Preskočiť na hlavný obsah

Obchod so životom

Mnohí pri pojme obchodovanie s ľuďmi si predstavia doslova obchod s ľuďmi, ich predaj na nútenú prostitúciu a niektorí si predstavia predaj ľudských orgánov. 
Obchodovanie s ľuďmi predstavuje závažný fenomén, s ktorým bojuje celý svet. Nie je to novodobý vynález, skôr naopak. Otroctvo a zdegradovanie ľudskej bytosti na tovar bolo súčasťou ľudskej histórie, za ktorú by sa ľudia mali viac ako len hanbiť. Príliš veľa peňazí sa točí v tomto biznise s „ľudským mäsom“. No ako všetci vieme, tam kde sú peniaze, sa dá všetko kúpiť či predať. Naša krajina nie je výnimkou, a teda aj Slovensko zaznamenalo množstvo prípadov obchodovania s ľuďmi.  Asi medzi najčastejšie takéto prípady u nás na Slovensku patrí nútená prostitúcia a nútená práca. V dnešnej dobe plnej nezamestnanosti a chudoby sa môže stať obeťou nútenej práce každý z nás. Zareagujete na ponuku práce, ktorú ponúka neznáma  pofidérna spoločnosť  v presvedčení, že konečne získate dobre platené zamestnanie a ani sa nenazdáte ako rýchlo vpadnete do osídiel podvodu, zlého zaobchádzania a otroctva. Čím je obeť chudobnejšia, tým ľahšie ju možno zneužiť. Práve preto sú Rómovia veľmi vyhľadávaným artiklom na trhu obchodu s ľuďmi. Rómovia sú zvlášť ľahko „dostupní“ pre tieto praktiky, pretože na Slovensku sa nedokážu zamestnať, mnohí nemajú vzdelanie, žijú v sociálnej izolácii, čiže im chýba dostatočná informovanosť a právne povedomie. Aj ja som sa už stretla s obeťami obchodovania s ľuďmi. V jednom prípade sa jednalo o vykonávanie nútenej prostitúcie a v druhom prípade sa jednalo o nútené žobranie u bezdomovca. Mňa sa osobne veľmi dotkol životný príbeh tohto bezdomovca. Bezdomovec je veľmi  ľahká korisť. Nevyžaduje takmer žiadnu námahu na prehováranie, oklamanie, nespôsobuje žiadne ťažkosti a v prvom rade nikomu nechýba, ak zmizne z miesta svojho trvalého, či obvyklého pobytu. V tomto príbehu 43 ročný bezdomovec, nazvime ho Igor,  sa stal obeťou klamstiev svojho „kamaráta“, ktorý mu nahovoril,  že v susednej Českej republike sa majú bezdomovci oveľa lepšie ako na Slovensku. Je o nich vcelku dobre postarané, pretože je tam lepší sociálny systém. No a ak má záujem  s radosťou mu pomôže sa tam dostať. Igor bol relatívne zdravý, osamotený muž. Mal sa liečiť na vysoký tlak, ale nepoberal ani len dávku v hmotnej núdzi a tak nemal peniaze na lieky. Rodina o neho nemala záujem, v minulosti jej ublížil. Rozišiel sa s dlhoročnou priateľkou, s ktorou nemal deti. A ako to v takýchto prípadoch býva, zo dňa na deň sa z neho stal bezdomovec. Keďže nevedel riešiť svoje problémy,  utápal ich v alkohole. Žil zo dňa na deň horšie. V tejto situácii sa mu zdalo, že nemá čo stratiť a tak ponuku okamžite prijal. Po príchode na neznáme miesto, bol nútený pod hrozbou fyzických trestov k žobraniu na ulici. To, čo sa mu podarilo počas dňa vyžobrať, musel každý večer odovzdať. Nedostalo sa mu zo žobrania nič, ani len jedlo. Keď nejedol už 8 dní, začal hľadať  a vyberať z odpadkových košov potravu. 



