Najnovšie články
latest

Zamyslenie sa...

Bývam v malom mestečku. Nikdy u nás nebola vytvorená cigánska kolónia. Bývalo tu málo rodín, ktoré vymreli, ich potomkovia si vzali za manželov gádžov, majú zmiešané deti. Na nich nie je poznať, že sú cigáni. Tí majú to na svete ľahšie, prebíjať sa životom, pri hľadaní si práce, začlenili sa bez problémov do rytmu každodenného života. Mi ostatní, čo sme tmavej pleti, od malička trpíme... V škole som sedávala v lavici, keď nejaký gadžovský chlapec vyrušoval, tak ho posadili vedľa mňa za trest. Mala som kamarátky, čo im z nosa tiekol sopeľ, páchli ako zdochlina, a hlavne nikto sa s nimi nechcel kamarátiť. Vtedy som si urobila v tej detskej hlávke nejaký svoj úsudok, že keď vyrastiem budem chcieť len cigáňa. Tak som našla cigáňa, pracovitého nealkoholika... Keď rušili podniky, prvý bol z práce vyhodený, lebo cigánov prepúšťali ako prvých. 

Bývame v činžiaku, platiť sa musí, jesť tak isto. Hľadal si robotu, po telefóne mu odpovedali na inzerát, potrebujeme, keď ho zbadali, tak miesto nemali. Tak sme sa predierali nejakú dobu, najprv z úspor, ale doma nesedel... Na každý svetelný stĺp si vylepil inzerát "vypomôžem v záhrade a okolo domu"... Tak nejaká gádži, čo nemala obrobenú pôdu celé roky, zarastenú úhorom, mu dala prácu porýľovať záhradu. Robil vtedy ešte za peniaze, sto korún celý deň lopoty. Spomínam si,že jedna gádži mu dala omaľovat celý veľký poschodový dom. Robil to tri dni, koľko dostal? Nejakých 1000 korún.... 
Potom u nás otvorili automobilku, kde  ho vzali ako šoféra, lebo má vodičský preukaz na všetky vozidlá. Doposiaľ tam pracuje... Je to nepretržitá prevádzka, pracuje víkendy, sviatky, nočné smeny, dvanástky. Vtedy cigán môže robiť a nikto sa nepozastaví, že je to slabučký chlapík, že nechodí za celé roky na maródku, musí dokázať viac, ako nejaký silný gádžo, ale čo aj tak nemá cenu... Niekedy má voľno a chodí v lete na brigády, aby sme sa mali finančne lepšie, keď je taká drahota. Postupom času ostal pracovať u jednej cudzinky, čo nemá žiadne rasistické predsudky, berie ho a platí mu, ako pomocnej sile slušne. Nemáme nič na pôžičku, neplatíme žiadne dlžoby. 

Bývame si vo svojom činžiaku, ale aj tak je ponižovanie na dennom poriadku. Príklad, gádži nesie mech starých handier z čias Márie Terézie, a nesie to k nám s úsmevom. Ja to pekne chytím a idem to von zahodiť. Nerobím sa žiadna veľká pani, ale nie som predsa "kontajner". Dnes sú pre chudobnejších vietnamské predajne, ktoré nás roky šatia. Nepotrebujem sa predsa pretŕčať v tom, čo gádžo zahodí. Ale treba si povedať svoje a potom sa ona prekvapeno zadíva, že sa nad ňou prevyšujem... Manžel povedal, pozvi nejakú gádži do vnútra nech vidí, ako žijeme. Veru nejedna sa čudovala banalitám, ako je poriadok a nové zariadenie bytu. Pred rokmi sme si zadovážili nové auto, nikam nechodíme po dovolenkách, ani po zábavách, lebo tu sú zlí gádže, ešte by nás vybili a zadarmo. Veru nikto, by sa nás nezastal. To auto sme si odstavili na parkovisku a celá  bytovka sa chodila pozerať. Kúpili sme si to pre nevyhnutnú potrebu, lebo mám potiaže s chodením,a potrebujem stále chodiť po lekároch. Vraveli, pozrite oni majú nové auto, my si to nemôžeme dovoliť. Ja sa nestarám, kto čo má, či sa vozí v drahom aute, či má veľký dom, všetci aj tak spíme v jednej posteli a jeme z jedného taniera. Nie som na moju dušu závistlivá.... Nech má kto čo chce, keď na to má... Paradoxom je, že bolesť a chudobu, nikto nikomu nezávidí.

