Preskočiť na hlavný obsah

Translate

Kto použil "cigánské" karty?!

Keď sa pozerám do zrkadla, vidím tvár ženy v stredných rokov, s hnedou pleťou a typickými etnickými a rodinnými črtami, na ktoré som hrdá. Tak nejako by som opísala, vzťah k tomu, kto som. Áno, som Rómka, páči sa mi byť Rómkou, nikdy som netúžila po tom, aby si to nikto nevšimol a každopádne sa za to nehanbím.

A akoby som mohla, v zrkadle každý deň vidím, ako sa ponášam na mamu, na babku... Aj, keď som od nich ďaleko, často myslím, ako sa im darí. Mala som a mám veľa priateľov nerómov, ale nikdy sa nebudem poklonkovať a žobráčiť o priateľstvo! Mám veľa dobrých priateľov, ktorých si vážim, dokonca od školských liet a skvelého manžela neróma.


Veľa sa toho na Slovensku zmenilo, samotní Slováci sa zmenili na nepoznanie. Pamätám si, ako k nám chodili priatelia mojich rodičov bez rozdielu pleti, hostilo sa kávou, jedlom a pitím. Vtedy, ale bol iný systém, vraj to bol zlý, nevyhovujúci socializmus.

Mohla by som viniť štát a jeho politiku do nekonečna. Ale štát netvoria len politici a zlé alebo dobré zákony. Zrkadlom každej krajiny sú jeho obyvatelia, títo obyvatelia sú rôznorodí a mnohých národností. Už nejakú dobu som, ako Rómka vystavená na pranier, bez toho, že by som k tomu dala komukoľvek súhlas. Slovenský občan je na seba veľmi citlivý, ak sa jeho svojprávnosti a hrdosti ktokoľvek dotkne. Mojej hrdosti a identity sa viac krát dotkol aj Premiér Róbert Fico, vysmial sa mne a podobným, ako sa len vysmiať dá. To sa dá veľmi ťažko prehryznúť a zabudnúť. Vsadil na veľmi populárnu a vždy fungujúcu kartu, na kartu rómsku.

Rómska karta, je karta, ktorú vyťahujú veľmi všetečne mnohí Európski kandidáti na politické, papaláš-ké kresla. Stačí totiž len svojim voličom prisľúbiť, že sa zametie a urobí prievan s Rómami. Obyvateľstvo tlieska rukami, skáče od radosti, problém je, že okrem toho, že sa páchajú proti-humánne prečiny proti tmavému obyvateľstvu, nič iné sa nerieši.

Rómska karta je vďačná téma, vyťahuje sa na populárnych Social network, samozrejme, že Facebook exceluje. V posledných dvoch rokoch narástol záujem o rómsku problematiku medzi radovými občanmi. Je veľmi obľúbená aj téma hlavne medzi mládežou a strednou vekovou vrstvou, kde sa neštíti nikto vysloviť, čoho demokraticky zrovna napadá. Tak som sa dozvedela, že demokratický, slovenský občan má právo diskutovať o tom, či zrovna má chuť ma nazvať príživníkom, kakaovníkom, hodiť ma do veľkej jamy alebo do plynu. Možností je veľa a dozvedela som sa, že takíto občania sú v práve a mám si zvyknúť.

Pochopila som, že aj keď milujem tým kým som, tento národ ma nenávidí, údajne niet čomu dôverovať a za svet nemôže rozoznať, či som neprispôsobivá alebo nie. Ako sa rozozná neprispôsobivý Róm a ako sa definuje? Mám v tom zmätok, stáva sa mi v tejto krajine, že sa stretám s nedôverou, aj keď disponujem pekným a čistým oblečením, slušným vystupovaním na úrovni, nevracia sa mi to rovnakým dielom. Dostáva sa mi nevrlosti, neochoty, a výsmechu. Na dôvažok nájdem ešte vždy miesta a ľudí, kde sa môžem prichýliť a určite pár slušních ľudí s dobrým srdcom poznám, ale začínajú sa vytrácať. Dobrí ľudia, ktorí rozmýšľajú sa strácajú v hysterickom nenávistnom dave „ kto nejde s nami ide proti nám“.


Ľudia sú vystresovaní zlými ekonomickými pomermi a doteraz zlou vedenou politikou. Želajú si potrestať vinníkov a zbaviť sa príživníkov štátu. Už dlho sa hovorí o kríze, ktorá pohltila Európu, ak dnes robotník nedostane výplatu, do mesiaca skončí s rodinou na ulici, kdekoľvek a ktokoľvek! Rozdať si to so sociálne odkázanými, rómskymi rodinami nie je riešenie a neobdivujem toho, kto má na to odvahu. (Po Rómoch budú nasledovať invalidní občania, iné národnostné menšiny a komunisti).

Ja vidím národ, ktorý zúfalo kope a kričí! A z roka na rok sa táto zlosť zhoršuje, údajne aj do zbrane by mnohí radi, aj slušivé obleky si ušili, len aby zachránili, čo sa dá! Zatiaľ čo oni sú horliví a aktívni zmeniť pomery, jedna Rómka a mnohí podobní jej, v skutku nevedia, čo si majú myslieť. Cítime sa cudzincami vo vlastnej krajine a dáva sa nám to pocítiť teda riadne. V mojom živote som bola na zamestnaneckej podpore len raz a hneď som si našla prácu, nemyslím si, že by som bola vyvrheľ spoločnosti len preto lebo občania to  na ulici nerozoznajú a preto mi nemôžu dôverovať.

