Akí sme len citliví po funuse...

Smutný príbeh zdravotnej asistentky. Túžila po práčke a práci sestričky. Nedožila sa toho. 



Komentáre

  1. Mňa na tomto smutnom a tragickom príbehu zaujal iný moment.Je to bieda projektu Zdravotní osvetári po personálnej stránke.Osvetár zdravia by mal byť pozitívnym vzorom,a teda všetko to, o čom hovorí komunite,by mal mať a dodržiavať sám.Žiť bez vody a elektriny, v biede a hovoriť o význame a potrebe hygieny,životospráve,stravovacích návykoch......Druhý nedostatok je vzdelanie.Osobne poznám osvetára zdravia ,ktorý vyšiel z piateho ročníka základnej školy a žije životom bežného Róma komunity.Kvalita je tu nahradená kvantitou,alebo je to iba východisko z núdze?

    OdpovedaťOdstrániť

Zverejnenie komentára

Váš názor nás zaujíma, ďakujeme

Obľúbené príspevky z tohto blogu

"V hlade, aj psa zješ" - Chudoba si vyberá svoj daň. Reportérke z Markízy tento fakt však unikol

Neslávne slávny "krutý" exekútor si vymáha peniaze od buka do buka, ako sa mu zachce... Robí to roky a nikto voči nemu nezakročí. Prečo??!

Smrteľné pandémie útočia na ľudstvo každých 100 rokov!

Do roka a odo dňa od nástupu k moci by Kotlebovci vymazali cigánov z povrchu zemského

Ján Herák -Nič nemôže byt krajšie pre dieťa, ako mať milujúcich dvoch rodičov...