Preskočiť na hlavný obsah

Translate

Pápež František zaželal svetu k Vianociam vzájomné bratstvo

Pápež František požehnal mestu a svetu/foto:vaticannews/


Hlavným prianím pápeža Františka k tohtoročným Vianociam je bratstvo. Zaželal ho pri požehnaní Urbi et Orbi všetkým ľuďom bez rozdielu, pričom osobitne vyprosoval znovunájdenie bratstva národom, ktoré trpia vojnou a sociálnymi krízami.

„Boh je dobrý Otec a my všetci sme bratia“, zdôraznil Svätý Otec František v príhovore pred poludňajším požehnaním mestu Rím a celému svetu – Urbi et Orbi – na slávnosť Božieho narodenia 25. decembra z loggie Vatikánskej baziliky, za účasti 50 tisíc veriacich:

„Bez bratstva, ktoré nám daroval Ježiš Kristus, nášmu úsiliu
o spravodlivejší svet dochádza dych a aj tým najlepším plánom hrozí, že sa stanú štruktúrami bez duše. Preto je moje prianie požehnaných Vianoc prianím bratstva. ... Bratstva medzi ľuďmi každého národa a kultúry. Bratstva medzi ľuďmi rôznych názorov, no schopnými rešpektovať sa a načúvať druhému. Bratstva medzi ľuďmi rozličných náboženstiev. Ježiš prišiel zjaviť Božiu tvár všetkým, ktorí ho hľadajú.“

Tak ako v rodine láska rodičov pomáha všetkým vzájomne sa mať radi, aj Boh ako „rodič“ celého ľudstva „je základom a silou nášho bratstva“, vysvetlil pápež František. Pri požehnaní ho sprevádzali po bokoch kardinál protodiakon Renato Raffaele Martino a kardinál Kevin Joseph Farrell, prefekt Dikastéria pre laikov, rodinu a život.  

Svätý Otec sa osobitne modlil za Blízky východ: za ukončenie konfliktu a obnovenie dialógu medzi Izraelom a Palestínou, za zotavenie Sýrie z vojnových rán so zasadením sa medzinárodného spoločenstva o politické riešenie, za obyvateľov Jemenu vysilených vojnou a hladomorom.

Svätý Otec prosil ďalej za bratstvo pre celú Afriku s jej miliónmi utečencov a evakuovaných, za pokračovanie v zbližovaní na Kórejskom polostrove, za Venezuelu a Nikaraguu, aby našli cestu zo sociálnych kríz. Rovnako vyprosoval trvalý pokoj a dôstojné životné podmienky pre Ukrajinu a prosil aj za kresťanské komunity v tamojšom regióne, aby medzi sebou udržiavali bratské a priateľské vzťahy.

Vo vianočnom príhovore pápež pripomenul aj národy, ktoré trpia „ideologickými, kultúrnymi a ekonomickými kolonizáciami“. Osobitnú prosbu zameral na prenasledovaných a diskriminovaných kresťanov, aby im aj všetkým menšinám boli uznané ich práva, najmä náboženská sloboda.

Svoj príhovor uzavrel Svätý Otec žičením:

„Malé a skrehnuté Dieťa, ktoré máme dnes v jasliach, nech chráni všetky deti na zemi a každú krehkú, bezbrannú a vyradenú osobu. Nech všetci môžeme prijať pokoj a útechu z narodenia Spasiteľa, a – cítiac, že sme milovaní jediným nebeským Otcom – obnoviť sa a žiť ako bratia!“

Pápež František požehnal Mestu a svetu k Vianociam už po šiesty raz za svojho pontifikátu.


Záznam televízneho prenosu Urbi et Orbi



Iveta Kmeťová
zdroj: Vatican news

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Sheffield: Bitka Rómov si vyžiadal troch hospitalizovaných

Situácia s nezvládnuteľnými Rómami zo Slovenska je obzvlášť neznesiteľná v štvrti Page Hall anglického mesta Sheffield. Takto som písali o Sheffielde v roku 2018 na stránke môjho blogu Redakcie R1. A zdá sa, že sa nič za tie dva roky v tomto meste nezmenilo. 25 Júla v sobotu vo štvrti Page Hall sa strhla bitka dvoch znepriatelených rodín, lietali stoličky, tyče, nadávky a krik sa ozýval celou štvrťou. Zasahovali záchranári a Polícia ktorá do neskorej noci celú štvrť aj monitorovala. Prečo sa bitka strhla nieje celkom známe, sú rôzne teórie a verzie ale nie sú potvrdené.... Udajne malo isť o bicykel s ktorým sa hrali deti, a iná verzia zase hovorí, že to bol stred medzi rómami zo Slovenska a z Rumunska.  Spôsobom akým sa však bitka odohrala je aj vecou vyšetrovania polície....  
Hoci mnohí z Rómov, ktorí prišli za lepším životom do Británie sa normálne zaradili do miestnej komunity, našli si prácu a deti poslali do škôl, veľká časť prišelcov zo segregovaných osád východného Slovenska te…

Rómovia si nevedia predstaviť, že by mali svoj vlastný štát...

Okrem kontaktov je sociálna sieť dobrá aj na bleskový prieskum. Už dlhšie bez toho aby si to niekto všimol, až možno na pár jednotlivcov, mapujem na mojom "fejzbuku" náladu nás Rómov. Samozrejme, že naša nálada sa odzrkadľuje aj podľa doby v akej teraz žijeme. A možno aj práve táto doba, kedy všetci bez rozdielu musíme vynaložiť viac úsilia na prežitie, ako by Rómov prebudila zo sna, jeden za všetkých a všetci za jedného.Pretože jeden za všetkých a všetci za jedného, alebo inak povedané spoločne za prospech nás všetkých už neplatí. V rómsku štátnosť ktorý by sme spoločným úsilím vybudovali neverí väčšina Rómov.
Pri otázke: Viete si predstaviť, že by sme mali Rómsky štát? sa Rómovia viac menej vyjadrovali záporne. Neveria, že by spoločne dokázali vôbec niečo také ako Rómsky štát vytvoriť. Ako sa mnohí sami vyjadrili, chýbajú nám vzdelaný ľudia, či sami medzi sebou sa dokážeme deliť na lepších a horších, sami sa kastujeme, a to by prinieslo veľké nezhody a napätie. A potom t…

Rómske noviny kričia "Kmeťo klameš" ospravedlň sa!

Dlhodobo sledujem neutešený stav jediných Rómskych novín na Slovensku. Asi aj preto, že tu v týchto novinách som začínal písať, dalo by sa povedať, svoju históriu blogovania. Vďaka tomu som spoznal úžasnú ženu a dušu týchto novín. Pani Daniela Hivešová Šilanová, bola prvou dámou rómskej žurnalistiky, a aj vďaka nej poznáme dnes zvučné mená rómskej žurnalistiky. Nebudem tu všetky mená vypisovať, aby som sa náhodou niekoho nedotkol, že som ho opomenul. A aj preto ma mrzí v akom stave Rómske noviny/ Romano Nevo ľil/ sú, a že tí ktorí by mali pamiatku pani Šilanovej chrániť, a tým chrániť aj podstatu Rómskych novín a ich zachovanie, si z toho urobili len svoj biznis...

Dlhodobo som sa snažil o kontakt z Romanom Čonkom, ktorý zato v akom stave Rómske noviny sú nesie plnú zodpovednosť, pretože po smrti pani Šilanovej, to bol práve on, ktorý celú redakciu prebral, a teda sa od neho čakalo, že tieto noviny povedie minimálne tak ako pani Šilanová. Kontaktoval som ho aj keď som mal cestu do Koš…