Preskočiť na hlavný obsah

Translate

Peter Pollák dostal veľa adrenalínovej injekcie... špeciálne školy

Dosť bolo oddychu a trápenia sa,  ale  informácia od TA SR ma dorazila...  Keď Peter Pollák hovoril o Rokycanskej  základnej špeciálnej škole a prípadoch neoprávneného zaraďovania rómskych žiakov do špeciálnych /osobitných / škôl to ma naozaj prekvapilo, že dal aj podnet, aby školská inšpekcia začala tieto prípady prešetrovať...

Nuž, ale tesne pred koncom "kraľovania" na poste poslanca a splnomocnenca pre rómske komunity??!  Škoda. že doteraz spal a zobudil sa tesne pred dvanástou...  Týmto problémom neoprávneného zaraďovania rómskych detí  do špeciálnych škol trápi mnoho Rómov a nie sú to len Rómovia z tejto oblasti, ale je to celoplošný problém na Slovensku.

Čo je hlavným dôvodom, že sú rómske deti preraďované do špeciálnych škôl? Hlavným dôvodom sú podľa mňa čisto triedy pre rómskych žiakov. Ďalším dôvodom sú sociálne aspekty, s ktorými sa oháňajú tí, ktorí inak mentálne zdravé rómske deti preraďujú medzi mentálne choré deti.


Modulové školy, o ktorých som písal ako o "vtáčích búdkach", ktoré sú priamo v osadách tiež neprispievajú tomu, aby sa fenoménu preraďovania rómskych deti do špeciálnych škôl zabránilo.
K tomu keď pripočítame nedostatočne kvalifikovaných pedagógov, ktorí nie sú schopný s rómskym dieťaťom pracovať, tak sa ani nečudujem, že tento fenomén preraďovania mentálne zdravých rómskych deti trvá viac ako 20 rokov....

Samozrejme, že tento nepríjemný fakt sa podpísal aj na vzdelanostnej úrovni nášho rómskeho národa, Všade iba počujem cigáni sú nevzdelaní a nechce sa im robiť, no dal si niekto otázku čo všetko za tým je ???

P. Peter Pollák,  nezdá sa Vám, že je to dosť neskoro prísť s niečim takým tak tesne pred voľbami??? To na čo dnes poukazujete, čo teraz tak hájite, ale aj  kritizujete, na tento problém už dlho poukazujú mnohé  neziskové organizácie,  inštitúcie, či jednotlivci, ako aktivisti, alebo aj my blogeri.

Dám si sám otázku, buď pána Polláka osvietil duch svätý, alebo uvedomujúc si, že jeho strana ako aj on samotný sa voľby 2016 môžu pre neho stať politickým pohrebom...  Uvedomujem si, že táto téma je pre mnohých z nás veľmi citlivá záležitosť a myslím si, že to je aj dôvod prečo Peter Pollák s týmto problém vyšiel na svetlo tesne pred nadchádzajúcimi voľbami 2016.

Viem si veľmi dobre predstaviť ako sa môže cítiť zdravé rómske dieťa, keď sedí vedľa "dementa"... Tento fakt pána Polláka doteraz neinteresoval? Ako sa vyjadril v rozhovore pre televíziu Romapožomatar, na všetko bol sám, ani sa nečudujem, veď bol bábkou v rukách Igora Matoviča a ten mu dovolil sa vzdialiť od politickej línie /OĽaNO/  iba pokiaľ mu šnúrka od obojka okolo jeho krku dovolila... Už je neskoro pán Pollák, na tento problém ste mal myslieť skôr...



Štefan Dreveňak

Komentáre

  1. Prečítal som si článok, je výstižní, presne pomenovaná problematika. Chcem sa opýtať či autor s v tejto problematike pohybuje už dlhšie? Sú tam opísané odporné výrazy a to ma ešte viac prekvapilo. Vážený pán Štefan Váš článok by mal byť minimálne nominovaný na ocenenie bloger roka 2015. Krátky ale veľmi výstižný článok. H.K ( z nemenovaného média

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. P. H.K., z nemenovaného média... Píšete "sú tam opísané odporné výrazy...", ktoré sú tie "odporné"? :) Predpokladám, že ste mysleli "odborné", teda dúfam... I.K

      Odstrániť
  2. Ako sa cítite,keď píšete o nekvalifikovaných pedagógoch na prácu s rómskymi deťmi?

