Preskočiť na hlavný obsah

Translate

Denisa Havrľová - "Milý Jozef, každý názor je dôležitý aj ten Váš, ale musí mať opodstatnenie"...

Reakcia Denisi Havrľovej na predchádzajúci článok na seba dlho nenechala čakať. V predchádzajúcom článku som o tejto dáme napísal  "Očakával by som, že odkaz a život pani Šilanovej bude Havrľová, ale aj iní ktorí prešli jej rukami ďalej šíriť medzi Rómami, že minimálne bude ako ona, že chodila medzi Rómami a doslova Rómov ťahala z osád do škôl, aby z nich urobila novinárov, právnikov, či aby sa inak uplatnili vo svojom živote... Havrľová svoju šancu dostala a dokonale využila ale pre seba. Môžem jej to vyčítať? Nie..."

No skôr než budem pokračovať, musím uviesť niekoľko faktov na pravú mieru... Napísal som, že Denisa Havrľová pracuje pre aktuálne.sk, čo dnes už nie je pravda, podľa jej slov tam nepracuje už rok a nepracuje už ani ako poradkyňa pre Ravasza, od januára 2017 pôsobí v inej oblasti... Pôsobila v TASR, neskôr aktuálne.sk, bola na úrade splnomocnenca vlády pre rómske komunity, tak sa touto cestou ospravedlňujem, že som to pri jej rýchlych presunoch z pracoviska na pracovisko nestačil zaregistrovať...

Ďalej som napísal: "Denisa Havrľová toť pastierka z Očovej, vyrástla v rómske osade, kde ju už žiaľ nebohá pani Daniela Hivešová Šilanová oprášila od blata, posadila do školy a urobila z nej to čo dnes je... " V Očovej neexistuje rómska osada. Zavolajte si starostovi on vám to potvrdí. Vyrastala som v dome na ulici kde žijú Rómovia a nerómovia. Žiadne blato. Krásne murované domy" napísala mi pani Havrľová

"Milý Jozef, každý názor je dôležitý aj ten Váš ale musí mať opodstatnenie. Danka nás našla, ale muselo byť už len na nás ako budeme ďalej žiť. Danka už bola dávno mŕtva keď som študovala na AU a VŠMU sama za seba som tam bola. Danka vždy zostane pre mňa najväčšia OSOBNOSŤ."

Daniela Hivešová Šilanová takto ako našla Denisu Havrľovú našla aj iných Rómov, našla ich, začala s nimi pracovať, ukázala im cestu a oni sa po tej ceste naučili kráčať a sú vďaka tomu dnes tým čím sú... No ja sa pýtam, prečo sa toto nedeje ďalej, prečo Denisa, ale aj iný ktorí takto dostali šancu na lepší život ju nepredávajú ďalej...
Podpora je veľmi dôležitá bez nej by si nebola Denisa
No ty sama ju nevieš dať, zabudla si čo je podporiť človeka

Keď som pred jedenástimi rokmi začal písať a v roku 2010 založil blog Redakcia 1, požiadal som všetky známe rómske osobnosti o podporu rómskeho blogovania, nešlo mi o love, tie nemám ani teraz, išlo mi o morálnu podporu, radu a podobne... To sa však nestalo a mňa to v tej dobe nesmierne štvalo, hnevalo, veď tak ako rómsky blogeri, či ja sám, ste začínali aj vy sami, tak prečo taký nezáujem poradiť, podporiť či dokonca spolupracovať, veď sme Rómovia. Nechápal som to, gádže nám dovolia len do určitej hranice sa presadiť a my Rómovia sa nevieme podporiť, čo by malo byť práve naopak a mali by sme sa vedieť podporiť... 

Keďže som písal pre rómske noviny žiaľ už v dobe kedy bola pani Šilanová už ťažko chorá, spoznal som aj Denisu Havrľovú, ale aj iných ktorí v tej dobe pre rómske noviny pracovali. Pani Šilanovú som hoci krátko, ale predsa mal možnosť spoznať a vnímať jej osobnosť, bola to žena s hlbokou múdrosťou, láskou a silou, nemal som také šťastie ako Havrľová a iní sa viac naučiť žurnalistke, ale aj tá krátka doba s ňou ma hlboko ovplyvnila.... Som presvedčený, že keby ďalej žila, keby dnes žila bola by tým čím bola celý život a učila nás blogerov písať, učila by nás žurnalistike a určite by bola našou oporou. 

