Najnovšie články
latest

468x60

header-ad

Týraným ženám: Láska, ktorá bolí





Bije ju, týra ju, podvádza ju a stále ho miluje! Nechápem ju...To boli slová, ktoré som nedávno čítala. Asi veľmi veľa ľudí nechápe práve takéto ženy, prečo ostávajú s partnerom naďalej vo vzťahu, ak „láska“, ktorú dostávajú skôr bolí, než príjemne hreje pri srdci. Prečo je to tak? Prečo hlavne v rómskych rodinách je násilie na ženách tak tolerované a doslova vnímané ako niečo normálne? Prečo mnohé ženy trpia, keď nemusia?
Skúsme sa na to pozrieť najskôr z historického hľadiska.  Aké mala žena postavenie v spoločnosti? Až do 19. storočia bola žena vnímaná ako nesvojprávna a nesamostatná osoba. Prináležalo jej nerovnocenné postavenie po boku muža a bola vnímaná za menej dôležitú bytosť. Nemohla aktívne zasahovať do spoločenského a politického života. Upieralo sa jej právo na vyššie vzdelanie a vykonávanie mnohých profesií. No neskôr vzniklo ženské hnutie a začala emancipácia žien. Tá sa u nás chápala v úzkom význame prístupu žien k vzdelaniu, ale aj takéto snahy narážali na nesúhlas mnohých mužov.  Až prvá svetová vojna zmietla predsudky proti práci žien. Nedostatok pracovných síl prinútil zaradiť do výrobného procesu aj ženy. Tu preukázali, že sú schopné fyzickej práce rovnako ako muži. Musím však uviesť, že iné postavenie v spoločnosti mali rómske ženy oproti nerómskym ženám a trvá to dodnes. 



Dnešné ženy z majoritnej spoločnosti majú zväčša vyššie vzdelanie, nechýba im právne povedomie, majú iný podiel na zamestnanosti, sú ekonomicky nezávislé od mužov, na rozdiel od našich rómskych žien. Emancipácia žien sa do rómskych komunít nedostala. Rómovia pochádzajú z Indie, kde ženy dodnes chodia zahalené a ich postavenie sa od minulosti takmer vôbec nezmenilo. Vieme, že rómske ženy v porovnaní so ženami z majority, nikdy nemali rovnaké postavenie v spoločnosti, a teda mali rozdielny status. Status, ktorý sme si priniesli z Indie. V osadách väčšina žien ešte aj dnes, hoci žijeme v 21. storočí, nie je rovnocennou partnerkou po boku muža. Ich život a sociálne postavenie zostalo niekde v stredoveku , pochopenie, vzájomná tolerancia, rešpekt, úcta a láska sú pre väčšinu z nich tabu. Mnohé z nich ani nevedia, čo je to rovnocenné postavenie s mužom, ba považujú ho za niečo zlé a škodlivé. Čo je vlastne týranie? Partneri či manželia sa občas pohádajú aj v tej najlepšej rodine. Niekedy počas hádky padnú aj hrubé slová. Niekedy urážky a vety, ktoré riadne zabolia.


Ale nie je v poriadku to, ak sa k vám niekto správa majetnícky, ak vás niekto fyzicky napáda, ak vás niekto ponižuje, ak vám niekto spôsobuje utrpenie a bolesť a vy máte pred ním strach. Ak máte obavu z toho, čo bude, keď príde domov z krčmy. Bojíte sa, či znova, ak sa rozhnevá, nebudete samá modrina. Tyran sa neprestane chovať podráždene a agresívne. Naopak, stupňuje svoje útoky a hrozby. Keď ide o týranie, väčšinou agresor svoje chovanie tají a všetko sa deje za zatvorenými dverami. Prečo nespomínam aj opačné pohlavie? Áno, aj týraní muži existujú, ale je ich podstatne menej, ako žien. Sú všetci muži násilníci? V žiadnom prípade netvrdím, že všetci muži sú zlí, násilní a nedokážu oceniť ženy, alebo ich brať za rovnocenné partnerky.
Vráťme sa ešte späť do minulosti, aké mala postavenie rómska žena. Žena nesmela kráčať popri svojom mužovi, ten vždy kráčal pár krokov pred ňou, ako vodca. Žena chodila zahalená a nesmela vystavovať svoje telo, alebo tvár na verejnosť a už vôbec nie na obdiv. Sukne ženy nosili dlhé až po zem. Nesmeli byť prítomné pri mužských rozhovoroch, ani sa zúčastňovať  rôznych rituálov, alebo obradov. Úlohou ženy v každom veku bolo správať sa v zhode s pravidlami mužského rómskeho bytia. 

