Akí sme len citliví po funuse...

Smutný príbeh zdravotnej asistentky. Túžila po práčke a práci sestričky. Nedožila sa toho. 



Komentáre

  1. Mňa na tomto smutnom a tragickom príbehu zaujal iný moment.Je to bieda projektu Zdravotní osvetári po personálnej stránke.Osvetár zdravia by mal byť pozitívnym vzorom,a teda všetko to, o čom hovorí komunite,by mal mať a dodržiavať sám.Žiť bez vody a elektriny, v biede a hovoriť o význame a potrebe hygieny,životospráve,stravovacích návykoch......Druhý nedostatok je vzdelanie.Osobne poznám osvetára zdravia ,ktorý vyšiel z piateho ročníka základnej školy a žije životom bežného Róma komunity.Kvalita je tu nahradená kvantitou,alebo je to iba východisko z núdze?

    OdpovedaťOdstrániť

Zverejnenie komentára

Váš názor nás zaujíma, ďakujeme

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Fašizmus nieje riešenie

Nenávistným statusom od rómskeho dievčaťa sa už zaoberá polícia

Kto "zavesí" Rašaja za gule? Chorý Kevin na leukémiu musí obraňovať na "fejzbuku" svoju mamu

Malý hladný a špinavý rómsky chlapček spieval za čokoládu a točili si ho na mobil ako atrakciu