Preskočiť na hlavný obsah

Translate

RYTMUS to napriek silným úderom nevzdal...

Každý čakal na ohlasovaný zápas medzi RYTMUSOM a MARPOM. Redakcia R1 sledovala tento zápas tiež pozorne. A tu by som sa milí čitatelia zastavila, budem písať priamo za seba...

foto internet
Samozrejme, že som očakávala, že Rytmus Marpa dobije na "minďar", ale počas sledovania tohto zápasu som si uvedomila veľa vecí. Rytmus je spevák, nie boxer. Do ringu sa vrátil po viac ako 20-tich rokoch, trénoval ho špičkový tréner a boxerista Tomi Kid, ktorý sa okrem iného stará aj o rómskych chlapcov a pripravuje ich tak do života. Priatelia, nie je ľahké vrátiť sa do ringu s vedomím, že môžem dostať nakladačku a to povestné silné ego Rytmusa, môže byť v aréne pošľapané. Na prvý pohľad by to niektorí aj tak uzavreli, podľa mnohých komentárov aj uzavreli, ale ja nie. RYTMUS je u mňa veľký človek, nielen ako spevák, kde dokázal strašne veľa. Vybudoval rapovú scénu na Slovensku, ktorá nemá obdobu a teraz mi dokázal, že aj napriek silným úderom v druhom kole sa chlap postavil a držal sa až do konca. 

Tomi Kid a Rytmus/foto internet/

Spomenula som si, na dobu, keď ešte žil môj otec a spolu sme pozerávali box. Spomenula som si aj na úžasný film o Rokym Balboa a na tie úžasné krásne scény, ktoré zabili svet svojou hĺbkou a rozmerom odkazu športu akým je box. RYTMUS je pre mňa týmto zápasom nie hanbou, nie porazeným, nie je ani víťazom tohto duelu, ale je stopercentným víťazom vo svojom živote. Vybudoval si kariéru, ktorá u mnohých vyvoláva iba závisť. Vo svojich 41. rokoch si našiel úžasnú ženu, s ktorou čakajú bábätko, vstúpil do ringu, ktorý je tenkým ľadom pre muža, ktorý sa profesne boxu nevenoval a ruku na srdce priatelia, kto by netúžil zažiť aspoň zlomok z toho čo zažil on? 
Patrik musel sám v sebe nájsť rómske korene, čo pre neho určite nebola ľahká cesta, pretože nebol tak vychovávaný, ako dieťa sa cítil byť menejcenný a odstrčený, nemal dobrý vzťah s otcom. Keď začínal na hudobnej scéne, nikto by nikdy nepovedal, že ten "frajírek" z Kontrafaktu bude mať niekedy zvučné meno a dokonca bude symbolom presadzovania hudobného štýlu ako je rap.


Rytmus aTomi Kid

My Rómovia sme zvláštny národ. Patrik do ringu vchádzal v rytmoch cigánskych tónov. Nehral sa na gádža! Nehral sa na frajera! Vstúpil do ringu ako Rytmus, ktorý si sám vybudoval svoje meno!

Čítala som stovky komentárov od Rómov. Toľko nevraživosti, toľko nenávisti, toľko otvoreného rasizmu voči inému človeku, v tomto prípade voči gádžom, som už dávno nevidela. Zápas RYTMUS vs MARPO bol exhibičný zápas, preto išiel iba 6 kôl. Cieľom tohto zápasu bolo podporiť šport, vyzdvihnúť tento šport, s podtextom osobného sebazapierania niečo viac dokázať vo svojom živote. Zápas nebol len o úderoch. Samozrejme, že to bolo aj o obrovskej sledovanosti, Československý box už dlho nemal tak silnú sledovanosť ako práve zápas medzi Rytmusom a Marpom. My chceme, aby si nás gádže vážili, aby k nám prejavovali úctu, ale ja sa pýtam za čo? Za slová, kde som čítala "gádže do plinu", "aby ste pokapali gádže poj.baný", "cigánska päsť vás rozbije"... Čo ma najviac mrzí, ako majiteľku malého internetového Rádia R1, jedného tiež komentujúceho interpreta hráme často v našom rádiu. Ak hrdosť cigána spočíva v nenávisti a v nevraživosti voči iným ľuďom, tak radšej budem hrdou gádži, či len obyčajným človekom... 

Ľudia ja viem, že medzi Rómami a nerómami "gádžami" je napätie, ale práve tento zápas mal prispieť k búraniu týchto odporných bariér!!! Čo žiaľ mnohí Rómovia nepochopili! 

Rytmus prehral. Obrat o 360 stupňov. Tí istí komentujúci spolu s ďalšími zo svojho "cigánskeho kinga" lebo tak o ňom na začiatku písali, keď sa čakalo na jeho zápas, zrazu urobil "hanbu rómskej cti a hrdosti"!!! RYTMUS hanbu neurobil, hanbu ste urobili všetci Vy, ktorí ste tento zápas a čakanie na neho nepríčetne komentovali!!!!! Bodaj by takých cigánov ako je RYTMUS bolo na svete viac a menej "hrdých cigánov", ktorí sa bijú do hrude a vedia to za sekundu otočiť celé naopak!!!!!

Čo dodať na záver?

RYTMUS je u mňa "king" ako bol mnohým doteraz, aj stále bude. Svojou hudbou spojil Rómov aj nerómov. Rap je hudobný štýl, v ktorom sa so sladkými slovíčkami rátať nedá, tak ako napr. v boxerskom ringu. Obklopil sa ľuďmi, ktorí si zaslúžia našu hlbokú úctu, sú to kamaráti v pravom zmysle slova. Celý zápas som sledovala s úžasom, videla som Jasminku ako ho povzbudzuje, Tomiho Kida, ktorý mu radil ako ďalej a viem, že tento zápas sledovalo nespočetne veľa ľudí, ktorí neriešili kto je kto, ale užili si tento zápas so všetkým čo k tomu patrí. 
                           
