Daniela Hivešová-Šilanová by sa dnes dožila 67 rokov. Čo by nám dnes asi povedala...

Daniela Hivešová-Šilanová (* 1. február 1952, Bratislava – † 26. august 2008) bola slovenská spisovateľka, dramaturgička a scenáristka, spoluzakladateľka rómskeho divadla Romathan. Redaktorka novín Romano nevo lil v rokoch 1993-2008. V roku 2005 bola ako jedna z dvoch Sloveniek nominovaná na Nobelovu cenu mieru.

Daniela Hívešová-Šilanová /foto internet/

Mala som možnosť poznať túto skvelú ženu iba krátko, v podstate cca. rok pred jej smrťou. Bola to výnimočná žena, ktorá skutočne pomáhala, vedela pomôcť a pomohla aj môjmu manželovi a teda samozrejme aj mne.
Môj manžel začal písať pre Romano nevo lil kedy už bola vážne chorá a tak nám žiaľ nebolo dovolené viac spoznať túto ženu, pretože veľmi skoro odišla z tohto sveta.
Nedá mi nenapísať, že keby dnes videla svoje dielo, na ktorom roky pracovala od rómskych novín až po divadlo Romathan, horko by zaplakala. Najhoršie je, že rómske noviny zničili ľudia, ktorých "vychovala" sama pani Šilanová. Daniela Hívešová-Šilanová odchádzala z tohto sveta veľmi flustrovaná. Volali sme s ňou asi tri dni pred jej smrťou. V dobe keď môjmu manželovi zomrela mama, vtedy pani Daniela veľmi pomohla môjmu manželovi. Zároveň pri tom všetkom však povedala vetu, na ktorú v živote nezabudneme "všetko to bolo na jednu kočku pán Kmeťo, ale vy píšte ďalej". Vlastne, keď si to teraz uvedomujem, pani Daniela môže za to, že vznikla Redakcia R1. V deň jej smrti som si myslela, že jej veľa Rómov preukáže česť, nielen na sociálnej sieti. Žiaľ, nestalo sa tak. My tu bojujeme "žabomyšie" vojny, ale si nevieme uctiť ľudí, ktorí skutočne rómskemu národu pomohli. Odišla ticho. Ostalo po nej ticho... 

Dnes by sa dožila 67 rokov, ako by sa dnes na nás všetkých pozerala? Ako by sa pozerala na tak zničenú budovu divadla Romathan? Ako by sa pozerala na deštrukciu jej diela, rómskych novín? Ako by sa pozerala na to, že sa Rómovia medzi sebou "žerú jak psy"? Ako by sa pozerala na súčasný stav Rómov na Slovensku? To sú otázky, na ktoré už nikdy od pani Daniely nedostaneme odpoveď. Pokiaľ nás tu bude stále tých pár ľudí, ktorí si na pani Danielu spomenieme, potiaľ "bude žiť". No bojím sa dňa, keď tu nebudeme ani my a jej meno ostane zabudnuté. Možno bude len tak"plávať" v internetovom priestore a sem tam si niekto na neho klikne zo zvedavosti, pretože takto si my vážime ľudí, ktorí pre nás niečo urobili. 

Iveta Kmeťová

Komentáre

  1. Krasnej clanek, krasne napsane Ivetko ale velice smutnej. Proti lidkse hlouposti se neda bojovat a neni pro ti ni lek. Je to lidska hloupost ktera v lidech budi zlo a zavist .

    OdpovedaťOdstrániť

Zverejnenie komentára

Váš názor nás zaujíma, ďakujeme

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Likvidovať Rómov? Žiadny problém, píše Kotlebova stránka na Facebooku

Fiasko kotlebovcov v Londýne. Nepustili ich do troch podnikov

Malý hladný a špinavý rómsky chlapček spieval za čokoládu a točili si ho na mobil ako atrakciu

Opatrovateľka, či parazit?