Najnovšie články
latest

468x60

header-ad

Synovia ostali zas na ulici

V jednom malom mestečku bola jedna rodina. Rodinou sa stali, keď si adoptovali dvoch chlapcov. Nemohli mať svoje, takže sa snažili ich čo najlepšie vychovať. Starí rodičia im so starostlivosťou pomáhali lebo to boli ich vlastné vnúčatá.
Stalo sa, že jeden syn sa zo ženou stále hádali, bili lebo ona ich matka bola radodajka. Nestarala sa o detičky. Chodila do šenku piť, opitá sa oddávala ľúbostným hrám s cudzími chlapmi. Potom od muža dostala výprask. Neubehlo ani dva dni a znovu vyvádzala to isté. Naposledy utiekla nevedno kam a nechala malých chlapčekov pred obchodom plakať. Ľudia poznali deti, privolali rodinu detí, aby sa o nich postarali. Starí rodičia boli už obstárlí a nedokázali by sa o tak malé deti postarať. Jich dcéra si ich vzala do výchovy. Bola ich pokrvná teta, aj krstná mama s manželom. S detí vyrástli slušní šuhaji, vedení viere v Boha, miništrovali v kostole. V škole prospech mali dobrý a tak sa vyučili remeslu a zmaturovali. Našli si obaja frajerky, osamostatňovali sa . Potom nastala nepredvídaná situácia, lebo mama im ochorela. Za tri roky veľkého trápenia zomrela. 
Deti s vďačnosťou sa postarali o všetky výdaje dané z výdajom o pohreb, ktorý je u cigánov tak honosný. Po ňom zase dali zhotoviť pre obidvoch rodičov dvoj hrob. Ich nevlastný otec sa usmieval spokojnosťou, že ho to nestojí ani korunu. Raz sa vracal syn z roboty domov a našiel vymenené zámky. Keď sa dobíjal domov, otec zavolal políciu. Nesprevádzala to pred tým žiadna nezhoda s otcom, ani hádka. Otec len povedal: „Dosť ste tu obaja bývali, chcem bývať sám!“ Jeden syn býval u frajerky, no ale ten ďalší z nich nemal kam ísť. Býval chvíľu u kamaráta, potom aj u nás lebo tiež som mu rodina, som mu tetka.
Nedalo mi spýtať sa a vysvetliť prečo na obidvoch synov zanevrel. Vysvetlil mi, že urobil dosť pre cigánske deti, že on nebude nechávať svoj byt cigánom. Ostala mi sánka ovisnutá z údivu. Však si žil s moju sestrou skoro 35 rokov a nevadilo ti to! „Nie, ja som nemal doma slovo, povedal.“ Keď ona žila, musel som sa prispôsobiť k nej . Dobre viem, koľko sa museli usilovať, aby dostali chlapcov do výchovy. Museli obaja robiť testy, navštevovala ich okresná opatrovateľka, musel byť súd, aby dostali osvojenie. Prečo vtedy neprotestoval, že nechce sa ujať cigánskych detí? Sama som videla, že sa prejavuje radosť nad detičkami, ktoré vždy obidvoch náhradných rodičov len poslúchali na slovo. Nechal si tento chlap od cigánčat hovoriť otec? A zrazu mu tento dlhoročný cit, ktorý sa vytvoril zahodil?! Chlapcov vydedil a svoju nehnuteľnosť celú daroval susede . Neviem skutočnú príčinu tohto jeho rozhodnutia či sa do tej susedy zamiloval aj keď vidí, že je vydatá. Teraz sa moji synovci stali šmahom ruky bezdomovci. Zostali tak na ulici, ako keď boli maličkí v kočíku. Sú dospelí, ale dnes je doba špatná, robota je neistá, bývajú v drahých podnájmoch. Je mi to veľmi ľúto, ale neviem im pomôcť. Potvrdila sa zas jedna pravda, cigáň zostane cigánom a gadžo gadžom. Gadžo si vezme cigánku len taký, čo nestojí za nič. Keď nikto do neho nezavadí, že ho nechce žiadna sukňa lebo je nejaký v mysli zaostalý, či hrozne škaredý. Sú výnimky, čo sú zosobášení spolu zmiešané cigáň a gáži. Presvedčená som, že pri najmenšej hádke sa mu vytýka tento pôvod. Robila som skoro tridsať rokov s gadžami a žijem v prostredí obklopená samými gadžami. Viem, že keby na svete sa mi ako snažili a boli najkrajnejší a múdrejší ako oni,tak nemáme cenu. Však sa povie, kto to ide v diaľke človek, príde bližšie a povedia, však to je len špinavý cigáň. Nikdy som nenadväzovala vzťahy s gadžami, nikdy som sa nedala do ich moci. Vyhľadávala som si cigáňa, aj mám. Darmo máme inú mentalitu zmýšľania, lebo mi milujeme svoje deti, že by sme za ne aj zomreli. Všetko, čo máme robíme len pre nich, robíme pre svoje deti všetko, čo je v našich silách. Raz keď príde chvíľa nášho odchodu s vedomím, že deťom všetko zostane.
Niekedy si myslím, koľkí z nás sa podujmú mať v opatere psa, skoro v každej domácnosti je tento miláčik. Sama mám psíka, máme ho veľmi s mužom radi. Staráme sa o neho a venujeme mu svoj čas . Berieme ho, ako dieťa. Chcem len poukázať, že človek si vezme človeka do starostlivosti, naučí sa odovzdávať, aj prijať lásku lebo vždy je to pri spolunažívaní potrebné . Bohužiaľ sme ľudia rôznorodí a meníme sa, čo nikto ani nečakal.



Od dopisovateľky 
S pozdravom Mária.
« PREV
NEXT »

Žiadne komentáre

Váš názor nás zaujíma, ďakujeme