    OdpovedaťOdstrániť
  3. REDAKCIA1 STAŇ SA KOKOTOM=KMEŤOM!
    http://www.smiechoty.sk/vtip/6296/ ťa zajebem

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. anonym a ty si ale dobry kokot!!!! prečo Kmeto ked písal Drevenak????????????????? čo ste už jebnuty? sak najdite Kmeta a zabite ho ked ho mate furt v papuliach!!! Kurva jeden cigan co robi nieco prenas ciganov a vy ste fakt jenbuty!

      Odstrániť

Zverejnenie komentára

Váš názor nás zaujíma, ďakujeme

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Rádio Roma a Romata skončili v osade, aké je však pozadie?

Aktuality.sk vydali minulý týždeň článok "Rómske rádio zobralo dotácie za 190-tisíc eur, skončilo prepísané v osade." Pred dvoma rokmi som prostredníctvom Sme.sk a Redakcie R1 publikoval článok "Rádio ROMA  A ROMATA, projekty za viac ako 200 tisíc € končia..." Hneď ako som článok publikoval, dotknuté osoby sa ma prostredníctvom svojich právnikov snažili zatlačiť do kúta. Po porade s právnikom sa mi podarilo nátlak zo strany dotknutých osôb umierniť za odplatu, že články stiahnem, a nebudem o nich písať... Napriek tomu som však články uverejnil 

Projekty rádia Roma a Rómskej tlačovej agentúry Romata sa ma osobne dotýkali. Veril som, že projekty za ktorými stál Ján Konček, Milan Nemček, budú projekty ktoré dokážu vytvoriť tvorivé prostredie ako pre rómskych novinárov tak aj pre blogerov. Malo to byť prvé rómske rádio na Slovensku, ktoré by vysielalo v Bratislave, Banskej Bystrici, Prešove a v Prahe. Rómska tlačová agentúra Romata zase mala združovať rómskych novinárov…

Rovnosť nadovšetko

Koľkokrát zbili policajti bezdôvodne Róma? Koľko detí prichádza o šance na únik z osady, kvôli tomu, že ho zaradia do „špeciálnej školy“ len preto, že nevedia po slovensky? Nie, sú tak zaraďované na základne sociálneho aspektu.  Musíme posielať armádu aby robila korona-testy? Prečo ju posielame? Prečo musia ľudia pracujúci na integračných programoch v osadách bojovať o granty, len aby si mohli robiť svoju prácu? Chýba nám empatia. Sme leniví pochopiť kultúrne rozdiely. Vidíme dôsledky, odmietame vidieť dôvody.
V obchode si všetci všímajú iba nekupujúceho Róma, pracoval som v obchode prakticky celý život, a záchyty Rómov som ja osobne nezažil, a to som pracoval vo veľkom hypermarkete. Najviac záchytov bolo u nerómov a to dokonca u takých u ktorých by ste to ani nepovedali. Napriek tomu však sledovaní v obchode sú najviac Rómovia a ich deti! 
A čo prípady kedy boli bité Rómske deti, doteraz tieto prípady neboli riadne vyšetrené, prípad detí v Krompachoch nikto nevie ako dopadol. Z  fackuj…

Opatrovateľka, či parazit?

V takmer každej rodine to príde, nastane dilema, čo so svojimi zostarnutými rodičmi, ktorí sa už sotva vládzu o seba postarať. A stalo sa to aj mne. Som najmladšia, slobodná, tak akosi automaticky táto povinnosť postarať sa o svojich rodičov pripadla mne. Teda vlastne iba o mamu, lebo otec zomrel pred takmer desiatimi rokmi. Odvtedy som sa vlastne snažila všemožne nejako to vykryť, len aby som nemusela ostať doma z práce. 
Každý deň som dochádzala do práce 45km, čo znamenalo byť z domu celý deň, no bola som rada, že vôbec nejakú prácu mám a hlavne mi tolerovali to, že keď náhodou bolo mame zle, to znamená, že som v noci musela volať záchranku a keď ju nevzali do nemocnice, musela som ostať pri nej a v práci som si musela vziať voľno. Neskôr cez deň mi s mamou pomáhala sestra, bola aspoň pri nej a ja som mohla ako – tak pokojne byť v práci, aj keď som niekedy prebdela celú noc, keď sa mama necítila dobre. Zo stresov som bola aj ja často chorá, minimálne dvakrát do roka ma trápil zápal…