Najnovšie články
latest

468x60

header-ad

Žiť ako Róm a bloger v Bardejove....

Momentálne som nezamestnaný, pretože je v Bardejove veľmi málo pracovných príležitosti...

Pomaly zisťujem, že blogerstvo pre Bardejovčanov nie je až tak cudzie. Blogerstvo je druh žurnalistiky, ktorá priam valcuje profesionálnu žurnalistiku. Bloger si môže dovoliť napísať to čo profesionálny žurnalista si môže len myslieť. Vďaka Redakcii 1 som sa mohol stať blogerom aj ja...

Žijem na Poštárke od narodenia, ako by som opísal život na Poštárke? Ako život izolovanej spoločnosti. My tu máme všetko, máme tu poštu, máme tu školu aj škôlku, máme tu zdravotného asistenta, mali sme tu terénnu sociálnu prácu, ktorá je však dočasne zastavená, máme tu svoj obchod, dokonca aj svoj kostol už nám len chýba 7 metrový plot s nadpisom "cigánska rezervácia vstup zakázaný". Napriek tomu, že Poštárka je časť mesta Bardejov, mesto sa k tejto časti správa ako by ani nepatrila do katastru mesta. Ako by sme boli za hranicou nielen mesta, ale aj okolitého života... Niekedy mám pocit, že na mestskom úrade ani nevedia ako sa žije na Poštárke, akú ľudské osudy sa tu odohrávajú... Ako som písal som bloger, ako bloger som si začal viac všímať život na Poštárke a to čo som predtým nevidel, dnes mi bije priamo do očí... Detská prostitúcia, pretože chudoba, ktorá tu panuje sa podpísala aj na deťoch a ich rodinách, o čom som napísal aj článok... Naše deti sa nemajú ani kde hrať, chýba nám tu ihrisko a tak sa celý deň potulujú po Poštárke a jej okoliu. Nemáme tu ani dôstojný stánok na kultúru, kde by sme mohli rozvíjať naše piesne, či rozprávanie príbehov, ktoré my Rómovia poznáme pod názvom paramisa... Chýba tu priestor pre mladých, svoje diskotéky a zábavu si robia v priestoroch bývalej drevenice. Mohli by ísť aj do mesta sa zabaviť, ale do miestnych podnikov ich nepustia, pretože jednoducho cigáni na diskotéku nepatria... Život izolovanej Poštárky sa podpísal na nás všetkých a len čas ukáže či dobre, alebo zle...

V Bardejove sa mi páči historická časť mesta, hradby, synagóga, samozrejme naše kúpele, či zachované staré maľby na metských domoch. Nesmiem však zabudnúť na našu najväčšiu pýchu a to je Bazilika sv. Egídia.

Najviac sa mi nepáči, alebo ak to môžem tak napísať, ma priam štve ľahostajnosť ľudí k nášmu mestu. Rozpredáva sa tu mestský majetok za pár "drobných". Poslanci, ktorí by mali hodnoty nášho mesta chrániť, naopak dávajú svojou prácou zelenú k odpredaju doslova našich pamiatok, čím ohrozili aj status Svetového kultúrneho dedičstva UNESCO, ktoré mesto má. Nepáči sa mi ešte, že mesto nezaujíma aj názor nás Rómov, pričom my Rómovia v Bardejove tvoríme druhú najväčšiu menšinu v meste, a teda sa aj voličsky podieľame na chode mesta, no po voľbách už náš názor nikoho nezaujíma...

Ja ak by som mal možnosť niečo zmeniť,  tak v prvom rade by som sa snažil,  aby Bardejovčania neboli nútení opustiť svoje rodné mesto kde sa narodili... No žiaľ, sociálna situácia v Bardejove je jedna z najväčších príčin prečo naše mesto opúšťajú predovšetkým mladí ľudia... Prial by som si a chcel by som sa dožiť, že aj naši Rómovia budú súčasťou mestského zastupiteľstva, že budú môcť svojím hlasom rozhodovať o veciach v tomto meste.  Samozrejme by som si prial, aby v tomto meste bolo viac pracovných príležitostí. Pamätám si "zlatý vek" tohto mesta, keď tu fungovala mega továreň a výrobu topánok značky Jas Bardejov.


Štefan Dreveňak
« PREV
NEXT »

Žiadne komentáre

Váš názor nás zaujíma, ďakujeme