Chodím po tých lekároch, odborníkoch roky. Stretávam sa so všelijakým negatívnym prístupom ako k pacientke - cigánke. Inak so mnou komunikujú, inakšie mi dajú liečivá, všetko činia povrchne, dokonca aj podaktorí neprofesionálne, dovolím si tvrdiť, že je rasita, alebo má v sebe hlboké predsudky. Mnohokrát som bola svedkom v jednaní inej cigánky v rokoch, čo bola hospitalizovaná v ťažkom stave. Nechali ju na pospas, nepichli jej infúziu, vedľa plakala od bolesti, nikto si ju nevšímal... Viem, že niektorým prichádzajú cigáni špinaví, ale oni sú raz doktori, bez ohľadu na to, ako vyzerá, ale v akom stave zdravotnom je. Ani zverolekár neodmietne špinavej krave poskytnúť pomoc. Čo sa mojej starostlivosti týka, tak nemám dobré skúsenosti, lebo neberú nás ako jednotlivca, ale ako jednu ostatkovú komunitu špiny a bez vzdelania. My sme viac citlivejší, pri zvládaní nejakej choroby, ale nestretla som sa zhovievavosťou voči mojej osobe. Dokonca moja dôvera k lekárovi, bola použitá proti mne.ale na vlastných chybách sa učíme... Došla som na to, že buďme sami sebou cigáni, dajme všetky vzdelané mozgy dohromady, vybudujme si imunitu voči všetkým tým, čo sú na tej druhej strane. Nikdy k nim nebudeme patriť, aj keď jeme jeden chlieb, pijeme tú istú vodu, šliapeme po tej istej zemi, ale aj tak sme na tej druhej strane cesty... Všetci prechádzame životom, ako najlepšie vieme, nemôžeme byť všetci na rovnakej úrovni inteligencie, musíme si vytvoriť vlastné rozhodnutia ak sa chceme zaslúžene všetci dožiť staroby v pokoji. Nech sa naše deti niečím vyučia, aby sa mohli zaradiť do pracovného pomeru, lebo dnes je potrebná kvalifikovaná sila na všetky roboty. Nezanikajme v našich talentoch, v hudbe, nie v tej elektrickej, ale klasickej, remeselníctve... Nepovyšujme sa cigán nad cigánom... Keď má viac, má len šťastie, že má dobrú robotu... Nebudem pokračovať a poučovať, lebo každý podľa svojho svedomia a vedomia vie, ako kráčať v dôstojnosti a podľa normy vhodného správania v spoločnosti... Tak nám napomáhajPán Boh a zdravý rozum...








Mariška zo Stupavy  




Nájdeš nás aj  na facebooku : https://www.facebook.com/redakcia1



« PREV
NEXT »

8 komentárov

  1. zaujimavy pribeh a clanok. Vela veci,ktore boli napysane som prezil aj ja. Frantisek B

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Mňa tento blog veľmi zaujal pretože ho napísala obyčajná žena, ktorá sa nerobí odborníčkou na všetko nevynáša súdy, ani nepíše s túžbou po vlastnej prezentácii. O to hodnotnejšia je jej výpoveď!!! Sila jej slov je neuveriteľná, pomenovala jednoduchým jazykom stav našej spoločnosti a postavenie Rómov. Rasizmus, diskrimináciu a postavenie Rómov, ktorí sú treťoradými občanmi tejto krajiny. Asi každý z nás má podobné skúsenosti. Rómovia, ktorí pracujú, žijú podľa noriem slušného správania sú ekonomicky a sociálne minimálne na rovnakej úrovni ako väčšina majority to nemajú o nič ľahšie, ako tí marginalizovaní z osád a ghiet!!! Ba povedal by som ešte ťažšie, lebo si nespravodlivosť a podradné postavenie v spoločnosti uvedomujú oveľa viac. Pre mňa asi najhodnotnejší blog, ktorý som v poslednom čase čítal a to preto, že je to úprimná a čistá výpoveď.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Braňo Oláh, ale aj vám ide o sebaprezentáciu, podľa vašich článkov je to zjavné, zjavné je to aj teraz,vyniesol ste súd nad nejakou blogerkou,vraj sa má túžbu po vlastnej prezentácii. Vy ani sám neviete, ba skôr nerozmýšľate, čo napíšete. Ćo iné je to, čo ste o nej napísal, nie súd? Vy sa hráte na odborníka, kritizujete druhých,čo ,a ako píšu, ale sám zjavne neoplývate nejakou novinárskou etikou, z vašej strany je to detské ohováranie. Zuzka T.

