Preskočiť na hlavný obsah

Spoločný dialóg ako pomôcka v rozdielnosti


                                            

Moje detstvo som prežila na dedine, ale medzi panelákmi. Rómskych rodín tam bolo málinko a dali by sa spočítať na jednej ruke, takže som na výber nemala aj z toho dôvodu, že v mojej vekovej hranici ,veľa možností nebolo. Moja susedka a najlepšia kamarátka z detstva, bola ešte tmavšia ako ja, ale nebola Rómka a dokonca aj vši som dostala od nej....čo je úplne od veci, uznávam.

Naproti nám, bývala rómska rodina, mali veľmi pekne zariadené, ich najstaršia dcéra vyštudovala Právnickú fakultu a žije tzv. pansky s gadžom,  pracuje v sociálnej oblasti, ďalší syn  pokračoval v šľapajach staršej sestry. Ten najmladší syn ako mladík, bíjaval na zábave so svojou bandou, mladých gadžov, nič férové, vybrali si jedného a ho kopali hlava –nehlava, videla som to na vlastné oči, ale som ho neprezradila. Potom som sa dozvedela, že si vzal gadži, ktorá pochádzala z rodiny, ktorí cigáňov nemohli vystáť, aj ju vlastne odmietli a nechcú ju viac poznať. Viem, že prešiel osudom zákernej choroby a  chemoterapiou a kašlali na  nejaké predsudky....

Prečo to spomínam? Asi preto, že by sme boli mnohí upálení, len preto, že sme žili normálnym životom a podľa niektorých, čo určujú normy, či vôbec  sme  hodní byť Rómami, nevieme totiž podaktorí z nás, jazyk a chceme sa za každú cenu podobať gadžom, ktorý nás nikdy neprijmú. Ale sa mýlia, prijali nás a dokonca, keď spomínajú slušných Rómov, myslia, tým nás, nemôžu ani tušiť, že sme medzi svojimi neprijatí a kritizovaní. Faktom je, že mnohé rodinné osudy a nie je ich málo, sú prekrížené a sú schopné spolunažívať a vychovávať spoločne deti, napriek viditeľnej etnickej rozdielnosti.

Ale ani to nie je pravý dôvod, dovoľujeme si povedať svoje názory a údajne kydáme do vlastného hniezda. Pravda sa počúva ťažko a ja som unavená, dávať si pozor, či som neprešvihla, ono totiž neprešvihnúť....nie je problém, neexistujú pravidlá, kde – kto ťa preto môže napadnúť a udať akýkoľvek nezmyselný dôvod prečo ťa nenávidieť a považovať ťa za nepriateľa.

Povedala by som to príkladom. Bola som mladá a chodila som na mládežnícke, katolícke stretnutia, prežívala som radosť, že som sa obrátila a spoznala Boha, patrila som totiž predtým medzi horlivých ateistov. Zoznámila som sa s mnohými mladými ľuďmi a dúfala som, že budem pomáhať, šíriť Božie slovo. Bolo to však ťažké, dostávala som veľa nepríjemných otázok,  podľa mňa, úplne absurdných. Ale  chápala som ich, chceli vedieť, prečo sa chovám tak, ako sa chovám, prečo nemajú takú istú skúsenosť, kde vlastne Boh je, prečo sa neukáže, prečo je na svete toľko nešťastia a ďalšie a ďalšie otázky na telo. Zrazu som necítila, tak pevne pôdu pod nohami a zvolila som inú cestu, nikoho nepresviedčať nasilu a rešpektovať každého človeka.

 Ako je to s Rómami? Podľa mňa sa nekomunikuje  dostatočne s majoritou. Majorita chce svoje dodržiavanie pravidiel a nikdy od nich neupustí. Rómovia si neuvedomujú, že vlastne kryjú nedostatky iných a vlastne sa dostávame do situácie, keď len plačeme nad diskrimináciou, ale ako keby sa bojíme povedať: Áno sú medzi nami rôzni, to uznávame, ale nechceme byť zodpovední a trpieť kolektívnou vinou a sme na vašej strane, ak niekto schybí, nech platí a  čo je zlé, nech je  vytrhnuté, ako burina s koreňom na každej strane . V praxi to tak, ale nefunguje.