Po jej smrti a páde rómskych novín / Romano Nevo ľil /  som založil Blog Redakcia 1 a v tej viere jej osobnosti som o spoluprácu požiadal jej vlastne žiakov, o ktorých som si naivne myslel, že by mohli prispieť k profesionalite blogu Redakcie 1. To sa nestalo. Oslovil som aj Denisu Havrľovú, Jána Čonku a iných, či by nespolupracovali, alebo aspoň sa odborne na naše články. Nepozreli, z ich strany nebol žiadny záujem. Havrľová sa mi až dnes ozvala, aj to kvôli predchádzajúcemu článku, kde ju podľa jej slov urážam a dehonestujem. Predtým sa mi Denisa ani raz neozvala, nenapísala hoci ja som jej písal... 

My Rómovia sme zvláštny národ, chceme sa presadiť, čakáme pomoc, že nám k tomu niekto pomôže, a keď tú pomoc už dostaneme, nevieme ju vrátiť. Keby nebolo ľudí ako je Šilanová, Koptová, dnes už aj Jarmila Váňová, nebolo by Šiváka, Čonku, Olaha inak skvelý bloger, ale aj iných.... 

No a čo Redakcia 1 rómsky blog? My ideme svojou cestou, ako som napísal sme blogeri
s osobnými výpoveďami, úvahami, vyslovením vlastného názoru, glosovaním udalostí a diania okolo nás. To je to čo prinášame, naše osobné výpovede. Články sa nemusia každému páčiť, ale je to náš pohľad a hoci sme bez morálnej podpory ľudí ako je Havrľová, či iných ktorým sa na začiatku svojej vlastnej existencie dostalo nie len morálnej podpory, ale aj možnosť sa neskôr spoločensky uplatniť, my ideme ďalej... 
Ale aj tak mi je to ľúto, že našu prácu si dokážu všimnúť iní aj uznať a tí ktorým by to malo byť prirodzené to nedokážu... Niekedy by stačilo nám napísať, dobrá práca chlapci, dobrý článok a tak by som mohol písať a písať. Napriek tomu že náš blog je divoko rastúci strom, svojich čitateľov máme a či mi budete veriť alebo nie, ale nie je ich málo a dokázali sme to aj bez tých od ktorých som čakal povzbudenie v našej práci... 

Po pani Šilanovej je vidieť kus dobre práce, vychovala generáciu skvelých žurnalistov, je len škoda že v jej šlapajach nejdú tí ktorých k tejto práci vychovala a to je aj prípad Denisy Havrľovej. Nech sa jej darí aj iným, ale prosím aspoň reagujte ak Vám začínajúci novinár napíše " Ahoj prosím ta nepozrela by si sa na moju prácu, aký je na to tvoj názor"  Nereagujte potom keď Vám to niekto vytkne Vašu ignoranciu a pripomenie ako ste začínali vy sami....  


Jozef Kmeťo   
 

Komentáre

  1. Štefan Mirga Jožko Kmeť aj keď mnohým rómom akosi "nevonia " je velmi dobrým blogérom a vidieť aj z mnohých jeho príspevkov z rôznej oblasti života rómov čo doteraz vyšli a zrejme je aj dobrým znalcom ľudskej rómskej duše a zrejme aj dobrým psychológom,ktorý " udiera " citlivo na city iným rómom.,najmä takým,ktorí si o sebe myslia,že všetko vedia.,všade boli a všetko videli a že nepotrebujú nič dávať iným ..ale ani neodpovedajú ...lebo nevedia ...ovládaju sa pýchou a živia sa ňou a nie sú ochotni sa pohybovať medzi ostatnými rómami s primeranou skromnosťou, z ktorej sa buduje aj vážnosť a autorita....... ale nie je tu viditeľná snaha, že by Jozef Kmeť dehonestoval niekoho...len otvára oči a náhľad do problémov ,s ktorými sa rómovia potýkajú na celom územi a nenáchadzajú východisko a hlavne sa pýta...dáva otázky každému ....najmä rómskej inteligencii...:/ prečo ... ak sa dostali do lepšej šance neodovzdávajú svoje možnosti aj iným a prečo sa rómovia už konečne nevedia navzájom podporiť......reakciu akože známej?..rómskej novinárky nemožno posudzovať a ani jej prácu hodnotiť,pretože záver Kmeťovho príspevku je zrozumiteľný ,ba priam výstižný a vyjadrujúci charakter opodstatnenosti osobnosti,ktorú spomína vo svojom príspevku....Všetci rómovia môžu byt opodstatnené osobnosti ..len si musia nájsť najprv k sebe tu správnu cestu....bez ignorácie...:) Štefan Mirga

    OdpovedaťOdstrániť

Zverejnenie komentára

Váš názor nás zaujíma, ďakujeme

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Rádio Roma a Romata skončili v osade, aké je však pozadie?