Pri takejto „kvalite života“  je jasné, že prišli zdravotné problémy a Igor vážne ochorel. Keď sa stal nepoužiteľným a nepotrebným, ba až bol na príťaž pre zdravotné problémy, opäť mu pomohol jeho „kamarát“. V snahe zbaviť sa ho, dostal ho späť na Slovensko. Igor si nepamätá kedy a kde utrpel mozgovú príhodu - aterosklerózu, ktorá postihla jeho nervový systém a spôsobila mu závažné poškodenie, ochabnutie končatín a poškodenie oblasti zmyslov a reči. Zrazu sa ocitol v nemocnici, kde bol hospitalizovaný niekoľko týždňov. Jeho zdravotný stav po čase stabilizovali, ale naďalej potreboval liečbu a neustálu opateru a starostlivosť. Toto mu však nemocnica nemohla ďalej poskytovať, nakoľko jeho zdravotná poisťovňa by nemocnici nepreplatila jeho ďalšiu hospitalizáciu. Koniec koncov nebol ani občanom s trvalým pobytom v meste, kde bol hospitalizovaný a keď sa vedenie nemocnice dozvedelo odkiaľ ich pacient pochádza a kde má trvalý pobyt, prišli na veľmi „humánne“ riešenie. Previezli ho sanitkou tam. Pracovník záchrannej služby ho vyložil pred polikliniku v meste jeho trvalého pobytu a viac sa nezaujímal, tu sa jeho práca skončila. Igor neschopný chôdze, dezorientovaný, opretý o betónový múr, bez dokladov, bez peňazí, odetý do nemocničného pyžama, bosý so zavedeným vývodom na moč v tele,  ostal napospas osudu. Tento obrázok nepatrí do krajiny, kde má fungovať sociálny štát. Nechať človeka v takomto stave na ulici, tak na to je treba mať naozaj silný žalúdok a slabú morálku. Človek aj keď bezdomovec, ale vždy ľudská bytosť, zostal opäť na okraji záujmu všetkých - zdravotníckeho zariadenia, ale aj sociálneho systému, ktorí si Igora prehadzovali ako horúci zemiak. Takto si prehadzovali aj zodpovednosť a kompetencie v riešení jeho sociálneho problému. V tej chvíli ma napadlo, že aj tento postoj zodpovedných inštitúcii je  v podstate tiež obchod a hazard so životom. Vo mne rezonuje myšlienka čím všetkým si Igor musel prejsť, čo všetko musel zažiť. Až kam musel klesnúť. Ale hlavne, ako spoločnosť prispela k tomu, že sa z človeka stal kus mäsa, či vec, ktorá keď ju nepotrebujeme a zavadzia nám, tak sa jej jednoducho zbavíme.  Obchodníci so životom nemajú morálku, nemajú v sebe ľudskosť či empatiu k obeti. Nikto sa nad tým nebude čudovať, veď sú to zločinci, ale mali by sme sa zamyslieť nad tým aká je to spoločnosť a svet, ktorý dovolí z ľudí robiť tovar? No a nesmieme sa zabudnúť spýtať, ako spoločnosť dokáže obetiam obchodovania s ľuďmi pomôcť? Všetky práva obetí obchodovania s ľuďmi však zostávajú len na papieri. Ak ste v núdzi, nikto vám nepomôže, ak nemáte rodinu ste stratený v džungli systému, ktorý sa stará len o to, ako mať čo najviac, ako čo najviac zarobiť, mať čo najväčšiu moc, slávu atď. No kde v tomto hodnotovom rebríčku zostáva samotný človek?
Viem, že veľa z vás si povie, že hrdina nášho príbehu Igor si za to ako skončil môže sám. Lenže nikto z nás nevie, čo ho môže v živote postretnúť a ako sa jeho život môže zo dňa na deň absolútne zmeniť. V tejto súvislosti ma napadá výrok slávneho gréckeho filozofa Sokratésa:

 „Na ceste hore každého pozdrav, nikdy nevieš, kedy sa budeš vracať dole.“


      Adrica
                                                                                


Sleduj nás aj na facebooku https://www.facebook.com/redakcia1


Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Kotlebovci nezvládajú protesty Rómov na východe Slovenska

