Preskočiť na hlavný obsah

Translate

Mala fotoreportaz z velkeho mesta - Istanbul, brana Orientu

Istanbul je skutocnou branou Orientu. Mesto sa rozklada na dvoch kontinentoch, ma viacej ako desat milionov obyvatelov, zabera plochu 1 539 km2 (ma rozlohu takmer 5 x vacsiu ako Bratislava) a situovane je v kopcovitom terene pri brehoch Bosporu, Marmarskeho mora a nadherneho zalivu Zlaty Roh. Istanbul mal a ma viacero nazvov: Istanbul (po turecky İstanbul; do roku 1930 Konštantínopol alebo (v rozpore s PSP) Konštantinopol alebo (slovanským označením) Carihrad, po grécky (dodnes) Κωνσταντινούπολη - Konstantinoupolis, po latinsky Constantinopolis, po turecky Konstantinopl) je najväčšie mesto v Turecku. Istanbul je sice najvyznamnejsim a najznamejsim mestom Turecka, no nie je mestom hlavnym. Tym je Ankara, ktora sa nachadza hlboko vo vnutrozemi Turecka. (zdroj:Wikipedia) Prieplav Bospor deli Europu od Azie a medzi najvacsiu atrakciu sa radi fakt, ze kvalitny turecky cierny caj si date v Europe a po 20 minutach kvalitnu turecku kavu na Azijskom kontinente. A stale v tom istom meste. Preplavite sa tam lodou, ktora funguje ako mestska doprava a to za cenu jednej jazdy elektrickou. Nas suchozemcov okrem nakupov najviac laka plavba vyletnou lodou po Bospore takmer az k Dardanelam, pocas ktorej stretame zaoceanske nakladne lode vacsie ako standardny mestsky cinziak, nalozene tisickami kontajnerov s tovarom a plaviace sa z Marmarskeho do Cierneho mora..

Samotny Istanbul nie je iba kulturnym, ale aj hospodarskym a priemyselnym centrom Turecka. Priblizne 20% tureckych pracujucich v priemysle je zamestnanych tu. Zhruba 50% tureckeho obchodu ma svoj zaklad v roznych istanbulskych zavodoch. Istanbul na celostatnom vybere dani podiela až 40% a produkuje 27,5% tureckeho narodneho produktu. Istanbul a okolita provincia produkuje bavlnu, ovocie, olivovy olej, hodvab ci tabak. Priemysel vyraba mnoho kazdodenne pouzivanych veci, napriklad textil, olej, pneumatiky, rozne vyrobky z kovu ci z koze, elektroniku, sklo a mnohe dalsie. Rozvinuty je tu samozrejme aj potravinarsky priemysel. Mesto ma rozsiahly dopravny system. Sklada sa z mnozstva modernych autobusov, vyborne riesenej elektrickovej trate prechadzajucej cez cele centrum, okolo Grand bazaru a mimoriadne frekventovaneho pristavu. Nechyba linka metra, ktora je v sucasnoti budovana popod Bospor do Azijskej casti mesta. Mesto ma idealnu polohu a podmienky na obchodovanie, ktore aj po cele storocia vyuziva. Bez prehanania sa da povedat, ze Istanbul je jednym neskutocne velkym centrom obchodovania so vsetkym tovarom medzi Aziou a Europou. Mnozstvo obchodovaneho tovaru neprehliadnu ani turisti. Asi najznamejsimi turistami navstevovanymi miestami Istanbulu su svetozname mesity Hagya Sofia a Modra mesita. Svetoznamy Grand bazar, bol zalozeny este pred objavenim Ameriky. Istanbul stoji za navstevu. Letecke spojenie Bratislava – Istanbul (zial na vzdialene letisko v Azijskej casti mesta) zabezpecuje SkyEurope. Spojenie na hlavne medzinarodne letisko Ataturk zabezpecuje CSA cez Prahu. Zo susednej Viedne a Budapesti podla mojich skusenosti standardne najlacnejsie letenky ponuka spolocnost Al Italia cez Milano alebo Rim a priame lety spolocnost Turkish Air. Ako odporucanie na dlhsiu poznavaciu cestu cez kus Europy a Balkanu spomeniem cestu autom po trase Madarsko – Rumunsko – Bulharsko – Turecko. Cesta sa da zrychlit cez Srbsko, no vedie po dialniciach a clovek si neuzije tolko vnutrozemia v Rumunsku, ktore stoji tak isto za navstevu. Upozornujem, ze v case nasej cesty autom (september 2008), boli cesty v Rumunsku skutocne len pre silne nervy a novy Mercedes tiez nebol tou najlepsou volbou. Cesta vratane cakania na trajekt do Bulharska trvala 36 hodin. Soferovanie auta v Istanbule vseobecne no v historickom meste o to viac, si vyzaduje vyrazne skusenosti so soferovanim v zahranici, vo velmi uzkych ulickach a v kopcoch, ktore u nas nepozname. I tak vsak stoji za to. Celú fotoreportáž vrátane videa, nájdete na:

