Preskočiť na hlavný obsah

Translate

Keď zlodej kričí: "Chyťte zlodeja!"

Viete o tom, že je celkom jednoduché stať sa tým, kým som napríklad aj ja pre Redakciu1? Nie je to zložitý proces, v podstate napíšete, čo si myslíte a môžete pridať vaše životné postoje a postrehy z vášho prostredia, nič mimoriadne. Tak to funguje už nejakú dobu aj na iných blogoch a mnohí, ktorí nikdy nepričuchli k novinárčeniu sa stali známymi. Presne tak mnohé mená by ste nikdy nespoznali, keby niet všemocného internetu a samozrejme sociálnej sieti.

Nepovažujem sa za nikoho extra ani preto, že píšem pre tento blog, som jednou z mnohých z vás s mnohými problémami, ktoré vlastne nikomu nevešiam na nos. Netúžim sa stať slávnou a určite nie som z tých, čo sa chce vyšplhať bezcitne písaním o rómskych osadách a tiež si nemyslím, že mi chýba chrbtová kosť, keď napíšem príspevok. Verím, že na život sa pozerám triezvo bez ružových okuliarov a tiež patrím medzi tých, ktorí bez problémov spolunažívajú s s gážami, ako je obľúbené ich nazývať, až na to, že ja ich volám bežne v reálnom živote menom a oni mňa tiež.

Stretla som sa webe s viacerými blogermi, ktorí si obdiv a popularitu získali písaním o rómskom probléme, na oplátku mali hojnú návštevnosť a komentáre typu, čo nikto z nás Rómov nerád číta. A tak len bezradne sa rozčúlime a rozladíme a veľmi dobre vieme, že nezmôžeme nič, postrádame zákony, ktoré by stáli na strane našej menšiny.

Nebudem sa tu rozpisovať o osobách, ktoré sa vyjadrili v môj neprospech alebo celkovo v mene Redakcie1, či vôbec na to máme, aby sme si niečo podobné dovolili, teda slobodne predložili svoj názor a postreh, ako vnímame to, čo sa okolo nás deje.


Chcem sa ale vyjadriť o jednom blogerovi, menom Jirka Hrebenar, ktorý z ničoho nič sa stal známy, až tak, že si preberajú jeho neomyľné postrehy aj medzinárodné rómske organizácie. Naposledy som včera naďabila na to, ako sa publikuje jeho názor ohľadne českého rómskeho aktivistu. Nejde mi zrovna v tomto prípade o to či tento rómský aktivista pochybil alebo nepochybil. To nie je dôležité, je ale dôležité, aby ste si uvedomili, kto vlastne tento bloger je a čím si zaslúžil právo zasahovať do rómskej politiky alebo hodnotenia života našinských ľudí.

Už dlhšie sledujem, že sa zabáva na nedostatkoch Rómov, v mnohom ich kritizuje a sám sa vyvyšuje nad Rómami svojim vzdelaním a rétorikou. Verejne napáda a komentuje spôsob myslenia a prezentuje sa ako expert na diskrimináciu a rasizmus. V mnohom mu my Rómovia pripadáme nemožní, aj rasistickí, proste nič moc, ale za to rád sa priživuje v našom rómskom prostredí. Je braný, ako expert na problematiku a jeho názory sú preberané ďalej v internacionálnej sieti.

Rómski blogeri neboli extra podporení a vyjadrenia na našu adresu vždy boli kritické a neprajné zo strany ako aj Rómov, ako aj aktivistov a organizácií. Myšlienka rómskeho blogovania nie je nejak zvlásť obľúbená a to ani medzi mládežou, aj keď si myslím, že by mali čo povedať, pretože sú nositeľmi budúcnosti, ktorá vyzerá nie veľmi atraktívne. Samozrejme viem, že sme mali a máme veľa čitateľov, čo ma nesmierne teší.

Avšak ma mrzí postoj Rómov alebo lepšie povedané ich benevolencia k podobným blogerom, ktorí sa skutočne priživujú na rómskej problematike, inak totiž by o nich nebolo nikde počuť. Mrzí ma, že s rómskymi blogermi dokážu zamiesť ako sa patrí, prípadne zamedziť ich popularitu, stačí ich neprijať do skupín, do priateľstva, odvšadiaľ ich vykopnúť alebo očierniť.

Bolo mnohokrát vyslovené, či sme vôbec hodní byť Rómami, vyzeralo to, ako keby sme mali mať poukaz o dôveryhodnosti a povolenie mať iný nepripustiteľný názor.
Naopak gážo, ako Hrebenár je v pohode so svojimi názormi, posmeškami a nactiutŕhaním, v mnohom podporovaný, ako jedinečný človek bez poškvrny.

