Preskočiť na hlavný obsah

Translate

MAMA... najkrajšie slovo na svete....

... deň, kedy vzdávame úctu všetkým mamám a materstvu, vďaku za všetko to úsilie a energiu, ktorú vynakladajú pri výchove svojich detí... Mnohí z Vás si spomínajú na Medzinárodný deň žien, niektorí ho dokonca uznávajú dodnes viac, ako sviatok dňa matiek, ale len málokto vie, že tento sviatok sa slávi na veľa miestach vo svete a v rôznych dňoch, čo svedčí aj o tom, že vychádzajú z rôznych tradícií. U nás je to druhá májová nedeľa, napr. v arabských zemiach to je 21. marca, vo Veľkej Británii je to napr. štvrtá pôstna nedeľa.
V 16.storočí sa v Anglicku oslavoval sviatok matiek pod názvom "materská nedeľa", alebo "nedeľa matiek" a pripadal na obdobie zvané "Lent" - 40 denné pôstne obdobie od Veľkej noci. Mnoho chudobných ľudí, vtedy pracovalo ďaleko od domova, a preto v tento deň dostávali voľno, aby mohli odcestovať domov a tak tráviť čas so svojimi matkami.
Podobné sviatky existovali dávno po celom svete už v histórii, napr. v starovekom Grécku sa slávil sviatok plodnosti a matiek spojený s uctievaním bohyne Rhey - Kybelé, matky bohov...
V Československu sa začal tento sviatok sláviť v roku 1923, ktorého propagátorkou bola Alica Masaryková. Po druhej svetovej vojne bol potlačený už spomínaným 8. marcom Medzinárodným dňom žien, ale aj napriek tomu si ho v niektorých rodinách pripomínali. Po roku 1989 sa začal sviatok dňa matiek oslavovať zas verejne. MDŽ sa ale tiež zachováva ďalej, podobne, ako aj v iných krajinách, dokonca v niektorých krajinách tieto dva sviatky zlúčili...


Byť mamou, to je to najkrajšie povolanie v živote každej ženy. Toto poslanie je krásne a náročné zároveň. Nie každá mama zvláda svoju "funkciu"... Sú  "mamy", ktoré ani neporodia, sú "mamy", ktoré bez akýchkoľvek výčitiek porodia a jednoducho odídu z pôrodnice, sú "mamy", ktoré porodia a jednoducho sa vzdajú svojho dieťaťa, a tak by som mohla pokračovať ešte dosť dlho...

Každá mama je jedinečnou bytosťou v živote každého z nás... pre niekoho tou najlepšou na svete, pre niekoho je to žiaľ inak...

Tá ozajstná MAMA je jediná, ktorá stojí pri svojom dieťati keď "zablúdi", jediná, ktorá verí, keď ho všetci odsudzujú, jediná, ktorá miluje, keď ho všetci nenávidia, trpezlivá, dobrotivá, obetavá, chápavá, starostlivá a úplne obyčajná, ktorá sa teší aj z najmenšieho nášho úspechu, ktorá sa trápi pre naše starosti... Pritom je sama citlivá, zraniteľná, často unavená...

Ak by sa to dalo, a nahliadli by sme do srdca mamy, videli by sme tam veľa trápenia, veľa otázok, na ktoré hľadá odpoveď nejeden človek, ale určite hlavnou náplňou tohto srdca by bola láska, tá krásna materinská láska. Možno sú dni, keď ju nevidíme, lebo sme zaslepení hnevom, ale je to len obyčajný hnev, taký chvíľkový, ktorý pociťujú deti k svojim rodičom, avšak najhorší nielen pre nás, ale predovšetkým pre naše mamy. V týchto našich slabých chvíľach príde častokrát k výmene názorov, a práve vtedy si ani neuvedomíme, že je to len obyčajný strach našej mamy o nás...

Takže nielen v deň matiek, ale každým dňom, len tak mamu pohlaďme, kúpme jej len tak kvietok, povedzme jej ako veľmi ju ľúbime, vyjadrime jej našu vďačnosť za všetko čo pre nás urobila a pre mnohých z nás ešte určite urobí... Jednoducho povedané, nech nám tento sviatok vydrží v našich mysliach nielen zajtra, ale každý deň v roku...



