Preskočiť na hlavný obsah

Translate

A ide sa do školy...

Tak a máme tu prvého septembra... Ani sme sa nenazdali a leto sa pomaly skončilo a nastal čas ísť do školy. Pamätám si, keď som po prvý krát išiel do školy ja, na ten deň asi nikdy nezabudnem. Písal sa rok 1980 a ja som kráčal do školy, otec ma držal za ruku, pršalo a zo mňa by ste hlások nedostali... Keď som prišiel do triedy spustil som taký plač ako nikdy... Učiteľka, keď nás vítala, ja som stále za lavicou plakal a pozerala sa na otca, ktorý vzadu v triede s ostatnými rodičmi stáli a vyprevádzali nás do školy... 

Roky ubehli a tak som sa rozhodol pozrieť, ako to dnes vyzerá, keď deti idú do školy, keď idú do školy tie naše rómske deti. Ako tak pozerám a čítam rôzne správy, tak tie naše rómske deti to vôbec dnes nemajú ľahké... Najprv sa musia vyrovnať zo samým prostredím školy, no a potom sa musia postaviť voči predsudkom, s ktorými sa určite dnes v škole stretávajú... 

Na východe Slovenska otvárajú  kontajnerové školy  

V Chminianských Jakubovanoch v tomto školskom roku otvorili prvú kontajnerovú školu, rómske deti sa tam budú učiť v dvojsmennej prevádzke, čo určite pre deti nie je dobré, aj keď niektoré si to určite budú pochvaľovať, že nemusia ráno vstávať... :))) 
Ministerstvo školstva má v pláne vystavať aj ďalšie kontajnerové školy v obciach, kde je početná rómska komunita. Výstavba kontajnerových škôl má podľa vyjadrenia Ministerstva školstva dva také hlavné smery. V prvom rade chce tak riešiť nárast rómskych žiakov, pre ktorých kapacita škôl nepostačuje, a druhý taký hlavný smer je znížiť absencie rómskych žiakov v školách tým, že kontajnerová škola je bližšie k nim...  

Ja sa však nemôžem zbaviť pocitu, že ani toto nie je šťastné riešenie... Áno, v určitom smere je to riešenie a vždy je to lepšie riešenie ako žiadne. No je ale tu to "ale"... Ale premýšľal niekto nad tým, že rómske deti defakto budú izolované od okolitého sveta, áno, doslova od okolitého sveta, pretože ich život sa celý odohráva v rómskej komunite a ešte aj škola bude o tom, neviem, či zrovna toto bude šťastné riešenie pre ich budúci život...  Ako povedala moja priateľka blogerka Helena Kmeťova :  akú perspektivitu budú mať tieto kontajnerové deti? Budú mať šancu dostať sa na stredné školy? Alebo sa počíta aj s výstavbou kontajnerových stredných škôl? Sami seba segregujeme.. .Miesto výstavby kontajnerov malo sa investovať do školských autobusov ktoré by zvážali deti z osád do dedinských či mestských škôl...

Pamätáte  sa  na  obdobie kedy rómske deti boli na východe Slovenska na školách segregované  do tried určených len pre ne, dokonca mali svoje vlastné záchody, alebo zvlášť vchody? Nedávno rodičia nerómskych detí z jednej z Prešovských škôl, kde takéto triedy fungujú sa nechali počuť, že ak sa rómske deti  spoja do jednej triedy spolu s ich deťmi, tak odhlásia svoje deti z tejto školy... 

Nemáte pocit, že kontajnerové školy majú riešiť aj tento fenomén? Majoritné obyvateľstvo, hlavne na východe Slovenska nechce, aby ich deti chodili do školy spolu s rómskymi deťmi. A tak za výdatnej pomoci pána splnomocnenca Poláka, pod "réžiou" Igora Matoviča a Ministerstva školstva sa "požehnalo" vo výstavbe kontajnerových škôl pre rómske deti... 

No nech je to ako chce, všetko zlé je na niečo dobré a naopak, preto dovoľte, aby som našim rómskym deťom zaželal úspešný školský rok a Vám rodičom pevné nervy :)) ... a pre rómskych rodičov z osád viac zodpovednosti a dbajte na to, aby Vaše deti chodili do školy, pretože len vzdelanie ich môže vytrhnúť z izolácie... 





Váš Jozef Kmeťo  






Nájdeš nás aj  na facebooku : https://www.facebook.com/redakcia1



Komentáre

  1. Jožko vo všetkom s tebou súhlasím a dovolím si ešte dodať, akú perspktivu budú mať tieto kontajnerove deti? Budú mať šancu dostať sa na stredné školy? Alebo sa počíta aj s výstavbou kontajnerovych stredných škôl? Sami seba segregujeme...miesto výstavby kontajnerovmalo sa investovať do školských autobusov ktoré by zvazali deti z osád do dedinských či mestských škôl...ešte by som rada vedela v akom jazyku sa budú tieto deti učiť, dufam že nie v romcine, potom skutocne budú tieto školy produkovať iba budúcich nezamestnanych odkázaných na sociálny systém...ale čo si budeme navravat...z týchto ľudí žijú rôzne združenia, aktivisti a všetci, čo sa tvária, že im ich osud leží na srdci, keby nebol problém, nemali by z čoho žiť...