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Rasisti, hovoria, že na bielych životoch záleží - Je OK byť biely

Rasizmus nepozná hranice a rasista už vôbec nie! fanúšikovia Slovana Bratislava v sobotu vyvesili na Tehelnom poli transparent White Lives Matter, ktorý vo voľnom preklade znamená Na životoch belochov záleží, viaceré slovenské médiá ho označili za rasistický.
Rasisti však s touto interpretáciou médii nesúhlasia. Odvolávajú sa na hnutie Black Lives Matter(Na životoch černochov záleží), ktoré podľa nich médiá neoznačujú ako rasistické. Prečo by potom mal byť transparent fanúšikov Slovana rasistický?
Tak ako to vlastne je? 
V roku 2014 sa po svete prvýkrát začala vo veľkom šíriť výzva „Black Lives Matter” (BLM - Na životoch čiernych záleží). Snažila sa upozorniť na policajnú brutalitu voči Afroameričanom v USA. Ako reakcia na toto hnutie vzniklo „White Lives Matter” (WLM - Na životoch bielych záleží).
„White Lives Matter” (WLM - Na životoch bielych záleží). Toto spojenie začali propagovať po USA rasistické skupiny vo viacerých štátoch. Najaktívnejší boli najmä členovia skupiny Aryan Renaissa…

Rádio Roma a Romata skončili v osade, aké je však pozadie?

Aktuality.sk vydali minulý týždeň článok "Rómske rádio zobralo dotácie za 190-tisíc eur, skončilo prepísané v osade." Pred dvoma rokmi som prostredníctvom Sme.sk a Redakcie R1 publikoval článok "Rádio ROMA  A ROMATA, projekty za viac ako 200 tisíc € končia..." Hneď ako som článok publikoval, dotknuté osoby sa ma prostredníctvom svojich právnikov snažili zatlačiť do kúta. Po porade s právnikom sa mi podarilo nátlak zo strany dotknutých osôb umierniť za odplatu, že články stiahnem, a nebudem o nich písať... Napriek tomu som však články uverejnil 

Projekty rádia Roma a Rómskej tlačovej agentúry Romata sa ma osobne dotýkali. Veril som, že projekty za ktorými stál Ján Konček, Milan Nemček, budú projekty ktoré dokážu vytvoriť tvorivé prostredie ako pre rómskych novinárov tak aj pre blogerov. Malo to byť prvé rómske rádio na Slovensku, ktoré by vysielalo v Bratislave, Banskej Bystrici, Prešove a v Prahe. Rómska tlačová agentúra Romata zase mala združovať rómskych novinárov…

Rómovia prehovorili o svojích zážitkov s predsudkami a rasizmom na vlastnej koži

Byť Róm a žiť na Slovensku, by jedinec mohol povedať, že nie je to žiadna výhra...Či sa to niekomu páči alebo nie, Rómovia už od útleho detstva sa stretávajú z rôznymi druhmi prejavu predsudkov či priameho rasizmu. Niet sa preto čo diviť, že priepasť porozumenia medzi rómskou a nerómskou populáciou sa prehlbuje, a nedôvera je na oboch stranách bariéry.   

Je predsa nemysliteľné, už aby Rómske deti sa stretávali v škole zo segregáciou, kedy škola zámerne vytvorí triedu len pre rómskych žiakov.  Je nemysliteľné, že sa Rómske deti stretávajú s pokrikmi, vy špinavé cigánčatá, smradľavý potkany, či negri... Rómske dieťa je už takto donútené si uvedomiť, že existuje svet "bielych" a jeho, teda "čiernych" Už deti medzi sebou dokážu byť veľmi zlé, a tak často krát rómsky chlapec či dievča je vyštvaní z kolektívu, či dokonca mu jeho spolužiaci povedia, s tebou sa sa hrať nebudeme, pretože si cigáň!

Rasizmus a predsudky v praxi  

- viac ako 80% Slovákov i Čechov by bolo prot…