Počas mítingu Kotlebovcov na východe protestovali stovky Rómov. Protesty Rómov začali v Sečovciach, cez Sabinov a vyvrcholili v Košiciach. Tieto protesty sú spájané so stranou PS/Spolu a Trubanom, a tak trošku ako keby sa zabudlo na našich politických aktivistov, ktorí pomohli k tomu, aby sa Rómovia zobudili a povedali jasne STOP fašizmu. Viktor Valík, Ivan Hriczko, Roman Suchý, alebo podnikateľ Emilio Gujda, či Džemal Kodrazi. Toto sú výrazne mená predstaviteľov rómskej politickej scény na východe Slovenska a na týchto ľudí by sa tiež nemalo zabudnúť.

Kotlebovci nerátali s tým, že sa my Rómovia dokážeme cez sociálne siete zmobilizovať, a tak čo im vlastne ostalo, ako obviniť Trubana za PS/Spolu, že protestujúcich zvážali do Košíc autobusmi a dostali za to, že budú stáť na námestí, 15€. Čo je samozrejme hlúposť, pretože ani Truban za PS/spolu a ani napríklad Hlina za KDH si kupovať protestujúcich nepotrebujú a naši politickí predstavitelia, ako Viktor Valík za stranu STS zase nedisponu…

Slovenskom sa rozhoreli protesty proti fašizmu a média mlčia

Rastúce preferencie extrémistov z ĽSNS vyhnali ľudí do ulíc. Doposiaľ najväčší protest proti fašizmu sa vo štvrtok popoludní uskutočnil v Košiciach.
Najviac však o protestoch informujú rómske portáli na sociálnej sieti, naše média ako televízia Joj, Markíza a ďalšie média viac menej mlčia. Je veľmi smutné, že dokážu  Slovenské média v rýchlosti 10-1 priniesť negatívne spravy o Rómoch, ale to že ľudia a hlavne Rómovia povstali proti rasizmu neinformujú vôbec, alebo len okrajovo... 
Sú to spojené nádoby, všetko ako konáme v našej spoločnosti ma vplyv na nás všetkých... To že, fašistická strana ĽSNS Mariána Kotlebu sa teší výborným predvolebným preferenciám, môže nečinnosť politikov, súdov, prokuratúry, ktorí nechali fašizmu narásť do obludných rozmerov a ten sa môže nakoniec stať aj pre benevolentných sudcov a politikov osudným. Netreba totiž zabudnúť, že podobne začínal aj Hitler....  
Posledný protest bol  Piatok vo Fiľakove, kde ľudia kričali aby Kotelba a Mazurek išiel domov... "…

Ivan Hriczko: Prečo som sa rozhodol odstúpiť z kandidatúry strany Vlasť

"Do parlamentných volieb som vstupoval s čistými úmyslami. Mojou ambíciou bolo, aby Rómovia na Slovensku mali svoje zastúpenie v parlamente. Chcel som stáť na strane pravdy a pomáhať občanom v mnohých dôležitých oblastiach nášho života, upozorniť na problémy nás Rómov. Od začiatku som hovoril, že sa zachovám zodpovedne, a nikdy som toto vyhlásenie nemusel korigovať. Dal som svoje slovo ľuďom, ktorí mi verili a ich dôveru som nechcel nikdy sklamať. Urobil som maximum pre tieto parlamentné voľby a bol som ochotný urobiť všetko, aby som Rómov do parlamentu dostal. pretože moje predstavy o riešení rómskej problematiky a postavení rómskej menšiny na Slovensku sú očividne rozdielne so stranou Vlasť. Rozhodol som sa odstúpiť z kandidatúry. Chcem sa poďakovať za podporu všetkým priaznivcom a podporovateľom. V prvom rade svojej manželke a môjmu synovi. Vyjadrujem nahlas, verejne a jednoznačne, že nesúhlasím aby mňa a vás označovali za parazita tejto spoločnosti, nechcem aby nás označovali…