      Odstrániť
    2. Zuzka T. ešte raz si prečítaj komentár od Braňa Oláha, lebo vyzerá to tak, že nevieš čítať s porozumením a reaguješ skôr, než dočítaš písaný text! Braňo Oláh vyzdvihol autorkin blog so slovami:Mňatento blog veľmi zaujal pretože ho napísala obyčajná žena, ktorá sa NEROBÍ odborníčkou na všetko NEVYNÁŠA súdy, ani NEPÍŠE s túžbou po vlastnej prezentácii. O to hodnotnejšia je jej výpoveď!!! Sila jej slov je neuveriteľná, pomenovala jednoduchým jazykom stav našej spoločnosti a postavenie Rómov. Jeho posledná veta: Pre mňa asi NAJHODNOTNEJŠÍ blog, ktorý som v poslednom čase čítal a to preto, že je TO úprimná a čistá výpoveď.
      Kde kritizuje a vynáša súdy nad blogom alebo autorkou? Takže asi nevieš ty sama čo čítaš a čo píšeš. Lucia V.

      Odstrániť
    3. ktorá sa NEROBÍ odborníčkou na všetko NEVYNÁŠA súdy, ani NEPÍŠE s túžbou po vlastnej prezentácii. Lucia V. zjavne nechápete,čo som napísala, a ako som to myslela. Nerobte sa odborníčkou na všetko. Treba vedieť čítať aj medzi riadkami, ako sa hovorí, ja viem zmysel svojich slov, vy ak nerozumiete,tak nemudrujte, vy máte tendenciu každého poučovať,ale iba vy nemáte školu, aj iní ju majú.Prestaňte sa už hrať na najmúdrejšie osoby ,ktoré jediné rozumejú všetkým problémom. Ja viem,že Oláh tú svoju vetu adresoval niekomu, tak sa si nechajte svoje poučovanie pre niekoho iného,kto vám bude za to vďačný,ja určite nie. Z.T.

      Odstrániť
  3. Áno,jednoduchosť, skromnosť, krásna dušička, človek. Ak súhlasíte slovká na "r" dajte vygumovať i zo svojho komentára. Naozaj to bude bolieť, keď i sem pribudnú ohavnosti. E. La.

    OdpovedaťOdstrániť
  4. Tak,ako nechceme, aby nás Rómov hádzali jedného vreca, netreba tak posudzovať ani "bielych" . Ćo sa týka zdravotnej starostlivosti,nemám zlú skúsenosť, že by sestry,alebo lekári v nemocnici robili nejaké rozdiely,práve naopak,chovali sa slušne,dali mi čo som potrebovala, ak som mala bolesti, dostala som infúziu, biele iba tabletku. Tlačil ma vankúš,tak mi priniesli lepší a pod. Veľmi záleží aj od vlastného chovania a spôsobu,ako sa v danej situácii odprezentujeme. Moja matka bola v nemocnici tiež,dali by jej aj modré z neba, len aby sa jej uľavilo.To všetko bez nejakých známostí. Stačilo pekný pozdrav a milý úsmev ,pár vľúdných slov na oboch stranách. Lenže niektorí Rómovia idú už s tým,že bieli sú zlí, budú na nás čumieť,budú odmeraní, nebudú sa k nám pekne chovať.....Robíme si to aj sami. Nehádžme ich tiež všetkých do jedného vreca, ani nám sa to nepáči. Z.T.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. veľmi múdre slová. Bolo by pekné, keby sme dokázali všetci žiť vedľa seba s tým, že si vážime jeden druhého. Bez ohľadu na farbu pleti, jedno, či gadžo, Róm, černoch, indián. No to by bol už asi ten pravý raj. Toho sa my asi nedožijeme.

      Odstrániť

Váš názor nás zaujíma, ďakujeme