Preskočiť na hlavný obsah

Translate

Posledný deň prázdnin máme za sebou a deti sú opäť v škole...

Začína sa školský rok! Na pozvanie pána starostu Františka Rácza sme ho spolu so Štefanom Vavrekom otvárali na základnej škole v Hosticiach.

Tak a škola začala... Ani sme sa nenazdali a leto sa pomaly skončilo a nastal čas ísť do školy. Pamätám si, keď som po prvý krát išiel do školy ja, na ten deň asi nikdy nezabudnem. Písal sa rok 1980 a ja som kráčal do školy, otec ma držal za ruku, pršalo a zo mňa by ste hlások nedostali. Keď som prišiel do triedy spustil som taký plač ako nikdy. Učiteľka, keď nás vítala, ja som stále za lavicou plakal a pozerala sa na otca, ktorý vzadu v triede s ostatnými rodičmi stáli a vyprevádzali nás do školy.

Roky ubehli a tak som sa rozhodol pozrieť, ako to dnes vyzerá, keď deti idú do školy, keď idú do školy tie naše rómske deti. Ako tak pozerám a čítam rôzne správy, tak tie naše rómske deti to vôbec dnes nemajú ľahké. Najprv sa musia vyrovnať so samým prostredím školy, no a potom sa musia postaviť voči predsudkom, s ktorými sa určite dnes v škole stretávajú.

Pre 684.000 žiakov základných a stredných škôl sa začína školský rok 2018/2019. Do školských lavíc zasadne aj približne 56.700 prváčikov.

Z celkového počtu 684.000 školákov je takmer 485.000 žiakov základných škôl a viac ako 199.000 stredoškolákov. Školáci prekročia brány viac ako 2700 škôl, z ktorých je približne 2000 základných a 700 stredných škôl.

Kedy deti budú oddychovať a prázdninovať  

Žiaci základných a stredných škôl si v prichádzajúcom školskom roku 2018/2019 oddýchnu okrem víkendov aj počas prázdnin. Ako prvé absolvujú jesenné prázdniny, tie budú od 31. októbra do 2. novembra, žiaci sa do lavíc vrátia v pondelok 5. novembra.

Posledný deň vyučovania pred vianočnými prázdninami absolvujú školáci 21. decembra. Učiť sa začnú opäť až v roku 2019, a to v utorok 8. januára.

Po týchto dňoch oddychu budú mať školáci voľno v rámci jednodňových polročných prázdnin (1. februára).

Jarné prázdniny absolvujú ako prví žiaci z východného Slovenska, konkrétne z Košického a Prešovského kraja, v termíne od 18. do 22. februára.

Nasledovať bude voľno pre deti z Bratislavského, Nitrianskeho a Trnavského kraja, a to od 25. februára do 1. marca. Ako poslední si užijú voľno počas jarných prázdnin žiaci Banskobystrického, Žilinského a Trenčianskeho kraja v termíne od 4. do 8. marca.

Predposledným voľnom pre školákov pred letnými prázdninami budú veľkonočné prázdniny. Školáci budú od školy oddychovať od 18. do 23. apríla, do školských lavíc sa vrátia opäť v stredu 24. apríla.

Odmenou za celoročné úsilie budú pre školákov dva mesiace voľna v lete. Od školských povinností si oddýchnu od 1. júla do 31. augusta.



Pomôcky do školy stoja desiatky eur. Sociálne slabšie rodiny však majú nárok na príspevok od štátu... 

Tisíckam žiakov štát prispeje na základné školské pomôcky a jedlo v školskej jedálni. Podmienkou je, aby boli zo sociálne slabších rodín. Tí, ktorí príspevok nedostanú, si budú musieť všetko zaplatiť sami. Nie všetci ale tak urobia...

Pre sociálne slabé rodiny bola vyčlenená suma na pracovné pomôcky vo výške 33€ a 20 centov. Funguje to tak, že mamička príde so súpiskou so sociálneho odboru a na základe tejto súpisky dostane školské pomôcky. Riaditeľka by mala každý rok na úrad práce a sociálnych vecí poslať zoznam žiakov zo sociálne slabšieho prostredia. Na základe toho potom buď samotný rodič je vyzvaný, aby si prišiel pre súpisku /poukaz/ na nákup školských potrieb, alebo to urobí škola sama v podobe štartovacích balíčkov, ktoré obsahujú základne školské potreby.  

