Najnovšie články
latest

468x60

header-ad

Nemôžeme mať všetko, aj keby sme chceli...

Tak túto vetu si opakujem snáď od útleho detstva. Ruku na srdce priatelia, kto z nás by netúžil byť niekto iný. Kto netúžil byť zaľúbený až po uši, prežiť lásku, ktorá by nám obrátila zem hore nohami. Potom, ako nám roky ubiehali, tak sme zase snívali o lepšom postavení v tejto spoločnosti, mať inú prácu ako máme teraz, mať kopu detí, byť uznaní za našu prácu, či mať jednoducho šťastie v živote.

Moja generácia je na prahu stredného veku... Tak čo, ako hodnotíte svoj život??! Niekto vidí zmysel svojho života vo svojich deťoch. Iný zase také šťastie nemali a nevedia čo je vidieť svoje dieťa rásť, smiať sa s ním, či plakať. Sú ľudia, ktorí tak vidia zmysel života v práci, pokiaľ vás tá práca baví... Až 90 percent ľudí vykonáva prácu, o ktorej nesnívali ani v tom najútlejšom veku svojho života.  A tak sa moja generácia stratila vo svojich snoch, už nedokáže snívať, žije tak trošku ten svoj život "pobabraný"....

Neraz sa aj ja prichytím ako lamentujem, takto som predsa nechcel žiť, svoj život som si predstavoval inak, no čo už mi pomôže lamentovanie...  A tak som začal premýšľať ako vlastne žijem, a ako žijú ľudia okolo mňa, nechcem filozofovať, ani znieť premúdrelo, ale prosím, zamyslite sa spolu so mnou aj vy priatelia.

Koľko z nás chcelo prežiť vo svojom živote lásku, ktorá by obrátila zem hore nohami...  

Zapozerajte sa na tieto fotografie, čo vidíte? Ja vidím utrpenie, strach a smrť, ani jedno s týchto detí svoju chorobu neprežilo. My sme aspoň prežili detstvo, hrali sa vonku, prežili školské lásky a aspoň na chvíľku sme sa na tento svet pozerali s nádejou. Čo majú povedať tieto choré deti na tento život, ktorý si určite takto nepredstavovali, mali by poznať ako sa dá zahrať na kapitána a zlodejov, hrať sa, pocítiť prvé bozky, namiesto toho pocítili bozk smrti...
















Chceli sme lepšiu prácu, prácu čo by nás bavila, chceli sme byť uznaný za svoju prácu  

Čím to je, čím to je, že rieka do mora sa vlieva a ten čo nevie spievať spieva. Čím to je, čím to je
že mladí netúžia byť múdri, a ženy ukryté sú v púdri. Možno zlodej a možno mních, spísal knihu kníh,
čo raz a navždy vysvetlí, prečo sú veci tak jak sú život má chuť zápasu,
a človek ním len preletí. Čím to je, čím to je, že Mesiac so Slnkom sa strieda,
na Zemi blahobyt a bieda. Čím to je, čím to je že neúspešní chcú byť z krvi
tých, čo úspešne sú prví. Možno zlodej a možno mních,
spísal knihu kníh, čo raz a navždy vysvetlí,prečo sú veci tak ak sú,
život má chuť zápasu, a človek ním len preletí.... 

Mám rád text piesne "Čím to je", lebo práve aj my si dávame často krát túto istú otázku, lepšie by som to vyjadriť nevedel...  Viac ako 30 miliónov detí v 21. storočí pozná už od útleho detstva čo je ťažká práca, a ich detstvo sa nenávratne stráca v čase, ktorý im nik už nevráti. 








 












Nech je to akokoľvek, život má naozaj chuť zápasu. Človek je nespokojný zo všetkým, vadí nám počasie, vadí nám aké máme zamestnanie, vadí nám vlastne všetko, no spýtali sme sa tých, ktorí naozaj s tým životom zápasia, ako by sa oni pozreli na náš život čo žijeme. Jasne chápem vás, kto by sa nechcel mať lepšie, každý má svoj sen, svoju túžbu, ale buďme radi aj za to málo čo máme... Aj keď vždy v nás bude chrobák, ktorý nám hovorí, keby, keby čo ... Sú ľudia, ktorí životom preplávajú, ako ryby vo vode a sú ľudia čo aj keby sa na hlavu postavili, nič sa v ich živote výrazne nezmení... Neviem, mojím článkom som nechcel mudrovať, ale patrím k tej skupine ľudí čo si myslia že aj keby som sa na hlavu postavil, tak sa vlastne nič nestane... Každý z nás po niečom túži. jedny by chceli byť krajší, iný štíhlejší, tam zase sú ľudia, ktorí túžia po uznaní, a iní zase by chceli prácu, ktorá by ich naplnila. Sú ľudia, ktorí túžia po láske, iní zase túžia po bohatstve, no a sú tu ľudia, ktorých nik nevidí, ako prosia o zdravie, strechu nad hlavou, či ešte jeden deň života naviac...  Zamyslite sa priatelia...








                                                                                                    Jozef Kmeťo  

« PREV
NEXT »

Žiadne komentáre

Váš názor nás zaujíma, ďakujeme