Nie každý, kto kritizuje zo strany majority, musí byť hneď rasista, len jednoducho nechápe prečo niektorí Rómovia žijú ako žijú a správajú sa ako sa správajú. Možno, že potrebujú odpovede na svoje otázky a keďže ani všetci Rómovia nie sú rovnakí ,takisto aj ich nemôžeme hádzať rovnako do jedného  vreca. Som za, aby občania majority, bez výhovoriek dostali odpovede a riešenia na svoje otázky. Sadnúť si za okrúhly  stôl a konečne odpovedať, lebo v podstate by nás tie odpovede nemuseli  až tak bolieť, ale naopak, dostali by sme sa do pozície, kedy budeme na rade my, budeme chcieť aj my odpovede, na naše otázky.

A potom jednoducho môžeme povedať, áno , my uznávame, ale uznajte aj vy, že sa nechováte vždy fér a už od malička vštepujete vašim deťom, aby sa oddeľovali od našich detí a kto sa chce zamestnať ho nezamestnáte, používate rôzne výhovorky  a často sa nehanbíte povedať jasne, že práca nie je aj pre nás, a smelo hovoríte,“ cigáňov neberieme“. Môžeme od nich chcieť, aby sa vžili do kože mnohých poriadnych rodín, keď sú bezradní a znechutení ísť ďalej, lebo sa strachujú o budúcnosť ich rodín. Chcela by som odpoveď na to, prečo zveličujú voči nám a koľko krát doplácame my, poriadni Rómovia na vaše slovné útoky, ktoré živíte od malička v sebe, nehovoriac  na premnožené útoky skínov a extrémistov,.... je strašne veľa vecí načo by sme aj my, chceli odpoveď a v konečnom dôsledku aj riešenia a nie náplasti.

Bez spoločného racionálneho dialógu sa však nič nezmení, vo vzduchu totiž visia, tisíce konkrétnych mien a konkrétnych  nezabudnuteľných životných osudov. Odsudzovať a hľadať nesváry a v každom vidieť nepriateľa je detinské a naivné. Rozum mi hovorí, že takto to ďalej už nejde.  Môže niekto jednoducho chcieť aj komunikovať, ale ak dostáva odpovede typu ste rasisti, kotlebovci, Rómovia, príživníci, gadžovia...len sa navzájom znechucujeme. Jednoducho chceme len odpovede na svoje otázky, ktoré sú na telo a tie som dostávala aj ja, keď som chcela, aby mi uverili, že Boh nás nekonečne miluje. Výsledkom často bolo, že dialóg bol zámerne vedený položením ďalších a ďalších otázok a v podstate sme sa ani nepočúvali.

To, čo ma najviac zarmucuje, že množstvo  ľudí z radov majority, volí cestu zloby a nenávisti a posudzuje veci len z videnia, z počutia a koniec koncov dovolávate sa toho najvyššieho trestu len na základe neusporiadaných, zle žijúcich ľudí v osadách. Otriasa mnou, že vôbec rovnako zmýšľajú aj mnohí kresťania a dokonca faktom je, že ani ich osudy Rómov nezaujímajú.

Zastávam názor, že problémy nášho národa nemožno riešiť hromadne ale jednotlivo,  treba mať na pamäti, že za sociálnu a  ekonomickú krízu nie sú zodpovední Rómovia. Ak niekto sa sťažuje, že živí Rómov a prispieva na sociálne a rodinné prídavky, musí si uvedomiť, že zákony sú platné pre každého, to znamená, že buď ich štát nebude vyplácať nikomu alebo všetkým. Hlavný dôvod rozhorčenia z radov majority je, že  im Rómovia,  prerastajú cez hlavu a nekonečne sa  množia. V mnohých krajinách, narastá každoročne prísun cudzincov, Rómov, Afričanov, Rusov, Albáncov atď. V tomto období, každý štát, zápasí s problémami hospodárskej krízy a taktiež títo prisťahovalci nemajúc prácu, žijú na okraji chudoby a  nedostačujúcej hygieny, čomu nasvedčuje, že narastá nenávisť voči nim všade. Problémy nemá len Slovensko a koniec koncov mnohí Rómovia si ani neudali  rómsku príslušnosť  a ich počet je vyšší, ako sa uvádza. Je načase sa zmieriť s tým, že Rómovia nezmiznú šibnutím zázračného prútika, len preto, že sa bude kričať “ preč s nimi“.                         