S jedlom je tiež problém. Na žiaka v hmotnej núdzi dostane škola 1€ na obed a 35 centov na iné jedlo. Tam kde ja napriek tomu, že v rodine je napríklad 5 detí, úrady nepriznali sociálnu pomoc či už pri školských pomôckach či príspevok na obed. Škola často krát improvizuje, pretože tie deti sú často krát hladné až do konca školského vyučovania. Tam kde škola nepriznala ani pomoc v hrmotnej núdzi na školské potreby, škola je nútená tieto školské potreby na vlastné náklady zabezpečiť aby dieťa malo s čím pracovať. 


Všetkým želám úspešný školský rok plný nových vedomostí, zručností a samozrejme nových, či utužených priateľstiev zo školských lavíc...



Jozef Kmeťo 
Zdroj: Markíza/tv. noviny  
           Úrad splnomocnenca vlády pre rómske menšiny   
            

  


 

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Rómovia si nevedia predstaviť, že by mali svoj vlastný štát...

Okrem kontaktov je sociálna sieť dobrá aj na bleskový prieskum. Už dlhšie bez toho aby si to niekto všimol, až možno na pár jednotlivcov, mapujem na mojom "fejzbuku" náladu nás Rómov. Samozrejme, že naša nálada sa odzrkadľuje aj podľa doby v akej teraz žijeme. A možno aj práve táto doba, kedy všetci bez rozdielu musíme vynaložiť viac úsilia na prežitie, ako by Rómov prebudila zo sna, jeden za všetkých a všetci za jedného.Pretože jeden za všetkých a všetci za jedného, alebo inak povedané spoločne za prospech nás všetkých už neplatí. V rómsku štátnosť ktorý by sme spoločným úsilím vybudovali neverí väčšina Rómov.
Pri otázke: Viete si predstaviť, že by sme mali Rómsky štát? sa Rómovia viac menej vyjadrovali záporne. Neveria, že by spoločne dokázali vôbec niečo také ako Rómsky štát vytvoriť. Ako sa mnohí sami vyjadrili, chýbajú nám vzdelaný ľudia, či sami medzi sebou sa dokážeme deliť na lepších a horších, sami sa kastujeme, a to by prinieslo veľké nezhody a napätie. A potom t…

Opatrovateľka, či parazit?

V takmer každej rodine to príde, nastane dilema, čo so svojimi zostarnutými rodičmi, ktorí sa už sotva vládzu o seba postarať. A stalo sa to aj mne. Som najmladšia, slobodná, tak akosi automaticky táto povinnosť postarať sa o svojich rodičov pripadla mne. Teda vlastne iba o mamu, lebo otec zomrel pred takmer desiatimi rokmi. Odvtedy som sa vlastne snažila všemožne nejako to vykryť, len aby som nemusela ostať doma z práce. 
Každý deň som dochádzala do práce 45km, čo znamenalo byť z domu celý deň, no bola som rada, že vôbec nejakú prácu mám a hlavne mi tolerovali to, že keď náhodou bolo mame zle, to znamená, že som v noci musela volať záchranku a keď ju nevzali do nemocnice, musela som ostať pri nej a v práci som si musela vziať voľno. Neskôr cez deň mi s mamou pomáhala sestra, bola aspoň pri nej a ja som mohla ako – tak pokojne byť v práci, aj keď som niekedy prebdela celú noc, keď sa mama necítila dobre. Zo stresov som bola aj ja často chorá, minimálne dvakrát do roka ma trápil zápal…

Rasistická teória, ktorou sa riadi Mazurek, Kotleba a celá ĽSNS

Po tom čo som si vypočul debatu Mazureka a ďalších v relácii Politicky nekorektne s Milanom Mazurekom a Tomášom Jancom (Kulturblog - 20. 12. 2019). Kde Mazurek vysvetľuje rasovú teóriu, vysvetľuje ako sa ľudia navzájom od seba odlišujú na základe rasy. Akú telesnú konštrukciu má napr. biely človek od černocha alebo iného príslušníka etnika, alebo stavbu lebky, alebo dokonca veľkosť mozgu, som si uvedomil, že títo ľudia sú viac nebezpeční ako si vôbec myslíme a zároveň som začal uvažovať, akú hodnotu mám ako človek v našej spoločnosti, som menejcenný pretože som príslušníkom iného etnika s inou stavbou tela, farby pokožky, hnedých očí a čiernych vlasov? Rasizmus vysvetlený v priamom prenose!!! 

Človek sa delí na rasy a to som nikdy ani nepopieral. Delíme sa nielen podľa farby pokožky, ale aj fyzicky, mentálne, kultúrne a samozrejme k nášmu vývoju prispieva aj prostredie, v ktorom žijeme. 

Biologické atribúty – rasy ľudí sa delia podľa biologických znakov ako tvar lebky, rast vlasov, farb…