Ani sama neviem čo som vlastne týmto článkom chcela povedať... Milujem moju maminku, bolí ma, keď vidím, ako je utrápená, zničená, vyčerpaná... Moja maminka má choré srdiečko... posledné obdobie patria moje myšlienky jej... keď bola naposledy u nás, keď som videla, ako sa jej ťažko dýcha, strach v mojom srdci, ten strach Vám neviem ani opísať. Za všetko Vám však napíšem, čo mi moja maminka napísala, keď som mala 40 rokov...
"Ivetke, mojej milej dcérke pri príležitosti 40-tych pekných narodenín, z úprimného srdca daruje mamka. Ivetka, iste chceš stretnúť Ježiša, otvor preto toto sväté písmo a čítaj ho..."
Moja maminka mi darovala bibliu... a ja z celého môjho úprimného srdca prosím Pána Boha, aby mi ju tu nechal čo najdlhšie, pretože keď raz odíde, odíde s ňou aj svetlo, ktoré s ňou kráča a ja ho častokrát nevidím, odíde s ňou moje detstvo i pocit, že nie som na tomto svete sama...



Iveta Kmeťová

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Rasisti, hovoria, že na bielych životoch záleží - Je OK byť biely

Rasizmus nepozná hranice a rasista už vôbec nie! fanúšikovia Slovana Bratislava v sobotu vyvesili na Tehelnom poli transparent White Lives Matter, ktorý vo voľnom preklade znamená Na životoch belochov záleží, viaceré slovenské médiá ho označili za rasistický.
Rasisti však s touto interpretáciou médii nesúhlasia. Odvolávajú sa na hnutie Black Lives Matter(Na životoch černochov záleží), ktoré podľa nich médiá neoznačujú ako rasistické. Prečo by potom mal byť transparent fanúšikov Slovana rasistický?
Tak ako to vlastne je? 
V roku 2014 sa po svete prvýkrát začala vo veľkom šíriť výzva „Black Lives Matter” (BLM - Na životoch čiernych záleží). Snažila sa upozorniť na policajnú brutalitu voči Afroameričanom v USA. Ako reakcia na toto hnutie vzniklo „White Lives Matter” (WLM - Na životoch bielych záleží).
„White Lives Matter” (WLM - Na životoch bielych záleží). Toto spojenie začali propagovať po USA rasistické skupiny vo viacerých štátoch. Najaktívnejší boli najmä členovia skupiny Aryan Renaissa…

Rádio Roma a Romata skončili v osade, aké je však pozadie?

Aktuality.sk vydali minulý týždeň článok "Rómske rádio zobralo dotácie za 190-tisíc eur, skončilo prepísané v osade." Pred dvoma rokmi som prostredníctvom Sme.sk a Redakcie R1 publikoval článok "Rádio ROMA  A ROMATA, projekty za viac ako 200 tisíc € končia..." Hneď ako som článok publikoval, dotknuté osoby sa ma prostredníctvom svojich právnikov snažili zatlačiť do kúta. Po porade s právnikom sa mi podarilo nátlak zo strany dotknutých osôb umierniť za odplatu, že články stiahnem, a nebudem o nich písať... Napriek tomu som však články uverejnil 

Projekty rádia Roma a Rómskej tlačovej agentúry Romata sa ma osobne dotýkali. Veril som, že projekty za ktorými stál Ján Konček, Milan Nemček, budú projekty ktoré dokážu vytvoriť tvorivé prostredie ako pre rómskych novinárov tak aj pre blogerov. Malo to byť prvé rómske rádio na Slovensku, ktoré by vysielalo v Bratislave, Banskej Bystrici, Prešove a v Prahe. Rómska tlačová agentúra Romata zase mala združovať rómskych novinárov…

Rómovia prehovorili o svojích zážitkov s predsudkami a rasizmom na vlastnej koži

Byť Róm a žiť na Slovensku, by jedinec mohol povedať, že nie je to žiadna výhra...Či sa to niekomu páči alebo nie, Rómovia už od útleho detstva sa stretávajú z rôznymi druhmi prejavu predsudkov či priameho rasizmu. Niet sa preto čo diviť, že priepasť porozumenia medzi rómskou a nerómskou populáciou sa prehlbuje, a nedôvera je na oboch stranách bariéry.   

Je predsa nemysliteľné, už aby Rómske deti sa stretávali v škole zo segregáciou, kedy škola zámerne vytvorí triedu len pre rómskych žiakov.  Je nemysliteľné, že sa Rómske deti stretávajú s pokrikmi, vy špinavé cigánčatá, smradľavý potkany, či negri... Rómske dieťa je už takto donútené si uvedomiť, že existuje svet "bielych" a jeho, teda "čiernych" Už deti medzi sebou dokážu byť veľmi zlé, a tak často krát rómsky chlapec či dievča je vyštvaní z kolektívu, či dokonca mu jeho spolužiaci povedia, s tebou sa sa hrať nebudeme, pretože si cigáň!

Rasizmus a predsudky v praxi  

- viac ako 80% Slovákov i Čechov by bolo prot…