                         RYTMUS ZABIL SI!!!!!!!!!



Foto/ Instagram Jasmínka 


Iveta Kmeťová
Život je jeden film...

Komentáre

  1. Krásne si to napísala.. Pravdivo... Áno zápas mal byť o športe. Tie nenávisti co bolo je napísané po internete je hnus...preto som to nesledoval.... Pozrel som si to zo známu a musím uznať ze Paťo to dal s pokorou.. Klobúk dole pred ním...

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Velmi krasne a vystizne napisane len zavist

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Krasne napsane Ivetko,,,,neni co dodat ....

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. velmi krasne opisane vsetko, co dodat ludia majte sa radi zivot je krasny netreba si ,zavidiet a byt tolerantny bez rozdielu ci je biely ci cigan treba zit a je mi to luto ze existuje taka nevrazivost medzi ludmi kazdy sme si rovny a zapametajte si boh vsetko vidi a taky bude aj vysledok kazdeho z nas


      Odstrániť
  4. dobre rytmus aj prehra ma svoje. nie je napísane že musíš vyhrať .

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. sporte nemá čo robiť rasizmus .vela sa musí učiť,človek bez rozdielu na farbu plati, aby dosiahol dobre vysletky ,

      Odstrániť
  5. Niektory cigani su este vacsi Rasisti ako gadzovia...Tak Rytmus prehral noaco sa nieco stalo?!Jeto Frajer aj ked prehral

    OdpovedaťOdstrániť

Zverejnenie komentára

Váš názor nás zaujíma, ďakujeme

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Rómovia si nevedia predstaviť, že by mali svoj vlastný štát...

Okrem kontaktov je sociálna sieť dobrá aj na bleskový prieskum. Už dlhšie bez toho aby si to niekto všimol, až možno na pár jednotlivcov, mapujem na mojom "fejzbuku" náladu nás Rómov. Samozrejme, že naša nálada sa odzrkadľuje aj podľa doby v akej teraz žijeme. A možno aj práve táto doba, kedy všetci bez rozdielu musíme vynaložiť viac úsilia na prežitie, ako by Rómov prebudila zo sna, jeden za všetkých a všetci za jedného.Pretože jeden za všetkých a všetci za jedného, alebo inak povedané spoločne za prospech nás všetkých už neplatí. V rómsku štátnosť ktorý by sme spoločným úsilím vybudovali neverí väčšina Rómov.
Pri otázke: Viete si predstaviť, že by sme mali Rómsky štát? sa Rómovia viac menej vyjadrovali záporne. Neveria, že by spoločne dokázali vôbec niečo také ako Rómsky štát vytvoriť. Ako sa mnohí sami vyjadrili, chýbajú nám vzdelaný ľudia, či sami medzi sebou sa dokážeme deliť na lepších a horších, sami sa kastujeme, a to by prinieslo veľké nezhody a napätie. A potom t…

Rasistická teória, ktorou sa riadi Mazurek, Kotleba a celá ĽSNS

Po tom čo som si vypočul debatu Mazureka a ďalších v relácii Politicky nekorektne s Milanom Mazurekom a Tomášom Jancom (Kulturblog - 20. 12. 2019). Kde Mazurek vysvetľuje rasovú teóriu, vysvetľuje ako sa ľudia navzájom od seba odlišujú na základe rasy. Akú telesnú konštrukciu má napr. biely človek od černocha alebo iného príslušníka etnika, alebo stavbu lebky, alebo dokonca veľkosť mozgu, som si uvedomil, že títo ľudia sú viac nebezpeční ako si vôbec myslíme a zároveň som začal uvažovať, akú hodnotu mám ako človek v našej spoločnosti, som menejcenný pretože som príslušníkom iného etnika s inou stavbou tela, farby pokožky, hnedých očí a čiernych vlasov? Rasizmus vysvetlený v priamom prenose!!! 

Človek sa delí na rasy a to som nikdy ani nepopieral. Delíme sa nielen podľa farby pokožky, ale aj fyzicky, mentálne, kultúrne a samozrejme k nášmu vývoju prispieva aj prostredie, v ktorom žijeme. 

Biologické atribúty – rasy ľudí sa delia podľa biologických znakov ako tvar lebky, rast vlasov, farb…

Opatrovateľka, či parazit?

V takmer každej rodine to príde, nastane dilema, čo so svojimi zostarnutými rodičmi, ktorí sa už sotva vládzu o seba postarať. A stalo sa to aj mne. Som najmladšia, slobodná, tak akosi automaticky táto povinnosť postarať sa o svojich rodičov pripadla mne. Teda vlastne iba o mamu, lebo otec zomrel pred takmer desiatimi rokmi. Odvtedy som sa vlastne snažila všemožne nejako to vykryť, len aby som nemusela ostať doma z práce. 
Každý deň som dochádzala do práce 45km, čo znamenalo byť z domu celý deň, no bola som rada, že vôbec nejakú prácu mám a hlavne mi tolerovali to, že keď náhodou bolo mame zle, to znamená, že som v noci musela volať záchranku a keď ju nevzali do nemocnice, musela som ostať pri nej a v práci som si musela vziať voľno. Neskôr cez deň mi s mamou pomáhala sestra, bola aspoň pri nej a ja som mohla ako – tak pokojne byť v práci, aj keď som niekedy prebdela celú noc, keď sa mama necítila dobre. Zo stresov som bola aj ja často chorá, minimálne dvakrát do roka ma trápil zápal…