Vraj, keď som taká, tak sa nemám čoho báť a ani ozývať! Asi som vystresovaná aj ja zo zlých pomerov v krajine a určite mne podobní, čo nariekame. Len dúfam, že sa mi všetci týchto pocitov zbavíme, aby sme zase nezaťažovali štátnu pokladnicu na lekárov. Naša choroba sa prejavuje, že sa miešame s neprispôsobivými a často trpíme depresiami, keď si nás mýlia. No veď práve, podobáme sa, ako vajce – vajcu!

Prekvapili ma reakcie mnohých Slovákov na víťazstvo Kotlebu a ešte viac mlčanie mnohých neromských priateľov.....

A prekvapilo ma, keď istý rómský aktivista, vždy na problémy ktoré nastali, čakal s vyjadrením k udalostiam, čo sa týkali Rómov a pri tom veci boli jasné, ako facka. Donekonečna opakoval „počkajme, ako sa to vyvinie“. No nevolili ho, len nechápem prečo on  nechápe, ako sa to s ním " vyvynulo".

Tak z čoho si mám vybrať opatrnosť alebo extrémnosť?! Slovák, ako repa ponúkol občanom extrémnosť, ja tomu nerozumiem, svet tomu nerozumie!

Ale tiež svet v včetne Slovákov nerozumie prečo vlastne tí Rómovia nešli k voľbám a nevolili!?






Blanka di Carbini

Nájdeš nás aj  na facebooku : https://www.facebook.com/redakcia1





Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Rádio Roma a Romata skončili v osade, aké je však pozadie?

Aktuality.sk vydali minulý týždeň článok "Rómske rádio zobralo dotácie za 190-tisíc eur, skončilo prepísané v osade." Pred dvoma rokmi som prostredníctvom Sme.sk a Redakcie R1 publikoval článok "Rádio ROMA  A ROMATA, projekty za viac ako 200 tisíc € končia..." Hneď ako som článok publikoval, dotknuté osoby sa ma prostredníctvom svojich právnikov snažili zatlačiť do kúta. Po porade s právnikom sa mi podarilo nátlak zo strany dotknutých osôb umierniť za odplatu, že články stiahnem, a nebudem o nich písať... Napriek tomu som však články uverejnil 

Projekty rádia Roma a Rómskej tlačovej agentúry Romata sa ma osobne dotýkali. Veril som, že projekty za ktorými stál Ján Konček, Milan Nemček, budú projekty ktoré dokážu vytvoriť tvorivé prostredie ako pre rómskych novinárov tak aj pre blogerov. Malo to byť prvé rómske rádio na Slovensku, ktoré by vysielalo v Bratislave, Banskej Bystrici, Prešove a v Prahe. Rómska tlačová agentúra Romata zase mala združovať rómskych novinárov…

Rovnosť nadovšetko

Koľkokrát zbili policajti bezdôvodne Róma? Koľko detí prichádza o šance na únik z osady, kvôli tomu, že ho zaradia do „špeciálnej školy“ len preto, že nevedia po slovensky? Nie, sú tak zaraďované na základne sociálneho aspektu.  Musíme posielať armádu aby robila korona-testy? Prečo ju posielame? Prečo musia ľudia pracujúci na integračných programoch v osadách bojovať o granty, len aby si mohli robiť svoju prácu? Chýba nám empatia. Sme leniví pochopiť kultúrne rozdiely. Vidíme dôsledky, odmietame vidieť dôvody.
V obchode si všetci všímajú iba nekupujúceho Róma, pracoval som v obchode prakticky celý život, a záchyty Rómov som ja osobne nezažil, a to som pracoval vo veľkom hypermarkete. Najviac záchytov bolo u nerómov a to dokonca u takých u ktorých by ste to ani nepovedali. Napriek tomu však sledovaní v obchode sú najviac Rómovia a ich deti! 
A čo prípady kedy boli bité Rómske deti, doteraz tieto prípady neboli riadne vyšetrené, prípad detí v Krompachoch nikto nevie ako dopadol. Z  fackuj…

Opatrovateľka, či parazit?

V takmer každej rodine to príde, nastane dilema, čo so svojimi zostarnutými rodičmi, ktorí sa už sotva vládzu o seba postarať. A stalo sa to aj mne. Som najmladšia, slobodná, tak akosi automaticky táto povinnosť postarať sa o svojich rodičov pripadla mne. Teda vlastne iba o mamu, lebo otec zomrel pred takmer desiatimi rokmi. Odvtedy som sa vlastne snažila všemožne nejako to vykryť, len aby som nemusela ostať doma z práce. 
Každý deň som dochádzala do práce 45km, čo znamenalo byť z domu celý deň, no bola som rada, že vôbec nejakú prácu mám a hlavne mi tolerovali to, že keď náhodou bolo mame zle, to znamená, že som v noci musela volať záchranku a keď ju nevzali do nemocnice, musela som ostať pri nej a v práci som si musela vziať voľno. Neskôr cez deň mi s mamou pomáhala sestra, bola aspoň pri nej a ja som mohla ako – tak pokojne byť v práci, aj keď som niekedy prebdela celú noc, keď sa mama necítila dobre. Zo stresov som bola aj ja často chorá, minimálne dvakrát do roka ma trápil zápal…