Preskočiť na hlavný obsah

Translate

25 marec : Poprava desiatich členov skupiny pápayovcov.

Poprava desiatich členov skupiny pápayovcov v Dunajskej Strede pred 20 rokmi bola najmasovejšou vraždou nielen v histórii československej alebo slovenskej kriminalistiky. Pre TASR to povedal bývalý šéf slovenských vyšetrovateľov a v súčasnosti vysokoškolský pedagóg generál Jaroslav Ivor.

Bratislava 25. marca (TASR) - Poprava desiatich členov skupiny pápayovcov v Dunajskej Strede pred 20 rokmi bola najmasovejšou vraždou nielen v histórii československej alebo slovenskej kriminalistiky. Pre TASR to povedal bývalý šéf slovenských vyšetrovateľov a v súčasnosti vysokoškolský pedagóg generál Jaroslav Ivor.


V pondelok uplynie presne 20 rokov od hromadnej vraždy desiatich členov gangu v bare Fontána v Dunajskej Strede, kde bol vtedy zastrelený aj šéf skupiny Tibor Pápay alias Papa Joe. "Tento prípad spred dvadsiatich rokov bol určite najmasovejšou vraždou nielen v histórii československej alebo slovenskej kriminalistiky, a to platí dodnes. Ja som bol na mieste činu a ako prvý dojem, ktorý som z toho mal, sa mi vynorili obrázky z gangsterských vojen v čase prohibície v Spojených štátoch amerických. To bol ten môj prvý dojem, ktorý som z toho mal a ktorý zostal, že či také niečo je možné aj v Európe a na Slovensku zvlášť," spomenul si Ivor.

Ako ďalej zdôraznil "90. roky minulého storočia u nás na Slovensku boli charakteristické masívnym prienikom organizovaného zločinu nielen zo zahraničia, ale aj vznikom organizovaných skupín z nášho kriminálneho prostredia."

"Pritom treba povedať, že týmto skupinám sa darilo z viacerých dôvodov. Okrem iného aj preto, že naša legislatíva nebola pripravená pružne a efektívne reagovať na tieto nové formy kriminality. Ďalej najmä preto, že organizovaný zločin si začal budovať svoje zázemie tak, že kontakty s niektorými vtedajšími príslušníkmi polície, ale najmä Slovenskej informačnej služby, boli budované s cieľom obranných aktivít, aby teda znemožnili odhalenie a efektívne stíhanie členov týchto organizovaných skupín," povedal bývalý šéf slovenských kriminalistov, ktorý v minulosti riešil desiatky závažných vrážd a káuz.

Podľa Ivora boli 90. roky na Slovensku charakteristické aj značnou brutalitou. "Brutalita bola jednak dovnútra – organizované skupiny si vedeli urobiť poriadok so svojimi členmi. Tam ten zákon mlčanlivosti - omerty - platil jednoznačne. Každý, kto by sa spriečil, bol potrestaný smrťou. Rovnaká bola aj situácia s bielymi koňmi, ktorí keď poslúžili, tak boli likvidovaní. A nakoniec navzájom tieto skupiny viedli boj o teritória, o nadvládu nad určitými teritóriami a tie spôsoby likvidovania, či už teda šéfov skupín, bossov skupín, alebo ďalších príslušníkov skupín boli nevyberané, agresívne. Jednoducho – prostriedky, ktoré boli používané, boli mimoriadne agresívne a brutálne," povedal Ivor.


Jozef Kmeťo 
TASR 

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Sheffield: Bitka Rómov si vyžiadal troch hospitalizovaných

Situácia s nezvládnuteľnými Rómami zo Slovenska je obzvlášť neznesiteľná v štvrti Page Hall anglického mesta Sheffield. Takto som písali o Sheffielde v roku 2018 na stránke môjho blogu Redakcie R1. A zdá sa, že sa nič za tie dva roky v tomto meste nezmenilo. 25 Júla v sobotu vo štvrti Page Hall sa strhla bitka dvoch znepriatelených rodín, lietali stoličky, tyče, nadávky a krik sa ozýval celou štvrťou. Zasahovali záchranári a Polícia ktorá do neskorej noci celú štvrť aj monitorovala. Prečo sa bitka strhla nieje celkom známe, sú rôzne teórie a verzie ale nie sú potvrdené.... Udajne malo isť o bicykel s ktorým sa hrali deti, a iná verzia zase hovorí, že to bol stred medzi rómami zo Slovenska a z Rumunska.  Spôsobom akým sa však bitka odohrala je aj vecou vyšetrovania polície....  
Hoci mnohí z Rómov, ktorí prišli za lepším životom do Británie sa normálne zaradili do miestnej komunity, našli si prácu a deti poslali do škôl, veľká časť prišelcov zo segregovaných osád východného Slovenska te…

Rómovia si nevedia predstaviť, že by mali svoj vlastný štát...

Okrem kontaktov je sociálna sieť dobrá aj na bleskový prieskum. Už dlhšie bez toho aby si to niekto všimol, až možno na pár jednotlivcov, mapujem na mojom "fejzbuku" náladu nás Rómov. Samozrejme, že naša nálada sa odzrkadľuje aj podľa doby v akej teraz žijeme. A možno aj práve táto doba, kedy všetci bez rozdielu musíme vynaložiť viac úsilia na prežitie, ako by Rómov prebudila zo sna, jeden za všetkých a všetci za jedného.Pretože jeden za všetkých a všetci za jedného, alebo inak povedané spoločne za prospech nás všetkých už neplatí. V rómsku štátnosť ktorý by sme spoločným úsilím vybudovali neverí väčšina Rómov.
Pri otázke: Viete si predstaviť, že by sme mali Rómsky štát? sa Rómovia viac menej vyjadrovali záporne. Neveria, že by spoločne dokázali vôbec niečo také ako Rómsky štát vytvoriť. Ako sa mnohí sami vyjadrili, chýbajú nám vzdelaný ľudia, či sami medzi sebou sa dokážeme deliť na lepších a horších, sami sa kastujeme, a to by prinieslo veľké nezhody a napätie. A potom t…

Rómske noviny kričia "Kmeťo klameš" ospravedlň sa!

Dlhodobo sledujem neutešený stav jediných Rómskych novín na Slovensku. Asi aj preto, že tu v týchto novinách som začínal písať, dalo by sa povedať, svoju históriu blogovania. Vďaka tomu som spoznal úžasnú ženu a dušu týchto novín. Pani Daniela Hivešová Šilanová, bola prvou dámou rómskej žurnalistiky, a aj vďaka nej poznáme dnes zvučné mená rómskej žurnalistiky. Nebudem tu všetky mená vypisovať, aby som sa náhodou niekoho nedotkol, že som ho opomenul. A aj preto ma mrzí v akom stave Rómske noviny/ Romano Nevo ľil/ sú, a že tí ktorí by mali pamiatku pani Šilanovej chrániť, a tým chrániť aj podstatu Rómskych novín a ich zachovanie, si z toho urobili len svoj biznis...

Dlhodobo som sa snažil o kontakt z Romanom Čonkom, ktorý zato v akom stave Rómske noviny sú nesie plnú zodpovednosť, pretože po smrti pani Šilanovej, to bol práve on, ktorý celú redakciu prebral, a teda sa od neho čakalo, že tieto noviny povedie minimálne tak ako pani Šilanová. Kontaktoval som ho aj keď som mal cestu do Koš…