Blanka nie ste náhodou rodina s Desperádom ten tiež nie je Róm, ale Talian. Vy nie ste vysporiadaná so svojim pôvodom!!! Tak veľmi by ste chceli byť biela, až ste zabudli, že nie je dôležité, akú má farbu človek. Koľko Slovákov žije v špine, smrade, pozrite si bezdomovcov v Bratislave, koľkí z nich sú Rómovia? Zovšeobecňujete a do popredia dávate seba a svoj život.Neberiem vám to, ale nič také ste nedosiahli, aby ste sa vyvyšovali nad ostatných. No a píšete "mojej starkej nepomohol štát"... Tak to je pekná hlúposť, bol socializmus mala prácu bývanie a každý s ňou musel zaobchádzať rovnocenne. Skúste to dnes a uvidíte, ako drvivá väčšina Rómov dopadne. Môžete mať VŠ ani to vám nepomôže. Takže nezovšeobecňujte a nedávajte nám rady o tom ako sa máme prezentovať. Ja to viem a aj ďalšie tisíce vzdelaných Rómov to vedia a pomôže im to ako mŕtvemu zimník. A keďže neviete náš jazyk tak by som vás poprosil, aby ste na túto tému vôbec nediskutovali, lebo o nej viete veľké h...!!! Prajem vám veľa úspechov v kariére upratovačky, ktorá nám dáva rady, ako máme žiť. Chcete byť biela, skúste transplantáciu, ale rozum a duša sa transplantovať nedajú!!! Braňo Oláh.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Pán Oláh tento blog ste neobjavil náhodou a úplne náhodne aj s prvým komentárom sa nepoznáte. Akože náhodne ste komentoval aj iné články...úplne náhodne. K tým kokoskám, čo o nich viete? Ja poznám jednu, ohrňujú nad ňou nos a keď nemajú z čoho žiť, tá kokoska má zlaté srdce a požičia peniaze, potom zase je kokoska, keď ju nepotrebujú, ale kolotoč ide dokola, pretože často potrebujú....ono každý máme svoj rozum a mne nechýba ako aj skúsenosti.

      Odstrániť

Váš názor nás zaujíma, ďakujeme