Preskočiť na hlavný obsah

Translate

Synovia ostali zas na ulici

V jednom malom mestečku bola jedna rodina. Rodinou sa stali, keď si adoptovali dvoch chlapcov. Nemohli mať svoje, takže sa snažili ich čo najlepšie vychovať. Starí rodičia im so starostlivosťou pomáhali lebo to boli ich vlastné vnúčatá.
Stalo sa, že jeden syn sa zo ženou stále hádali, bili lebo ona ich matka bola radodajka. Nestarala sa o detičky. Chodila do šenku piť, opitá sa oddávala ľúbostným hrám s cudzími chlapmi. Potom od muža dostala výprask. Neubehlo ani dva dni a znovu vyvádzala to isté. Naposledy utiekla nevedno kam a nechala malých chlapčekov pred obchodom plakať. Ľudia poznali deti, privolali rodinu detí, aby sa o nich postarali. Starí rodičia boli už obstárlí a nedokázali by sa o tak malé deti postarať. Jich dcéra si ich vzala do výchovy. Bola ich pokrvná teta, aj krstná mama s manželom. S detí vyrástli slušní šuhaji, vedení viere v Boha, miništrovali v kostole. V škole prospech mali dobrý a tak sa vyučili remeslu a zmaturovali. Našli si obaja frajerky, osamostatňovali sa . Potom nastala nepredvídaná situácia, lebo mama im ochorela. Za tri roky veľkého trápenia zomrela. 
Deti s vďačnosťou sa postarali o všetky výdaje dané z výdajom o pohreb, ktorý je u cigánov tak honosný. Po ňom zase dali zhotoviť pre obidvoch rodičov dvoj hrob. Ich nevlastný otec sa usmieval spokojnosťou, že ho to nestojí ani korunu. Raz sa vracal syn z roboty domov a našiel vymenené zámky. Keď sa dobíjal domov, otec zavolal políciu. Nesprevádzala to pred tým žiadna nezhoda s otcom, ani hádka. Otec len povedal: „Dosť ste tu obaja bývali, chcem bývať sám!“ Jeden syn býval u frajerky, no ale ten ďalší z nich nemal kam ísť. Býval chvíľu u kamaráta, potom aj u nás lebo tiež som mu rodina, som mu tetka.
Nedalo mi spýtať sa a vysvetliť prečo na obidvoch synov zanevrel. Vysvetlil mi, že urobil dosť pre cigánske deti, že on nebude nechávať svoj byt cigánom. Ostala mi sánka ovisnutá z údivu. Však si žil s moju sestrou skoro 35 rokov a nevadilo ti to! „Nie, ja som nemal doma slovo, povedal.“ Keď ona žila, musel som sa prispôsobiť k nej . Dobre viem, koľko sa museli usilovať, aby dostali chlapcov do výchovy. Museli obaja robiť testy, navštevovala ich okresná opatrovateľka, musel byť súd, aby dostali osvojenie. Prečo vtedy neprotestoval, že nechce sa ujať cigánskych detí? Sama som videla, že sa prejavuje radosť nad detičkami, ktoré vždy obidvoch náhradných rodičov len poslúchali na slovo. Nechal si tento chlap od cigánčat hovoriť otec? A zrazu mu tento dlhoročný cit, ktorý sa vytvoril zahodil?! Chlapcov vydedil a svoju nehnuteľnosť celú daroval susede . Neviem skutočnú príčinu tohto jeho rozhodnutia či sa do tej susedy zamiloval aj keď vidí, že je vydatá. Teraz sa moji synovci stali šmahom ruky bezdomovci. Zostali tak na ulici, ako keď boli maličkí v kočíku. Sú dospelí, ale dnes je doba špatná, robota je neistá, bývajú v drahých podnájmoch. Je mi to veľmi ľúto, ale neviem im pomôcť. Potvrdila sa zas jedna pravda, cigáň zostane cigánom a gadžo gadžom. Gadžo si vezme cigánku len taký, čo nestojí za nič. Keď nikto do neho nezavadí, že ho nechce žiadna sukňa lebo je nejaký v mysli zaostalý, či hrozne škaredý. Sú výnimky, čo sú zosobášení spolu zmiešané cigáň a gáži. Presvedčená som, že pri najmenšej hádke sa mu vytýka tento pôvod. Robila som skoro tridsať rokov s gadžami a žijem v prostredí obklopená samými gadžami. Viem, že keby na svete sa mi ako snažili a boli najkrajnejší a múdrejší ako oni,tak nemáme cenu. Však sa povie, kto to ide v diaľke človek, príde bližšie a povedia, však to je len špinavý cigáň. Nikdy som nenadväzovala vzťahy s gadžami, nikdy som sa nedala do ich moci. Vyhľadávala som si cigáňa, aj mám. Darmo máme inú mentalitu zmýšľania, lebo mi milujeme svoje deti, že by sme za ne aj zomreli. Všetko, čo máme robíme len pre nich, robíme pre svoje deti všetko, čo je v našich silách. Raz keď príde chvíľa nášho odchodu s vedomím, že deťom všetko zostane.
Niekedy si myslím, koľkí z nás sa podujmú mať v opatere psa, skoro v každej domácnosti je tento miláčik. Sama mám psíka, máme ho veľmi s mužom radi. Staráme sa o neho a venujeme mu svoj čas . Berieme ho, ako dieťa. Chcem len poukázať, že človek si vezme človeka do starostlivosti, naučí sa odovzdávať, aj prijať lásku lebo vždy je to pri spolunažívaní potrebné . Bohužiaľ sme ľudia rôznorodí a meníme sa, čo nikto ani nečakal.



