Preskočiť na hlavný obsah

Translate

Teodor Gavenda milovník Rómov

Prv než začnem s listom pre Teodora, tak Vám chcem milí čitatelia predstaviť úžasného človeka, kňaza a saleziána v jednej osobe. Tento tichý človiečik miloval prácu, ale najmä prácu s Rómami, obzvlášť na sídlisku Poštárka pri Bardejove. Bol to pokorný človek, ktorý vedel toho zniesť veľa a vždy nás učil ako prijať určité veci z nadhľadom a pokorou, aj keď mnohokrát sa to mne nepodarilo. Vízia jeho života bola medzi Rómami, bola až príliš jednoduchá, ale zároveň silná práca, ktorá ho napĺňala, ale taktiež to bola fyzická práca a cez mnohé veci videl v človeku Boha. No najviac Boha videl v chudobe. Na prvý pohľad si poviete v chudobe? Áno, v chudobe... Miloval chudobných a snažil sa dať maximum tým ľuďom, či po materiálnej, alebo duchovnej stránke. Samozrejme sa snažil ich vymaniť zo začarovaného kruhu, v ktorom boli mnohokrát. Hovori sa, že ak kňaza pošlú medzi Rómov, tak buď je to pre trest, alebo že sa inam nehodí a podobne. Teodor to nebral ako trest, ani nijako inač, on to bral ako službu tým najchudobnejším, ktorých táto spoločnosť odsúva na vedľajšiu koľaj, snažil sa spájať mosty medzi  majoritou a minoritou a jeho priorita bola aj vzdelanie a vzdelávanie Rómov. V Bardejove pôsobil dokopy 14 rokov, po 14. rokoch ho preradili  do Dubnice nad Váhom, kde jeho pozemská púť skončila.


To je len taká malá časť z jeho života a jeho posledné slová, ktoré na pohrebe citoval don Ján Čapla, SDB...
Večer 27. novembra okolo 21- ej mi telefonoval Teodor: „Príď ma zaopatriť do nemocnice.“ Povedal mi aj, pred akú alternatívu bol postavený: „Ak ma neoperujú, zomriem, ak ma budú operovať, nie je isté, že to prežijem.“ Už sa nevládal sám ani posadiť.
Chcel sa vyspovedať, v takýchto prípadoch má človek tendenciu rekapitulovať svoj život. Bol úplne pokojný a vyrovnaný. Vravel: „Zoberte všetko, nič nepotrebujem...“ Na druhý deň po operácií bol pri vedomí, bez bolestí, ale krvácal, v sobotu som bol opäť za ním a mal som úmysel prejsť si s ním život, prerozprávať ho, aby som mu pomohol uchopiť ho, zhodnotiť a obetovať ho vedome, lebo sa mi zdalo, že stav je veľmi vážny.
Rozprávali sme o tom, ako začalo klíčiť jeho rehoľné a kňazské povolanie. Potom miesta, kde všade pôsobil. Vravím mu: „Prežil si krásny život.“ On mi prisviedčal: „Áno, veľmi pekný, som vďačný.“ Pýtam sa ho: „Nezdá sa ti, že ten život tak rýchlo prešiel?“ „Áno, ale bol pekný.“ „A z ktorej činnosti si mal najväčšiu radosť?“ Vraví: “Veľmi rád som pracoval s Rómami a  obzvlášť práca s Rómami na Poštárke."

List pre Teodora Gavendu

Ahoj Teodor, Teo. či Gavenda...?
Váš odchod k nebeskému otcovi, ktorý bol 9.12.2014, zasiahol nie len mňa, ale všetkých Rómov na Poštárke, nechýbate len mne, aj ďalším mnohým, Vaše povzbudenia, Vaša
jednoduchosť, zdržanlivosť, zmysel pre humor... no moc humorista nie, ale niekedy ste si vedel urobiť srandu aj sám zo seba čo bolo nezvyčajné. Pamätám si, keď som Vás stretol prvýkrát a pomyslel som si, to bude naozaj nejaký "svätuškár", ale potom som si povedal, veď to je normálne, je kňaz. Najviac ma však zaujala tá Vaša tichosť, lebo častokrát, ste aj hovoril "kto sa nevie stíšiť a je obklopený len krikom, boj sa samého seba, teda svedomia, že nám bude niečo vyčítať". Vaše prvé dni a mesiace boli to plne diplomacie, čo sa mne nepáčilo a hneď ako prvé som Vám to vytkol, bol som troška nahnevaný, že asi cestu k sebe nenájdeme,  no ale nakoniec som z toho bol milo prekvapený. Prvé začiatky Vašej formácie boli  pre mňa krížom a utrpením, ale bol som rád, že ste mi v mnohých veciach vynahradili to, čo som nedostal ... a vedel som, že Vám môžem dôverovať, aj keď na mňa mnohí chodili kydať, tak ste sa snažil byť objektívny a dával ste príležitosť, aby to povedali priamo do oči, čo častokrát nevedeli. Vďaka Vám som bol prinútený naučiť sa variť, pamätám sa na moje prvé pečené buchty, 3 kilá múky pre 15 chlapcov... :)  Boli to časy plné radosti, môj život sa začal meniť a stále ste ma učil byť pokojný, čo v mojom prípade bolo nemožné. Veľmi rád spomínam aj na prácu, ktorú sme robili, maskáče, tenisky s "číňaku" stačili, nepotrpel ste si na kvalitu, tento odev vás vystihoval. Tesiláky a kolárik iba v nedeľu, stále ste hovoril, že pri práci si viete oddýchnuť a relaxovať, čo som často nevedel pochopiť, ale teraz to chápem...
"Lora de dlabora" - "Modli sa a pracuj"... boli to krásne časy plné zábavy, výletov, formácie mladých, ale v prvom rade formácia a vedenie k dôstojnému životu a vedenie cez obyčajné veci k Bohu. Teo v dnešný deň si pripomíname Vašu smrť a návrat k Otcovi a naša prvá skupina mladých Vám "vymodlila ako prvému smrť", pamätám si, keď sme si raz povedali, že sa budeme modliť za toho, kto skôr zomrie, ale nevedeli sme, kto to bude, ale už vieme kto je tým prvým, verím, že ste v nebi a dávate na nás pozor.
Ostanete v našich rómskych srdciach navždy.
S Pánom Bohom a dovidenia...