Poslúchať najskôr rodičov, ktorí jej vybrali manžela a neskôr zas poslúchať manžela. Manžel svojej žene nesmel preukazovať svoju lásku verejne, bola by to pre neho najväčšia hanba a prejav slabosti. Ak, by bola žena neplodná, alebo nemala by veľa detí, bola by to jej hanba. Muž mohol byť svojej žene neverný. Ale, ak bola žena neverná manželovi, zažila najväčšiu potupu pred celým kmeňom a jej priestupok riešila „Rada starších“. Ak šlo iba o podozrenie z nevery, žena musela so svojim mužom ísť o polnoci na cintorín nahá a prisahať mu pred krížom, že mu bola verná. V rómskych rodinách prísaha znamená veľa a žena by si nikdy nedovolila prisahať krivo zo strachu, že by sa prísaha naplnila! Ešte aj dnes mnohé rómske ženy nemôžu chodiť na kúpaliská, pretože žiarlivý manžel a „pravý“ Róm tam svoju ženu nepustí. Ak, sú rodinné oslavy, ženy sedia v inej miestnosti, kde nie sú muži. 

V rómskej patriarchálnej rodine, má dominantné postavenie muž. Žena má za úlohu porodiť deti, starať sa o rodinu a poslúchať manžela. Na tomto nie je nič zlé, ak by mnohí agresori nežili ešte stále, akoby v dávnej minulosti, kde žena neznamenala takmer nič. Muž - tyran svoje správanie vždy ospravedlňuje, alebo naopak, za svoje násilie viní ženu. A žena zväčša pripisuje jeho násilie zlej nálade manžela, jeho zlosti, či alkoholu. Dokonca ho ospravedlňuje a postupne aj ona  stále viac obviňuje z mužovho násilia samú seba. Násilník dosiahne to, že žena sa izoluje od spoločnosti, od rodiny a priateľov. Muž sa snaží pripútať si ženu akýmkoľvek spôsobom. Občas býva k nej láskavý a milý. Ak, žena mu oznámi, že uvažuje nad rozchodom, či rozvodom, začne ju citovo vydierať. Mnohí muži, tyrani majú sklony k demonštratívnym pokusom o seba poškodzovanie, ale v skutočnosti si nikdy vážnejšie neublížia. Len potrebujú si ženu ešte viac k sebe pripútať. Nikdy takúto ženu neopustia. Však na čo by to robili? Doma majú vždy navarené, upratané, o deti  aj o neho je vždy postarané, nepotrebujú začínať nový vzťah. A žena? Cíti sa ako v zajatí, v bludnom kruhu, z ktorého nevie vyjsť von, je doslova v ňom uväznená. Máte pocit, že by som mala ísť šíriť svoje názory do rómskych komunít? Dostalo by sa mi za to len výsmechu a opovrhovania, lebo samotné rómske ženy tento stav vo väčšine prípadov považujú za normálny. Myslím si, že je nutné robiť osvetu a vzdelávať nielen ženy, ale aj mužov, aby pochopili čo je týranie, ako sa žena (prípadne opačne muž) cíti v takomto vzťahu, aby ženu vnímali v inom postavení. Verte, že ak syn vidí otca, ako násilníka, je veľmi pravdepodobné, že sa bude správať rovnako. Deti vnímajú všetko okolo seba a prevezmú od rodičov všetky vzorce správania.   

Zamýšľam sa nad tým, prečo ešte aj dnes v mnohých rómskych rodinách, žena znamená niečo menej. Je to historicky dané? Musí každá žena trpieť ak ju muž fyzicky či psychicky týra?
Ja sama som si prešla manželstvom, v ktorom som posledné roky veľmi trpela. Nielen fyzicky, ale aj psychicky. Fyzická bolesť nebola taká hrozná a neznesiteľná ako tá psychická. Bola som na pokraji fyzického, ale aj nervového zrútenia. Nervové záchvaty sprevádzali bolestivé kŕče, pomaly, ale isto sa zo mňa stávala troska. Nebudem tu vypisovať všetky tie útoky, bitky, ponižovanie, utrpenie a bolesť, ktorú som prežila. O to mi tu nejde. Zamýšľam sa nad tým, prečo ženy neodídu od agresora a neukončia svoje utrpenie? Niektoré ženy vyrastali v takom prostredí a prijali takýto život, lebo aj ich matka trpela, trpí ich sestra a aj suseda. Ale, to neznamená, že musia tak trpieť všetky ženy! Niektoré ženy vravia, že nemajú kam odísť, nemajú rodinu a priateľov, ktorí by im pomohli. Niektoré ženy stále dúfajú a veria, že sa ich manžel zmení, že ich miluje a ony milujú jeho. Iné trpiace ženy sa jednoducho obávajú budúcnosti. Neboja sa len o svoju budúcnosť, ale hlavne o budúcnosť svojich detí, boja sa toho, že ostanú samé úplne na všetko a nebudú schopné to zvládnuť. 

