Preskočiť na hlavný obsah

Translate

Ako rozhodujú o pridelení rómskych detí do špeciálnych škôl

Martin – V každom okresnom meste existuje Centrum pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie (CPPPaP). Odborníci v týchto centrách riešia problémy detí, súvisiace so správaním, ale aj vyučovacím procesom. Ak má teda dieťa problém, škôlka, škola alebo rodič sa môže na centrum obrátiť.


Do centra chodia deti od predškolského veku prakticky až do dospelosti, teda do ukončenia štúdia, vrátane vysokoškolského. Odborníci z centra riešia napríklad u škôlkarov výchovné problémy, správanie a zrelosť na školskú prípravu. U školákov je to prioritne učenie, správanie, ale aj špecifické vývinové problémy, súvisiace s učením. V centre pracujú odborníci aj s intelektovo nadanými a talentovanými deťmi. U stredoškolákov a aj vysokoškolákov je poskytované odborné poradenstvo a servis podobne, ako u žiakov základných škôl. Vyšetrenie školskej zrelosti trvá 45 minút, čo je optimálny čas na to, aby to dieťa zvládlo. Tieto vyšetrenia pred zápisom do základnej školy sa robia v menších skupinkách, s viacerými deťmi naraz.
Deti sú do centra smerované buď zo školy, ale vždy je rešpektovaný súhlas rodičov. Aj s vyšetrením, aj so zverejnením výsledkov vyšetrenia, napríklad pre školu, kam dieťa chodí. Centrum pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie je poradný orgán. Závery odborníkov sú teda len odporúčaniami pre dieťa, rodičov a školu. Napríklad aj konkrétne odporúčania, či má alebo nemá dieťa navštevovať osobitnú školu. Podľa riaditeľky CPPPaP Martin PhDr. Ingrid Ivaničovej v centrách neexistuje princíp rozlišovania detí podľa ich pôvodu.
„My nerozlišuje klientov, či je Róm alebo Neróm, máme jednoducho dieťa s požiadavkou, že má problém a treba mu poradiť. Našou úlohou je teda napríklad pri posudzovaní detskej školskej zrelosti, ktoré robíme aj priamo v škôlkach, zistiť, či je dieťatko zrelé a pripravené navštevovať základnú školu. Ak je to potrebné a rodič súhlasí, navrhujeme aj odklad nástupu do 1. ročníka. Ak aj nastúpi do školy dieťa, ktoré je menej zrelé, samozrejme s ním pracujeme, ale aj s rodičmi a spolupracujeme so školou. Dáme dieťatku adaptačný čas, pretože nástup do školy nie je ľahký ani pre dieťa, ani pre rodinu.“
Vplyv a význam rodiny a prostredia je samozrejme pre každé dieťa zásadný. Odborníci z Centra pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie sa vždy snažia, aby dieťa, ktoré aj pochádza z problematického rodinného a sociálneho prostredia, malo možnosť využiť svoj potenciál. Nie je to ale tak, že dieťa preraďuje do osobitnej školy centrum. Vždy je to na rozhodnutí rodičov.
„My teda navrhneme školu, aj špeciálnu školu, ak je to potrebné. Pretože ak to dieťa opakovane zlyháva v základnej škole, ten pocit je nepríjemný. Každý predsa chce byť chválený, úspešný a šťastný. Takže dieťa sa nemusí cítiť dobre v prostredí normálnej školy. Vtedy rodičom odporučíme zmenu formy vzdelávania. Je to odporúčanie a či to rodiča budú akceptovať, je len na nich,“ uzavrela Ivaničová.
Rómske deti teda nepatria alebo nie sú preraďované do osobitnej školy „automaticky“ rozhodnutím odborníkov. Vždy je to odporúčanie, ktoré rodiča môžu ale nemusia akceptovať.





