Preskočiť na hlavný obsah

Translate

Erik Hilár Lakatošovie: "Kde som urobil chybu?"



Pýtam sa sám seba, kde som urobil chybu?! Nie kvôli tomu, že som gay, ale musím sa priznať, skôr
preto, aký som bol slepý. Áno, som starší a skúsenejší. Mal by som si dávať pozor a byť obozretný
s kým si začínam a komu mám veriť. Bol som sám, zavretý a odrezaný od reality. Spoznal som
mladého, vtedy som si myslel, že aj neskúseného chlapca. No až dnes som zistil, že tomu tak
nebolo... chlapec bol až veľmi mazaný.
Nedávno vyšiel článok v Novom čase o mojom bláznivom kroku, kedy som chcel uzavrieť registrované partnerstvo v ČR. Opravujem, kedy sme chceli uzavrieť spoločné registrované partnerstvo. 
V base sme žili spolu zhruba dva roky a tak prišiel môj konečne vytúžený deň, keď som mal byť prepustený domov. Ten deň bol pre nás oboch aj dňom plný sĺz a lúčenia... "Nezabudni mi písať každý deň, aby som vedel, že ma miluješ a čakáš na mňa a neboj sa ja to našim poviem, že ťa milujem a budem s tebou žiť, aj keby neviem čo sa malo stať," povedal mi pri rozlúčke. Držal som sa jeho slov a veril som, že sme jeden pre druhého stvorení. Konečne prišiel aj jeho deň. Tešil som sa na neho a veril mu, že sa hneď na druhý deň za mnou zastaví a uvidíme sa. Štyri dni sa ani len neozval, napokon keď som ho skontaktoval cez jeho kamaráta, aj to len cez fb, tak mi napísal: "Nemôžem s tebou byť, všetci to o nás už vedia a ja sa hanbím. Ty si to všetkým rozkecal!"
Vedel, že som mediálne známa osoba a média to budú rozoberať a súhlasil s tými nástrahami, ktoré na nás oboch čakali. Celé štyri dni som nejedol, ani nespal, cítil som, že sa na mňa rúti psychický kolaps. Napokon som sa rýchlo pozbieral a povedal si, že už nikoho nebudem bombardovať, ani obťažovať, aby mi zistili informácie o ňom. Hovorím si "ty magor, veď sa už preber a rýchlo sa daj do poriadku. Máš predsa svoju rodinu, ktorá ťa vždy podrží a svoju prácu, ktorú máš rád. Nestál ti za to, vždy by tajil a hanbil sa za svoju orientáciu aj za to, že žije s chlapom!"
Ostal som sám so smútkom v srdci aj na duši, ale s hrdosťou, že som svoj sľub, ktorý som mu dal vo väzenskej kaplnke dodržal. "Vezmeš si ma?" "Áno", povedal som! A čo ďalej...?



Erik Hilár Lakatošovie

Komentáre

  1. Ano suhlasim s tym preco ved to nieke ziadna hamba ani choroba kazdy je to co chce byt a ziadne predsudky v dnesnejjj dobe? To uz nikdo neriesi prebohaa

    OdpovedaťOdstrániť

Zverejnenie komentára

Váš názor nás zaujíma, ďakujeme

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Rádio Roma a Romata skončili v osade, aké je však pozadie?

Aktuality.sk vydali minulý týždeň článok "Rómske rádio zobralo dotácie za 190-tisíc eur, skončilo prepísané v osade." Pred dvoma rokmi som prostredníctvom Sme.sk a Redakcie R1 publikoval článok "Rádio ROMA  A ROMATA, projekty za viac ako 200 tisíc € končia..." Hneď ako som článok publikoval, dotknuté osoby sa ma prostredníctvom svojich právnikov snažili zatlačiť do kúta. Po porade s právnikom sa mi podarilo nátlak zo strany dotknutých osôb umierniť za odplatu, že články stiahnem, a nebudem o nich písať... Napriek tomu som však články uverejnil 

Projekty rádia Roma a Rómskej tlačovej agentúry Romata sa ma osobne dotýkali. Veril som, že projekty za ktorými stál Ján Konček, Milan Nemček, budú projekty ktoré dokážu vytvoriť tvorivé prostredie ako pre rómskych novinárov tak aj pre blogerov. Malo to byť prvé rómske rádio na Slovensku, ktoré by vysielalo v Bratislave, Banskej Bystrici, Prešove a v Prahe. Rómska tlačová agentúra Romata zase mala združovať rómskych novinárov…

Rovnosť nadovšetko

Koľkokrát zbili policajti bezdôvodne Róma? Koľko detí prichádza o šance na únik z osady, kvôli tomu, že ho zaradia do „špeciálnej školy“ len preto, že nevedia po slovensky? Nie, sú tak zaraďované na základne sociálneho aspektu.  Musíme posielať armádu aby robila korona-testy? Prečo ju posielame? Prečo musia ľudia pracujúci na integračných programoch v osadách bojovať o granty, len aby si mohli robiť svoju prácu? Chýba nám empatia. Sme leniví pochopiť kultúrne rozdiely. Vidíme dôsledky, odmietame vidieť dôvody.
V obchode si všetci všímajú iba nekupujúceho Róma, pracoval som v obchode prakticky celý život, a záchyty Rómov som ja osobne nezažil, a to som pracoval vo veľkom hypermarkete. Najviac záchytov bolo u nerómov a to dokonca u takých u ktorých by ste to ani nepovedali. Napriek tomu však sledovaní v obchode sú najviac Rómovia a ich deti! 
A čo prípady kedy boli bité Rómske deti, doteraz tieto prípady neboli riadne vyšetrené, prípad detí v Krompachoch nikto nevie ako dopadol. Z  fackuj…

Opatrovateľka, či parazit?

V takmer každej rodine to príde, nastane dilema, čo so svojimi zostarnutými rodičmi, ktorí sa už sotva vládzu o seba postarať. A stalo sa to aj mne. Som najmladšia, slobodná, tak akosi automaticky táto povinnosť postarať sa o svojich rodičov pripadla mne. Teda vlastne iba o mamu, lebo otec zomrel pred takmer desiatimi rokmi. Odvtedy som sa vlastne snažila všemožne nejako to vykryť, len aby som nemusela ostať doma z práce. 
Každý deň som dochádzala do práce 45km, čo znamenalo byť z domu celý deň, no bola som rada, že vôbec nejakú prácu mám a hlavne mi tolerovali to, že keď náhodou bolo mame zle, to znamená, že som v noci musela volať záchranku a keď ju nevzali do nemocnice, musela som ostať pri nej a v práci som si musela vziať voľno. Neskôr cez deň mi s mamou pomáhala sestra, bola aspoň pri nej a ja som mohla ako – tak pokojne byť v práci, aj keď som niekedy prebdela celú noc, keď sa mama necítila dobre. Zo stresov som bola aj ja často chorá, minimálne dvakrát do roka ma trápil zápal…