Od dopisovateľky 
S pozdravom Mária.

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Rómovia si nevedia predstaviť, že by mali svoj vlastný štát...

Okrem kontaktov je sociálna sieť dobrá aj na bleskový prieskum. Už dlhšie bez toho aby si to niekto všimol, až možno na pár jednotlivcov, mapujem na mojom "fejzbuku" náladu nás Rómov. Samozrejme, že naša nálada sa odzrkadľuje aj podľa doby v akej teraz žijeme. A možno aj práve táto doba, kedy všetci bez rozdielu musíme vynaložiť viac úsilia na prežitie, ako by Rómov prebudila zo sna, jeden za všetkých a všetci za jedného.Pretože jeden za všetkých a všetci za jedného, alebo inak povedané spoločne za prospech nás všetkých už neplatí. V rómsku štátnosť ktorý by sme spoločným úsilím vybudovali neverí väčšina Rómov.
Pri otázke: Viete si predstaviť, že by sme mali Rómsky štát? sa Rómovia viac menej vyjadrovali záporne. Neveria, že by spoločne dokázali vôbec niečo také ako Rómsky štát vytvoriť. Ako sa mnohí sami vyjadrili, chýbajú nám vzdelaný ľudia, či sami medzi sebou sa dokážeme deliť na lepších a horších, sami sa kastujeme, a to by prinieslo veľké nezhody a napätie. A potom t…

Sheffield: Bitka Rómov si vyžiadal troch hospitalizovaných

Situácia s nezvládnuteľnými Rómami zo Slovenska je obzvlášť neznesiteľná v štvrti Page Hall anglického mesta Sheffield. Takto som písali o Sheffielde v roku 2018 na stránke môjho blogu Redakcie R1. A zdá sa, že sa nič za tie dva roky v tomto meste nezmenilo. 25 Júla v sobotu vo štvrti Page Hall sa strhla bitka dvoch znepriatelených rodín, lietali stoličky, tyče, nadávky a krik sa ozýval celou štvrťou. Zasahovali záchranári a Polícia ktorá do neskorej noci celú štvrť aj monitorovala. Prečo sa bitka strhla nieje celkom známe, sú rôzne teórie a verzie ale nie sú potvrdené.... Udajne malo isť o bicykel s ktorým sa hrali deti, a iná verzia zase hovorí, že to bol stred medzi rómami zo Slovenska a z Rumunska.  Spôsobom akým sa však bitka odohrala je aj vecou vyšetrovania polície....  
Hoci mnohí z Rómov, ktorí prišli za lepším životom do Británie sa normálne zaradili do miestnej komunity, našli si prácu a deti poslali do škôl, veľká časť prišelcov zo segregovaných osád východného Slovenska te…

Som cigán, kto zato môže?

Kde je moje miesto v spoločenstve, prečo ma vylúčili? Som označený ako nežiadúci, teda nepotrebný a v spoločnosti nadbytočný! Uisťujú ma, že všetko je v poriadku... Vieš si len cigán, ja nie som rasista, dokonca mám aj veľa kamarátov cigánov, ale .... 

Ja to však neviem spracovať, neviem to spracovať od chvíle kedy som zistil, že svet robí rozdieli. V hlave mi prevláda jediná myšlienka. Už tu nepatríš, už nepatríš medzi bežných ľudí! Boja sa ťa! Majú k tebe odpor! Síce ma uisťujú, že to tak nie je, no ja si myslím svoje, veď aj židov uisťovali a ako to dopadlo? 

Ľudia a ich historická pamäť hovorí jasne. Nechcených! Označiť, odčleniť a priradiť číslo!

Patríš do inej skupiny, koľko vás je na Slovensku? Sčítavajú nás ako dobytok, načo sú však tieto čísla?, a keďže k nám už nepatríš, nepatríme k nim, tak sa prípadne straty akosi lepšie rátajú. Výčitky svedomia? Kolektívna vina skupiny voči skupine, ja predsa za to nemôžem, čo ja sám zmôžem! Nič! Robil som to čo je správne, to čo ostatní! ž…