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Výborný článok v ktorom sú presne pomenované skutočnosti. Na jednej strane nám vadí segregácia rómskych žiakov, za čo je Slovensko ostro kritizované od EU a na druhej strane segregáciu podporujeme...čistá demencia a demagógia!

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Súhlasím so všetkým napísaným v tomto článku.Autor správne opísal skutkovú podstatu a tiež konzekvencie vyplývajúce z riešenia problému.Fero Ferenc

    OdpovedaťOdstrániť
  4. Souhlasim.Po dlouhy době dobře napsani članek.Sousedni Madarsu je ostra debata kdo je vubec majorita??.Samotnich Madaru ubyva.Ale naopak Romu diky nekotrolovani porodnosti a neznalosti prezervativu a sexuani ochrany neustale příbyva.To sami bude co nevydět platit i na Slovesku.A doslo to tak daleko ze už ted Slovaci a Romuve nežijou spolecne a le jen vedle sebe.A tomu odpovída i škostvy.Stale podfinacováni a zanedbyni.Vecinou už segreguvani.Kdy se Slovesky děti uči ve vlasnich školach a třídach.A Romsky taka.Ale horsi urovni kvaliti nez maj ti Slovesky děti.Za Rakouska-Uherska měli Slovaci strach z Madaru.Ze diky nim Slovesky narod zanykna.Dnes maj zase pomalu strach z Romu.Ze diky jejich zaostalosti potahnou stat ke dnu.A diky porodnosti Slovaci vyhynou jako dinosauři.Pavel

    OdpovedaťOdstrániť

Zverejnenie komentára

Váš názor nás zaujíma, ďakujeme

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Rádio Roma a Romata skončili v osade, aké je však pozadie?

Aktuality.sk vydali minulý týždeň článok "Rómske rádio zobralo dotácie za 190-tisíc eur, skončilo prepísané v osade." Pred dvoma rokmi som prostredníctvom Sme.sk a Redakcie R1 publikoval článok "Rádio ROMA  A ROMATA, projekty za viac ako 200 tisíc € končia..." Hneď ako som článok publikoval, dotknuté osoby sa ma prostredníctvom svojich právnikov snažili zatlačiť do kúta. Po porade s právnikom sa mi podarilo nátlak zo strany dotknutých osôb umierniť za odplatu, že články stiahnem, a nebudem o nich písať... Napriek tomu som však články uverejnil 

Projekty rádia Roma a Rómskej tlačovej agentúry Romata sa ma osobne dotýkali. Veril som, že projekty za ktorými stál Ján Konček, Milan Nemček, budú projekty ktoré dokážu vytvoriť tvorivé prostredie ako pre rómskych novinárov tak aj pre blogerov. Malo to byť prvé rómske rádio na Slovensku, ktoré by vysielalo v Bratislave, Banskej Bystrici, Prešove a v Prahe. Rómska tlačová agentúra Romata zase mala združovať rómskych novinárov…

Rovnosť nadovšetko

Koľkokrát zbili policajti bezdôvodne Róma? Koľko detí prichádza o šance na únik z osady, kvôli tomu, že ho zaradia do „špeciálnej školy“ len preto, že nevedia po slovensky? Nie, sú tak zaraďované na základne sociálneho aspektu.  Musíme posielať armádu aby robila korona-testy? Prečo ju posielame? Prečo musia ľudia pracujúci na integračných programoch v osadách bojovať o granty, len aby si mohli robiť svoju prácu? Chýba nám empatia. Sme leniví pochopiť kultúrne rozdiely. Vidíme dôsledky, odmietame vidieť dôvody.
V obchode si všetci všímajú iba nekupujúceho Róma, pracoval som v obchode prakticky celý život, a záchyty Rómov som ja osobne nezažil, a to som pracoval vo veľkom hypermarkete. Najviac záchytov bolo u nerómov a to dokonca u takých u ktorých by ste to ani nepovedali. Napriek tomu však sledovaní v obchode sú najviac Rómovia a ich deti! 
A čo prípady kedy boli bité Rómske deti, doteraz tieto prípady neboli riadne vyšetrené, prípad detí v Krompachoch nikto nevie ako dopadol. Z  fackuj…

Opatrovateľka, či parazit?

V takmer každej rodine to príde, nastane dilema, čo so svojimi zostarnutými rodičmi, ktorí sa už sotva vládzu o seba postarať. A stalo sa to aj mne. Som najmladšia, slobodná, tak akosi automaticky táto povinnosť postarať sa o svojich rodičov pripadla mne. Teda vlastne iba o mamu, lebo otec zomrel pred takmer desiatimi rokmi. Odvtedy som sa vlastne snažila všemožne nejako to vykryť, len aby som nemusela ostať doma z práce. 
Každý deň som dochádzala do práce 45km, čo znamenalo byť z domu celý deň, no bola som rada, že vôbec nejakú prácu mám a hlavne mi tolerovali to, že keď náhodou bolo mame zle, to znamená, že som v noci musela volať záchranku a keď ju nevzali do nemocnice, musela som ostať pri nej a v práci som si musela vziať voľno. Neskôr cez deň mi s mamou pomáhala sestra, bola aspoň pri nej a ja som mohla ako – tak pokojne byť v práci, aj keď som niekedy prebdela celú noc, keď sa mama necítila dobre. Zo stresov som bola aj ja často chorá, minimálne dvakrát do roka ma trápil zápal…