Nedokážu si predstaviť iný život, iného partnera. Nechcú odísť od manžela kvôli deťom. Sú to len výhovorky a ich ospravedlnenia, za ich neschopnosť riešiť situáciu? Kedy sa to všetko zmení? Stačí od okolia, rodiny, blízkych ak sa budú snažiť týranej žene otvoriť  oči a dookola jej vravieť, že život ktorý žije nie je normálny, že sa boja o jej život?? Nie vážení!!! Slová ako „Nechápem ťa, nebuď hlúpa“ a pod., týranej žene nepomôžu a akákoľvek vaša snaha, aby ste jej otvorili oči, bude márna. Aj keď to budete myslieť vážne a úprimne, bude vám na nej záležať, nedokážete tým nič a ani jej nepomôžete. Každá žena musí nájsť samú seba, ak stratila svoje „JA“. Pretože myslím si, že ak dovolí niekomu, aby s ňou zaobchádzal zle, stratila svoju dôstojnosť, svoju hodnotu. Až vtedy, ak si uvedomí, že aj ona niečo znamená a nie je obyčajná nula, začne uvažovať nad svojim životom. A môj odkaz pre nich? Nájdite v sebe silu a hlavne odvahu postaviť sa a povedať si „Už bolo toho dosť!!!“ 

Každá máme svoj strop a svoju hranicu, ktorú si určujeme len my samé. Každá z nás je dosť silná, len tú silu musíme v sebe nájsť.  Je len na vás aký život si zvolíte, akou cestou budete kráčať. Ja sama veľmi dobre viem, aké je to ťažké rozhodnutie. Ale, uvedomte si jedno, že ak vám niečo nevyhovuje, nepáči sa vám ako sa s vami zaobchádza, ak trpíte a viac už nechcete, je len na vás, ako sa k tomu postavíte a čo s tým urobíte. Hľadajte pomoc, nemlčte a hlavne nebojte sa!! Netrpíte len vy, zároveň s vami trpia vaše deti, rodina a blízki priatelia. Neklamte samú seba!!

Ja som sa rozhodla a urobila som vážny, rozhodný koniec všetkému utrpeniu!! Dnes z toho nič neľutujem. Práve naopak, som šťastná, že som to s božou pomocou dokázala. Všetko zlé, čo som prežila ma niekam posunulo a posilnilo. Dnes som silnejšia a sebavedomejšia. Aj vo mne boli pochybnosti a obavy. Nevedela som čo bude ďalej, ako sama uživím rodinu, kam pôjdem, či dokážem vychovať a postarať sa o deti. Vedela som však to podstatné. To, že som nechcela viac trpieť. Bála som sa nového vzťahu, myslela som si, že nenájdem muža, ktorému by násilie bolo cudzie. A predsa som ho našla. Dnes mám partnera, s ktorým som šťastná, ktorý ma zahŕňa láskou a dobrom, ktorý mi je oporou a s ktorým zdieľam úplne všetko. Nemusíte sa ani vy báť, že ostanete samé a že už nikdy nezažijete nič pekné. Verte tomu, že každý človek je sám strojcom svojho šťastia, či osudu. A to čo si vyberiete, je vaša slobodná voľba!!
Dúfam, že mnohé ženy nájdu v sebe silu a odvahu, že pochopia moje slová, že sa dotknú ich sŕdc a hlavne, že im to pomôže. Tiež dúfam, že vládni predstavitelia konečne začnú riešiť aj problém domáceho násilia a pri nastavovaní sociálneho systému, budú myslieť aj na týrané ženy a osamelé matky, ktoré nemajú takmer žiadnu pomoc od štátu a musia čeliť samé mnohým existenčným problémom. Zamerala som sa len na ženy, ale existujú aj muži, ktorí potrebujú pomoc! Páni poslanci, skúste sa zamyslieť aj vy, či by ste dokázali byť tak silní, ako musia byť silné ženy a či by ste dokázali prežiť so životného minima?



                                                                    
ADRICA


« PREV
NEXT »

1 komentár

  1. Výborný blog, komplexný pohľad spojený s čistými myšlienkami a emóciami, ktoré sú nefalšované a mnohým ženám asi veľa pripomenú. Vynikajúce!!! Braňo

    OdpovedaťOdstrániť

Váš názor nás zaujíma, ďakujeme