Aktuality.sk vydali minulý týždeň článok "Rómske rádio zobralo dotácie za 190-tisíc eur, skončilo prepísané v osade." Pred dvoma rokmi som prostredníctvom Sme.sk a Redakcie R1 publikoval článok "Rádio ROMA  A ROMATA, projekty za viac ako 200 tisíc € končia..." Hneď ako som článok publikoval, dotknuté osoby sa ma prostredníctvom svojich právnikov snažili zatlačiť do kúta. Po porade s právnikom sa mi podarilo nátlak zo strany dotknutých osôb umierniť za odplatu, že články stiahnem, a nebudem o nich písať... Napriek tomu som však články uverejnil 

Projekty rádia Roma a Rómskej tlačovej agentúry Romata sa ma osobne dotýkali. Veril som, že projekty za ktorými stál Ján Konček, Milan Nemček, budú projekty ktoré dokážu vytvoriť tvorivé prostredie ako pre rómskych novinárov tak aj pre blogerov. Malo to byť prvé rómske rádio na Slovensku, ktoré by vysielalo v Bratislave, Banskej Bystrici, Prešove a v Prahe. Rómska tlačová agentúra Romata zase mala združovať rómskych novinárov…

Rovnosť nadovšetko

Koľkokrát zbili policajti bezdôvodne Róma? Koľko detí prichádza o šance na únik z osady, kvôli tomu, že ho zaradia do „špeciálnej školy“ len preto, že nevedia po slovensky? Nie, sú tak zaraďované na základne sociálneho aspektu.  Musíme posielať armádu aby robila korona-testy? Prečo ju posielame? Prečo musia ľudia pracujúci na integračných programoch v osadách bojovať o granty, len aby si mohli robiť svoju prácu? Chýba nám empatia. Sme leniví pochopiť kultúrne rozdiely. Vidíme dôsledky, odmietame vidieť dôvody.
V obchode si všetci všímajú iba nekupujúceho Róma, pracoval som v obchode prakticky celý život, a záchyty Rómov som ja osobne nezažil, a to som pracoval vo veľkom hypermarkete. Najviac záchytov bolo u nerómov a to dokonca u takých u ktorých by ste to ani nepovedali. Napriek tomu však sledovaní v obchode sú najviac Rómovia a ich deti! 
A čo prípady kedy boli bité Rómske deti, doteraz tieto prípady neboli riadne vyšetrené, prípad detí v Krompachoch nikto nevie ako dopadol. Z  fackuj…

Opatrovateľka, či parazit?

V takmer každej rodine to príde, nastane dilema, čo so svojimi zostarnutými rodičmi, ktorí sa už sotva vládzu o seba postarať. A stalo sa to aj mne. Som najmladšia, slobodná, tak akosi automaticky táto povinnosť postarať sa o svojich rodičov pripadla mne. Teda vlastne iba o mamu, lebo otec zomrel pred takmer desiatimi rokmi. Odvtedy som sa vlastne snažila všemožne nejako to vykryť, len aby som nemusela ostať doma z práce. 
Každý deň som dochádzala do práce 45km, čo znamenalo byť z domu celý deň, no bola som rada, že vôbec nejakú prácu mám a hlavne mi tolerovali to, že keď náhodou bolo mame zle, to znamená, že som v noci musela volať záchranku a keď ju nevzali do nemocnice, musela som ostať pri nej a v práci som si musela vziať voľno. Neskôr cez deň mi s mamou pomáhala sestra, bola aspoň pri nej a ja som mohla ako – tak pokojne byť v práci, aj keď som niekedy prebdela celú noc, keď sa mama necítila dobre. Zo stresov som bola aj ja často chorá, minimálne dvakrát do roka ma trápil zápal…