Dosť bolo agresivity a zastrašovania, je načase zmeniť taktiku. Akceptujme každý, každého a nesnažme  sa len kritizovať za každú cenu. Najlepšia cesta je úprimnosť, vzájomne sa chápať, spoznávať sa, namiesto slepej nenávisti, nastoliť rozumný dialóg s rozumnými riešeniami a kolektívnou snahou zlepšiť spolužitie v našej, tak ťažko skúšanej krajine.  






Blanka di Carbini

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Kotlebovci nezvládajú protesty Rómov na východe Slovenska

Počas mítingu Kotlebovcov na východe protestovali stovky Rómov. Protesty Rómov začali v Sečovciach, cez Sabinov a vyvrcholili v Košiciach. Tieto protesty sú spájané so stranou PS/Spolu a Trubanom, a tak trošku ako keby sa zabudlo na našich politických aktivistov, ktorí pomohli k tomu, aby sa Rómovia zobudili a povedali jasne STOP fašizmu. Viktor Valík, Ivan Hriczko, Roman Suchý, alebo podnikateľ Emilio Gujda, či Džemal Kodrazi. Toto sú výrazne mená predstaviteľov rómskej politickej scény na východe Slovenska a na týchto ľudí by sa tiež nemalo zabudnúť.

Kotlebovci nerátali s tým, že sa my Rómovia dokážeme cez sociálne siete zmobilizovať, a tak čo im vlastne ostalo, ako obviniť Trubana za PS/Spolu, že protestujúcich zvážali do Košíc autobusmi a dostali za to, že budú stáť na námestí, 15€. Čo je samozrejme hlúposť, pretože ani Truban za PS/spolu a ani napríklad Hlina za KDH si kupovať protestujúcich nepotrebujú a naši politickí predstavitelia, ako Viktor Valík za stranu STS zase nedisponu…

Kto je vlastne Róm, ktorý sa vo videu priznáva, že bude voliť Kotlebu?!

V poslednom čase sa na sociálnej sieti objavili videa malého drobného mužíka v spoločnosti priaznivcov ĽSNS, ktorý odkazuje, že bude voliť Ľudovú stranu Naše Slovensko a hovorí aj o tom, že sa hanbí za asociálov, ktorí aj jemu robia hanbu. Ďalej odkazuje všetkým, aby na ĽSNS neútočili a zobudili sa.

Kto je muž z videa? 

Je to Miroslav Didiaš, skrachovanec, ktorý to nikam v živote nedotiahol, ako k metle a k lopate. V nedávnej minulosti sa snažil na seba upozorniť tým, že pár krát vystúpil v reality show "Čo na to Mojsejovci", v ktorej vystupoval ako ich obdivovateľ a na plné ústa hovoril o sebe, že je gay, má za sebou veľmi pestrý sexuálny život, a že sa za to nehanbí, ani za to, že je cigán. 
Je to človek, ktorý vie využiť každú možnosť ako na seba upozorniť. Predpokladám, že jeho riťka toho hodne aj zažila a jedno obdobie než zaparkoval pri metle a lopate, bola jeho riťka hlavným nástrojom obživy.  Škoda, že tej inteligencie sa mu moc nedostalo, ale ani šarmu, pretože ak by m…

Norbert Hmilansky: Idiot, herec, youtuber, zlodej, alebo onanista na "fejzbuku"?

Sociálne siete sú pre mnohých z nás doslova centrom života. Pomáhajú nám byť v kontakte s priateľmi a známymi, môžu byť nápomocné aj pri našej práci, sledujeme cez ne najnovšie správy. Vďaka sociálnym sietiam sa vieme rýchlo navzájom informovať, ale aj rozhnevať, či dokonca sa navzájom ovplyvniť. 

A teraz dovoľte, budem hovoriť, alebo skôr písať, sám za seba. S mojím názorom nemusíte a môžete súhlasiť, je to môj vlastný pohľad a nikomu ho nevnucujem. Mám 46 rokov a celý môj život robím, a žijem ako väčšina ľudí. Mne nikto nepostavil byt a nikto mi nič nedal zadarmo. Na všetko čo mám som si musel sám zarobiť. Keď nebudem pracovať, nebudem mať na lieky, nájom, či jedlo. 
Sloboda slova, či názoru je tu aj preto, že nám umožňuje nahlas si povedať svoj názor a  "fejzbuk" jeden z prostriedkov kde ten svoj názor môžeme povedať. To je aj prípad Norberta Hmilanského. 
Ja mu jeho názor neberiem, ale pýtam sa, kto mu dal právo hovoriť za všetkých Rómov? Ja som mu ten mandát, aby hovoril z…