Preskočiť na hlavný obsah

Mám už 45 rokov...


Ach, ako ten čas letí... Ako mi ten čas preletel v čase piesku presypaného cez prsty mojej ruky.  Narodil som sa 18.9.1973. Rok, vraj podľa astrológov nie moc dobrý, no ale mohol som si vybrať iný rok? Či vybrať si mamu čo ma porodí a nechá v pôrodnici. Osud, ktorého karty niekto iný vyložil a neopýtal sa ma či ho vôbec taký chcem.

Keď som potreboval ruky mojej mamy pre moje prvé kroky, neboli na blízku. Rukami sa mi stala biela stena v detskom domove, o ktorú som sa opieral. Koľkým že deťom bola táto biela stena ich oporou pre ich prvé kroky a koľkým že bola aj múrom nárekov, keď nebolo sa o koho oprieť keď oči plné sĺz treba utrieť...

Od prvého môjho nádychu som bol ponechaný cudzím rukám, ktoré aj keď by ako chceli nahradiť mamu nikdy to nedokázali... A v kúte veľkej postieľky som sa sám naučil vnímať svet a každým nádychom a ešte väčším krokom som sa vnáral do snov utkaných z pavučín za ktorými stal zámok, zámok plný krásneho nábytku a hračiek, len nikde som nevidel moju mamu, ktorá by ma láskou pohladila a slzy z mojej tváre utrela. A tak so rástol až do okamihu, že ma ako hračku do "výkladu" detského domova vyložili, bol som ako Pinocio, čakal som vo "výklade" a čakal na svojho Džepeta... Vonku sa sa rozsnežilo, prišla teta a z "výkladu" nás uložila do kovových postieľok, a na uliciach svetlá lámp sa rozžialili a ich svetlo nám sny pod naše viečka unavené z výkladu prinieslo.

Na druhý deň nás znovu iná teta vyložila do "výkladu" a my sme čakali kto si nás všimne. Keď tu zrazu okolo "výkladu" so sklonenou hlavou šiel vojak, zastavil sa, zdvihol hlavu a pozrel sa na mňa. Ostal očarený, videl vo mne seba, a tak sa rozhodol ísť dovnútra. Otvoril dvere detského domova, ktoré časom zhrdzaveli a vošiel dnu.  Ako sa volá tam ten chlapec? To je Mirko. Mirko? A má niekoho? Nie, nemá nikoho prišiel k nám z dojčenského ústavu. Z dojčenského ústavu? Viete my s manželkou nemôžeme mať deti, dva krát potratila, neviem ale možno by som si ho adoptoval.

Celý šťastný tento vojak letel domov, aby povedal svoje žene, že vo "výklade" detského domova našiel chlapca, ktorý sa na neho podobá. Jeho žena však pre chlapca naklonená nebola, no vrúcna túžba mladého vojaka mať doma chlapca nakoniec zlomila aj jeho ženu. A tak sa obaja vybrali do detského domova a chlapca z "výkladu si kúpili"....

Keď ho priniesli domov, chlapec sa krčil v kúte, kolísal sa a bál a pohladenia... No vojak a jeho žena ho dokázali ľúbiť... Vždy večer, keď ho okúpali, "natiahli" ho zlatým kľúčikom a druhý deň chlapec ich celý deň rozosmieval a robil radosť... Oni mu kupovali nové veci, hračky a nezabudli, že chlapca vždy večer po kúpaní treba zase zlatým kľúčikom "natiahnuť"...

Časom vojak a žena nedbali na príkazy z detského domova, chlapca už prestali každý večer zlatým kľúčikom "naťahovať" a chlapček sa im "pokazil"....

Keď už išiel do školy, bol pokazený, lebo hoci mal všetko nemal to čo potreboval, zlatý kľúčik ktorým ho bolo treba naťahovať každý večer sa volal láska a ten časom zhrdzavel nad gramofónom kde bol položený....

Chlapec sa znovu začal ukrývať do svojich snov a spoločnosť mu robil starý gramofón. Vojak a jeho žena už na chlapca nemali ani pekného slova, lebo bol "pokazený", prestal ich baviť a tak ho len odstrkovali a hanbili sa za neho... A pritom stačilo tak málo nájsť na poličke zlatý kľúčik a "natiahnuť" chlapca, no namiesto toho ho nechali len tak sa túlať po meste...

Chlapček sa im úplne stratil. A jeho sny? Tie s ním ostali navždy... Chcete sa opýtať na ten zlatý kľúčik? Údajne ho našla jedna žena, má ho v ruke len nevie ako ho použiť a tak chlapec, s ktorého sa stal medzi časom muž okolo nej rozťahuje nočnú oblohu snov, no ona nevie ako správne pochopiť sny a tak obaja idú cestou držiac sa niekedy za ruky a snažia sa jeden druhého pochopiť. No ona nevie ako kľúčik použiť a ja, lebo ten príbeh je o mne neviem podobný kľúč nájsť, aby som zase pochopil ja ju...

