Najnovšie články
latest

468x60

header-ad

SaS zvažuje odoberať rómske deti a dať ich na náhradnú starostlivosť...

Lucia Nicholsonová poslankyňa Národnej rady SR za SaS, vyhlásila, že jej strana sa začne vážne zaoberať konceptom "vyvlastňovania" rómskych detí, kde by štátna autorita rozhodla o náhradnej starostlivosti. Ide najmä o rómske deti v segregovaných osadách. 

Vždy som vedel že pani Nicholsonovej "chýba rozum" no nikdy by som nepovedal že jej budem chýbať do takej miery, že dokáže vypustiť z úst niečo také ako je vyvlastňovanie rómskych deti... 

História ľudstva dostatočne ukázala totálne zlyhanie o asimiláciu rôznych príslušníkov podľa vnímania väčšinovej spoločnosti malých národov, či etnických skupín. Rôzne veľkolepé plány sa nakoniec ukázali ako príťaž pre spoločnosť a v neposlednom rade najviac ublížili tieto asimilačné pokusy príslušníkom týchto národov.

Austrália a abogirénci, asimilačné pokusy tohto domorodého národa Austrálie, viedli k totálnemu zlyhaniu väčšinovej spoločnosti a uvrhnutia príslušníkov domorodého národa abogiréncov do ešte väčšej biedy v akej boli, až nakoniec to viedlo k totálnemu asimilačnému kolapsu a abogirénci boli a sú odstrkovaní na okraj spoločnosti...
V dvadsiatom storočí sa k tomuto pridal ďalší fenomén "ukradnutá generácia". Princípom bolo oddeliť domorodé deti od ich rodičov, zničiť všetky rodinné väzby, vychovať z nich Európanov. Deti umiestňovali do rôznych zariadení po celej Austrálii, kde im klamali o smrti ich príbuzných, nemali dovolené návštevy, vnucovali im náboženskú výchovu, prísny režim, boli fyzicky trestané a zneužívané. Podarilo sa im vštepiť len pocit strachu, zatrpknutosti, nedôvery, samoty a prázdnoty. Nútili ich správať sa ako bielych, ale nikdy sa tak ako k bielym k nim nesprávali a odmietali, že by sa tak niekedy mohlo stať. Vláda mala pre tento krok svoje dôvody.

Domorodcov považovala za hanbu krajiny, za zlých rodičov a preto bolo podľa nich najlepšie vytrhnúť ich deti z takého prostredia. Niektorí však považujú ukradnutú generáciu za dobrú vec, veria, že sa tak malo aborigénskym deťom pomôcť zlepšiť ich životné podmienky. Veď im bola poskytnutá strecha nad hlavou, jedlo, vzdelanie a vhodné prostredie na rast osobnosti. Možno to bolo aj ich prvotným úmyslom, lenže prípadov, kde sa vyskytovalo hrubé zaobchádzanie, nerešpektovanie práv jednotlivca, znásilnenia a oddelenie od rodín, bolo oveľa viac.

Násilne odtrhnuté deti aborigéncov dnes žalujú na medzinárodných súdoch austrálsku vládu a ľudí, ktorí majú na svedomí násilie spáchané na ich rodinách.
Tento príklad som uviedol preto, lebo mi najviac pripomína riešenie rómskeho problému u nás a v celej Európe.
Vypracovali sa už desiatky rôznych plánov ako asimilovať nás rómov do väčšinovej spoločnosti, aby sme boli zrkadlom väčšinovej spoločnosti, všetky plány však zlyhali...  Dokonca už niektorí rozmýšľajú, že naše deti z problémových častí našich miest (rómských getách) násilne treba odobrať, a prevychovať na obraz väčšinovej spoločnosti...
Mnoho krát som počul od rôznych ľudí tento názor "deti by som im pobral, dal do detského domova, a nezodpovedných rodičov do väzenia"... Je to však naozaj šťastné riešenie pre deti a rodičov? Je chudoba nezodpovednosťou? Je možné chudobu asimilovať?
Áno, v rómskych getách je život veľmi ťažký, je plný zúfalých ľudských osudov, plný hladu, špiny a v mnohých prípadoch aj morálnych pádov... Raz som napísal: "Na chudobe, česť netratíš..." Byť chudobný ešte neznamená byť zlým, nezodpovedným človekom, alebo rodičom. 

V rómskych kolóniách žijú aj rodiny, ktoré sú síce chudobné, žijú v chatrčiach, ale žijú svoj osud čestne, a deti vychovávajú síce v chudobe, ale s láskou. Pokiaľ sa v rodine nepridruží morálny úpadok, to znamená drogy, incest, a pod. ... Kto sme, aby sme súdili, čo je pre túto rodinu dobré a čo nie? 
Vysoká nezamestnanosť a stúpajúce životné náklady sa podieľajú na raste chudobných. Determinovaná je hlavne etnickými aspektami (rómske obyvateľstvo). Chudoba na Slovensku a v Česku najviac postihuje deti a mládež. Podľa údajov z prieskumov, sú najchudobnejšie deti do 15 rokov, mládež do 24 rokov a mladé rodiny. Ale chudoba postihuje aj dôchodcov a starých ľudí.
Viete čo je najhoršie a zároveň odsudzujúce väčšinového obyvateľstva? Že chudoba nepozná rasovú nenávisť, či predsudky. Poznáte romány "Oliver Twist", či "Život Davida Coprfilda"? Romány opisujú chudobu, ľudí žijúcich na okraji anglickej spoločnosti začiatkom 19. a 20. storočia, a neboli to rómovia. Chudoba opísaná v týchto slávnych románoch, nesie také iste znaky, o ktorých som písal. Nedostatočná komunikácia, segregácia a izolácia, a nedostatok vzdelania boli hlavnými faktormi chudoby v Anglii začiatkoch 19. a 20. storočia. 

V 21.storočí radi veríme tomu, že pokrok vo vede dokáže zázraky vo všetkých sférach života, že zaistí blahobyt celému ľudstvu. Lenže toto platí v priemyselne vyspelých štátoch vysokou životnou úrovňou. Na svete sa dosýta najedia ľudia z troch. Tí ktorí majú to šťastie, že žijú v bohatých krajinách. Je to neuveriteľné, ale je to pravda.Asimilovali sme chudobu  dokážeme odstrániť rómsky problém ?
Väčšina Rómov žije v biede, alebo na hranici chudoby. Nedostatok vzdelania, informovanosti a vedomostí ich rodičov, je príčinou nepredstaviteľnej chudoby. Riešenie vidím vo vzdelávaní rodičov a detí. Vážnym faktorom je aj nedostatočná komunikácia majoritnej spoločnosti s rómskym spoločenstvom na Slovensku a v Čechách. Do očí bijúca segregácia rómov na všetkých postoch spoločenského života... To všetko prispieva k väčšej priepasti chudoby.  Asimilujeme " segregáciu, rasizmus, predsudky", a chceme odstrániť rómsky problém...
Mojím presvedčením je vzdelávanie, učenie bez rozdielu rasy, vierovyznania, či politického presvedčenia. Úcta človeka k človeku, a snaha pochopiť aj toho druhého, pomôže zničiť chudobu. Ale to je zatiaľ iba sen, ale aby sa ten sen stal skutočnosťou, treba niečo pre to urobiť... Prvým krokom je o tom písať, burcovať, a doslova prinútiť ľudí k zamysleniu sa...
Naozaj ide väčšinovej spoločnosti o pomoc...!?!?  

Jozef Kmeťo 

« PREV
NEXT »

Žiadne komentáre

Váš názor nás zaujíma, ďakujeme