Je mi jedno, kto to vlastne je, on si servítku nikdy nedáva na ústa, keď píše alebo sa vyslovuje v mene diskriminácie a rasizmu. Nedáva si servítku, keď sa zabáva a napáda ľudí, je jedno, či sú takí alebo onakí. Kto to vôbec je, že stavia latku počestnosti, neomylnosti a pravdovravnosti, on? Sociálna sieť má tenký ľad a kto ako on má možnosť alebo ten kto ho používa na svoje egoistické manévre, zbaviť sa nepohodlných si užíva svoju kariéru bez pochyby.

Totiž pravý život, milý Hrebenár a pravé hodnoty žijeme len vtedy, keď vypneme počítač, v tej chvíli treba zapnúť naplno a zabodovať oveľa viac, ako na Facebooku. Dostať like v živote nie je jednoduché, však?



Blanka di Carbini

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Rasisti, hovoria, že na bielych životoch záleží - Je OK byť biely

Rasizmus nepozná hranice a rasista už vôbec nie! fanúšikovia Slovana Bratislava v sobotu vyvesili na Tehelnom poli transparent White Lives Matter, ktorý vo voľnom preklade znamená Na životoch belochov záleží, viaceré slovenské médiá ho označili za rasistický.
Rasisti však s touto interpretáciou médii nesúhlasia. Odvolávajú sa na hnutie Black Lives Matter(Na životoch černochov záleží), ktoré podľa nich médiá neoznačujú ako rasistické. Prečo by potom mal byť transparent fanúšikov Slovana rasistický?
Tak ako to vlastne je? 
V roku 2014 sa po svete prvýkrát začala vo veľkom šíriť výzva „Black Lives Matter” (BLM - Na životoch čiernych záleží). Snažila sa upozorniť na policajnú brutalitu voči Afroameričanom v USA. Ako reakcia na toto hnutie vzniklo „White Lives Matter” (WLM - Na životoch bielych záleží).
„White Lives Matter” (WLM - Na životoch bielych záleží). Toto spojenie začali propagovať po USA rasistické skupiny vo viacerých štátoch. Najaktívnejší boli najmä členovia skupiny Aryan Renaissa…

Rádio Roma a Romata skončili v osade, aké je však pozadie?

Aktuality.sk vydali minulý týždeň článok "Rómske rádio zobralo dotácie za 190-tisíc eur, skončilo prepísané v osade." Pred dvoma rokmi som prostredníctvom Sme.sk a Redakcie R1 publikoval článok "Rádio ROMA  A ROMATA, projekty za viac ako 200 tisíc € končia..." Hneď ako som článok publikoval, dotknuté osoby sa ma prostredníctvom svojich právnikov snažili zatlačiť do kúta. Po porade s právnikom sa mi podarilo nátlak zo strany dotknutých osôb umierniť za odplatu, že články stiahnem, a nebudem o nich písať... Napriek tomu som však články uverejnil 

Projekty rádia Roma a Rómskej tlačovej agentúry Romata sa ma osobne dotýkali. Veril som, že projekty za ktorými stál Ján Konček, Milan Nemček, budú projekty ktoré dokážu vytvoriť tvorivé prostredie ako pre rómskych novinárov tak aj pre blogerov. Malo to byť prvé rómske rádio na Slovensku, ktoré by vysielalo v Bratislave, Banskej Bystrici, Prešove a v Prahe. Rómska tlačová agentúra Romata zase mala združovať rómskych novinárov…

Rómovia prehovorili o svojích zážitkov s predsudkami a rasizmom na vlastnej koži

Byť Róm a žiť na Slovensku, by jedinec mohol povedať, že nie je to žiadna výhra...Či sa to niekomu páči alebo nie, Rómovia už od útleho detstva sa stretávajú z rôznymi druhmi prejavu predsudkov či priameho rasizmu. Niet sa preto čo diviť, že priepasť porozumenia medzi rómskou a nerómskou populáciou sa prehlbuje, a nedôvera je na oboch stranách bariéry.   

Je predsa nemysliteľné, už aby Rómske deti sa stretávali v škole zo segregáciou, kedy škola zámerne vytvorí triedu len pre rómskych žiakov.  Je nemysliteľné, že sa Rómske deti stretávajú s pokrikmi, vy špinavé cigánčatá, smradľavý potkany, či negri... Rómske dieťa je už takto donútené si uvedomiť, že existuje svet "bielych" a jeho, teda "čiernych" Už deti medzi sebou dokážu byť veľmi zlé, a tak často krát rómsky chlapec či dievča je vyštvaní z kolektívu, či dokonca mu jeho spolužiaci povedia, s tebou sa sa hrať nebudeme, pretože si cigáň!

Rasizmus a predsudky v praxi  

- viac ako 80% Slovákov i Čechov by bolo prot…