Mám 45 rokov, som úplne "pokazený". Miesto kde by sa mal dať kľúčik je už zhrdzavené a ja cítim, že idem do cieľovej rovinky. Som chlapec z "výkladu", som ten čo stavia vzdušné zámky, no čas mi nitky snov pretrhal a ja ich už nevládzem znovu zlepiť.

Mám 45 rokov a moja bilancia môjho života? Iba týchto pár riadkov nič viac, iba týchto pár riadkov...


Jozef Kmeťo



Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Kotlebovci chcú vyprovokovať konflikt???

Rastúce preferencie extrémistov z ĽSNS vyhnali ľudí do ulíc. Sečovce, Sabinov, Košice, Levoča, Fiľakovo, ale aj ďalšie mestá sa pridávajú k demonštrácii proti fašizmu.

Kotlebovci a ich sympatizanti neočakávali takú silnú vlnu protestov proti politike akú presadzujú. Protesty po Slovensku usporiadali PS/spolu a Za ľudí a priebeh býva rovnaký – účastníci buď potichu, alebo otvorenými hlasnými pokrikmi demonštrujú proti mítingu fašistov a ich cielenej propagande nenávisti.

Klamlivá propaganda 

Známa propagantka za ĽSNS Lívia Garčalová urobila, ako je u nej už zvykom, manipulatívne video, kde svojimi slovami ale aj zostrihanými zábermi z demonštrácie v Levoči urobila "divoký západ". 






V Levoči sa však nič nestalo 
STANOVISKO POLÍCIE K PREDVOLEBNÉMU ZHROMAŽDENIU

Na základe šíriacich sa nepravdivých správ o údajnom nebezpečenstve na predvolebnom zhromaždení vám prinášame stanovisko Polícia SR - Prešovský kraj.

V súvislosti s konaním predvolebného zhromaždenia v Levoči počas priebehu toh…

Kotlebovci nezvládajú protesty Rómov na východe Slovenska

Počas mítingu Kotlebovcov na východe protestovali stovky Rómov. Protesty Rómov začali v Sečovciach, cez Sabinov a vyvrcholili v Košiciach. Tieto protesty sú spájané so stranou PS/Spolu a Trubanom, a tak trošku ako keby sa zabudlo na našich politických aktivistov, ktorí pomohli k tomu, aby sa Rómovia zobudili a povedali jasne STOP fašizmu. Viktor Valík, Ivan Hriczko, Roman Suchý, alebo podnikateľ Emilio Gujda, či Džemal Kodrazi. Toto sú výrazne mená predstaviteľov rómskej politickej scény na východe Slovenska a na týchto ľudí by sa tiež nemalo zabudnúť.

Kotlebovci nerátali s tým, že sa my Rómovia dokážeme cez sociálne siete zmobilizovať, a tak čo im vlastne ostalo, ako obviniť Trubana za PS/Spolu, že protestujúcich zvážali do Košíc autobusmi a dostali za to, že budú stáť na námestí, 15€. Čo je samozrejme hlúposť, pretože ani Truban za PS/spolu a ani napríklad Hlina za KDH si kupovať protestujúcich nepotrebujú a naši politickí predstavitelia, ako Viktor Valík za stranu STS zase nedisponu…

Slovenskom sa rozhoreli protesty proti fašizmu a média mlčia

Rastúce preferencie extrémistov z ĽSNS vyhnali ľudí do ulíc. Doposiaľ najväčší protest proti fašizmu sa vo štvrtok popoludní uskutočnil v Košiciach.
Najviac však o protestoch informujú rómske portáli na sociálnej sieti, naše média ako televízia Joj, Markíza a ďalšie média viac menej mlčia. Je veľmi smutné, že dokážu  Slovenské média v rýchlosti 10-1 priniesť negatívne spravy o Rómoch, ale to že ľudia a hlavne Rómovia povstali proti rasizmu neinformujú vôbec, alebo len okrajovo... 
Sú to spojené nádoby, všetko ako konáme v našej spoločnosti ma vplyv na nás všetkých... To že, fašistická strana ĽSNS Mariána Kotlebu sa teší výborným predvolebným preferenciám, môže nečinnosť politikov, súdov, prokuratúry, ktorí nechali fašizmu narásť do obludných rozmerov a ten sa môže nakoniec stať aj pre benevolentných sudcov a politikov osudným. Netreba totiž zabudnúť, že podobne začínal aj Hitler....  
Posledný protest bol  Piatok vo Fiľakove, kde ľudia kričali aby Kotelba a Mazurek išiel domov... "…