Štefan Dreveňak


Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Rádio Roma a Romata skončili v osade, aké je však pozadie?

Aktuality.sk vydali minulý týždeň článok "Rómske rádio zobralo dotácie za 190-tisíc eur, skončilo prepísané v osade." Pred dvoma rokmi som prostredníctvom Sme.sk a Redakcie R1 publikoval článok "Rádio ROMA  A ROMATA, projekty za viac ako 200 tisíc € končia..." Hneď ako som článok publikoval, dotknuté osoby sa ma prostredníctvom svojich právnikov snažili zatlačiť do kúta. Po porade s právnikom sa mi podarilo nátlak zo strany dotknutých osôb umierniť za odplatu, že články stiahnem, a nebudem o nich písať... Napriek tomu som však články uverejnil 

Projekty rádia Roma a Rómskej tlačovej agentúry Romata sa ma osobne dotýkali. Veril som, že projekty za ktorými stál Ján Konček, Milan Nemček, budú projekty ktoré dokážu vytvoriť tvorivé prostredie ako pre rómskych novinárov tak aj pre blogerov. Malo to byť prvé rómske rádio na Slovensku, ktoré by vysielalo v Bratislave, Banskej Bystrici, Prešove a v Prahe. Rómska tlačová agentúra Romata zase mala združovať rómskych novinárov…

Rasisti, hovoria, že na bielych životoch záleží - Je OK byť biely

Rasizmus nepozná hranice a rasista už vôbec nie! fanúšikovia Slovana Bratislava v sobotu vyvesili na Tehelnom poli transparent White Lives Matter, ktorý vo voľnom preklade znamená Na životoch belochov záleží, viaceré slovenské médiá ho označili za rasistický.
Rasisti však s touto interpretáciou médii nesúhlasia. Odvolávajú sa na hnutie Black Lives Matter(Na životoch černochov záleží), ktoré podľa nich médiá neoznačujú ako rasistické. Prečo by potom mal byť transparent fanúšikov Slovana rasistický?
Tak ako to vlastne je? 
V roku 2014 sa po svete prvýkrát začala vo veľkom šíriť výzva „Black Lives Matter” (BLM - Na životoch čiernych záleží). Snažila sa upozorniť na policajnú brutalitu voči Afroameričanom v USA. Ako reakcia na toto hnutie vzniklo „White Lives Matter” (WLM - Na životoch bielych záleží).
„White Lives Matter” (WLM - Na životoch bielych záleží). Toto spojenie začali propagovať po USA rasistické skupiny vo viacerých štátoch. Najaktívnejší boli najmä členovia skupiny Aryan Renaissa…

Rovnosť nadovšetko

Koľkokrát zbili policajti bezdôvodne Róma? Koľko detí prichádza o šance na únik z osady, kvôli tomu, že ho zaradia do „špeciálnej školy“ len preto, že nevedia po slovensky? Nie, sú tak zaraďované na základne sociálneho aspektu.  Musíme posielať armádu aby robila korona-testy? Prečo ju posielame? Prečo musia ľudia pracujúci na integračných programoch v osadách bojovať o granty, len aby si mohli robiť svoju prácu? Chýba nám empatia. Sme leniví pochopiť kultúrne rozdiely. Vidíme dôsledky, odmietame vidieť dôvody.
V obchode si všetci všímajú iba nekupujúceho Róma, pracoval som v obchode prakticky celý život, a záchyty Rómov som ja osobne nezažil, a to som pracoval vo veľkom hypermarkete. Najviac záchytov bolo u nerómov a to dokonca u takých u ktorých by ste to ani nepovedali. Napriek tomu však sledovaní v obchode sú najviac Rómovia a ich deti! 
A čo prípady kedy boli bité Rómske deti, doteraz tieto prípady neboli riadne vyšetrené, prípad detí v Krompachoch nikto nevie ako dopadol. Z  fackuj…