JK
Romata

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Sheffield: Bitka Rómov si vyžiadal troch hospitalizovaných

Situácia s nezvládnuteľnými Rómami zo Slovenska je obzvlášť neznesiteľná v štvrti Page Hall anglického mesta Sheffield. Takto som písali o Sheffielde v roku 2018 na stránke môjho blogu Redakcie R1. A zdá sa, že sa nič za tie dva roky v tomto meste nezmenilo. 25 Júla v sobotu vo štvrti Page Hall sa strhla bitka dvoch znepriatelených rodín, lietali stoličky, tyče, nadávky a krik sa ozýval celou štvrťou. Zasahovali záchranári a Polícia ktorá do neskorej noci celú štvrť aj monitorovala. Prečo sa bitka strhla nieje celkom známe, sú rôzne teórie a verzie ale nie sú potvrdené.... Udajne malo isť o bicykel s ktorým sa hrali deti, a iná verzia zase hovorí, že to bol stred medzi rómami zo Slovenska a z Rumunska.  Spôsobom akým sa však bitka odohrala je aj vecou vyšetrovania polície....  
Hoci mnohí z Rómov, ktorí prišli za lepším životom do Británie sa normálne zaradili do miestnej komunity, našli si prácu a deti poslali do škôl, veľká časť prišelcov zo segregovaných osád východného Slovenska te…

Rómovia si nevedia predstaviť, že by mali svoj vlastný štát...

Okrem kontaktov je sociálna sieť dobrá aj na bleskový prieskum. Už dlhšie bez toho aby si to niekto všimol, až možno na pár jednotlivcov, mapujem na mojom "fejzbuku" náladu nás Rómov. Samozrejme, že naša nálada sa odzrkadľuje aj podľa doby v akej teraz žijeme. A možno aj práve táto doba, kedy všetci bez rozdielu musíme vynaložiť viac úsilia na prežitie, ako by Rómov prebudila zo sna, jeden za všetkých a všetci za jedného.Pretože jeden za všetkých a všetci za jedného, alebo inak povedané spoločne za prospech nás všetkých už neplatí. V rómsku štátnosť ktorý by sme spoločným úsilím vybudovali neverí väčšina Rómov.
Pri otázke: Viete si predstaviť, že by sme mali Rómsky štát? sa Rómovia viac menej vyjadrovali záporne. Neveria, že by spoločne dokázali vôbec niečo také ako Rómsky štát vytvoriť. Ako sa mnohí sami vyjadrili, chýbajú nám vzdelaný ľudia, či sami medzi sebou sa dokážeme deliť na lepších a horších, sami sa kastujeme, a to by prinieslo veľké nezhody a napätie. A potom t…

Rómske noviny kričia "Kmeťo klameš" ospravedlň sa!

Dlhodobo sledujem neutešený stav jediných Rómskych novín na Slovensku. Asi aj preto, že tu v týchto novinách som začínal písať, dalo by sa povedať, svoju históriu blogovania. Vďaka tomu som spoznal úžasnú ženu a dušu týchto novín. Pani Daniela Hivešová Šilanová, bola prvou dámou rómskej žurnalistiky, a aj vďaka nej poznáme dnes zvučné mená rómskej žurnalistiky. Nebudem tu všetky mená vypisovať, aby som sa náhodou niekoho nedotkol, že som ho opomenul. A aj preto ma mrzí v akom stave Rómske noviny/ Romano Nevo ľil/ sú, a že tí ktorí by mali pamiatku pani Šilanovej chrániť, a tým chrániť aj podstatu Rómskych novín a ich zachovanie, si z toho urobili len svoj biznis...

Dlhodobo som sa snažil o kontakt z Romanom Čonkom, ktorý zato v akom stave Rómske noviny sú nesie plnú zodpovednosť, pretože po smrti pani Šilanovej, to bol práve on, ktorý celú redakciu prebral, a teda sa od neho čakalo, že tieto noviny povedie minimálne tak ako pani Šilanová. Kontaktoval som ho aj keď som mal cestu do Koš…