Preskočiť na hlavný obsah

Translate

Vzdelanie ale aj diskriminácia. Prečo si Rómovia ťažko hľadajú prácu?

Vzdelanie ale aj diskriminácia. Prečo si Rómovia ťažko hľadajú prácu?

16.2.2019 10:40 | zdroj: TA3 TASR Redakcia R1 | zdroj foto: TASR/Milan Kapusta (ilu foto)
Nízka úroveň vzdelania, chýbajúce zručnosti, ale aj diskriminácia zo strany zamestnávateľov. To sú podľa odborníkov v súčasnosti hlavné dôvody, prečo si Rómovia na Slovensku ťažko hľadajú uplatnenie na trhu práce. Na nedostatky v politikách zameraných na integráciu Rómov pritom upozornila vo svojom najnovšom ekonomickom výhľade pre Slovensko aj Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj.

Katastrofálna účasť detí v škôlkach


"Základné zlyhanie je v školstve. Účasť rómskych detí na predprimárnom vzdelávaní je katastrofálna. Podiel rómskych detí v materských školách je omnoho nižší ako u majoritnej populácie. To isté platí pre základné aj stredné školy. Na vysokých školách ide o minimálne percentá. Rómovia tak nemajú kde získať kvalifikáciu," priblížila Ladislava Molnárová zo spoločnosti Amrop Slovakia, ktorá sa venuje vyhľadávaniu manažérov a talentov na rôznorodé pracovné pozície.
Miera zamestnanosti Rómov, najmä z marginalizovaných komunít, sa podľa Inštitútu finančnej politiky pri Ministerstve financií SR od roku 2004 zmenila len mierne. "Dlhodobo zaostáva za väčšinovou populáciou. Výsledky vzdelávania vidno na dátach, zamestnanosť stále zaostáva a medzera je stále veľmi výrazná aj napriek ekonomickému rastu na Slovensku. Vzdelávanie by malo začať už v predškolskom veku,"podotkol analytik IFP Slavomír Hidaš. Diskrimináciu Rómov zo strany zamestnávateľov potvrdil aj prieskum IFP, podľa ktorého si na pohovory pozvali firmy 40,3 % nerómskych uchádzačov a len 17,7 % rómskych.
Na trhu práce podľa Molnárovej chýbajú desiatky tisíc pracovníkov, ktorí by mohli zaplniť miesta operátorov vo výrobe, baličov, lisovačov či skladníkov. "Firma, ktorá je múdrym zamestnávateľom, si dokáže spočítať náklady, koľko stojí import zahraničnej pracovnej sily a koľko by stálo zaškolenie a komunikácia s Rómami, aby inklúzia bola zrealizovaná. Ekonomicky je sezónne zamestnávanie Rómov efektívnejšie ako dovoz týchto pracovníkov pre výrobné fabriky zo zahraničia," tvrdí Molnárová.

Nízka účasť na aktivačných prácach

Za problém však považuje aj slabé vzdelávanie Rómov, chýbajú im pracovné návyky, nepíšu si podľa nej napríklad životopisy. "Zamestnávateľ musí komunikovať s úradom práce, resp. musí vyslať svojich manažérov, aby išli do osád a tam vysvetľovali a agitovali, že je zamestnávateľ, ktorý im ponúka pracovný pomer. To znamená, že majú pravidelný príjem, že môžu riešiť nehnuteľnosť, lepšiu hygienu pre ich deti, ktoré sú potom akceptovateľnejšie pre školu," hovorí o skúsenostiach z praxe Molnárová.
Nízka účasť Rómov je aj na aktivačných prácach, na čo poukazuje aj Hidaš. "OECD preto odporúča zvýšiť ich účasť a zamerať nástroje na to, aby im pomohli rekvalifikovať sa, resp. nadobudnúť nejaké zručnosti,"doplnil Hidaš. Problematická môže byť aj vzdialenosť úradov práce od komunít. "Rómovia pochádzajú z marginalizovaných komunít, vzdialenosť k úradom práce je relatívne dlhá. V tomto vidíme možnosť prepojiť ich s komunitnými centrami, ktoré by mohli byť niečo ako predĺženou rukou úradov práce," myslí si Hidaš. Takto by sa podľa neho mohlo zlepšiť poradenstvo a sociálne služby, ktoré napríklad úrady práce z kapacitných dôvodov nestíhajú.
Aj Molnárová vidí jedno z riešení v spolupráci terénnych pracovníkov, sociálnych pracovníkov, mimovládnych organizácií s úradmi práce. "Musíte ich pripraviť na pohovor, zoskupiť na pohovor, doviezť ich na pohovor a pomáhať im v prvé pracovné dni," opisuje Molnárová s tým, že tzv. tútori či sociálni pracovní im pomáhajú riešiť základné pracovné alebo komunikačné problémy.


Jozef Kmeťo 
TASR/ TA3 

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Rómovia si nevedia predstaviť, že by mali svoj vlastný štát...

Okrem kontaktov je sociálna sieť dobrá aj na bleskový prieskum. Už dlhšie bez toho aby si to niekto všimol, až možno na pár jednotlivcov, mapujem na mojom "fejzbuku" náladu nás Rómov. Samozrejme, že naša nálada sa odzrkadľuje aj podľa doby v akej teraz žijeme. A možno aj práve táto doba, kedy všetci bez rozdielu musíme vynaložiť viac úsilia na prežitie, ako by Rómov prebudila zo sna, jeden za všetkých a všetci za jedného.Pretože jeden za všetkých a všetci za jedného, alebo inak povedané spoločne za prospech nás všetkých už neplatí. V rómsku štátnosť ktorý by sme spoločným úsilím vybudovali neverí väčšina Rómov.
Pri otázke: Viete si predstaviť, že by sme mali Rómsky štát? sa Rómovia viac menej vyjadrovali záporne. Neveria, že by spoločne dokázali vôbec niečo také ako Rómsky štát vytvoriť. Ako sa mnohí sami vyjadrili, chýbajú nám vzdelaný ľudia, či sami medzi sebou sa dokážeme deliť na lepších a horších, sami sa kastujeme, a to by prinieslo veľké nezhody a napätie. A potom t…

Rómovia prehovorili o svojích zážitkov s predsudkami a rasizmom na vlastnej koži

Byť Róm a žiť na Slovensku, by jedinec mohol povedať, že nie je to žiadna výhra...Či sa to niekomu páči alebo nie, Rómovia už od útleho detstva sa stretávajú z rôznymi druhmi prejavu predsudkov či priameho rasizmu. Niet sa preto čo diviť, že priepasť porozumenia medzi rómskou a nerómskou populáciou sa prehlbuje, a nedôvera je na oboch stranách bariéry.   

Je predsa nemysliteľné, už aby Rómske deti sa stretávali v škole zo segregáciou, kedy škola zámerne vytvorí triedu len pre rómskych žiakov.  Je nemysliteľné, že sa Rómske deti stretávajú s pokrikmi, vy špinavé cigánčatá, smradľavý potkany, či negri... Rómske dieťa je už takto donútené si uvedomiť, že existuje svet "bielych" a jeho, teda "čiernych" Už deti medzi sebou dokážu byť veľmi zlé, a tak často krát rómsky chlapec či dievča je vyštvaní z kolektívu, či dokonca mu jeho spolužiaci povedia, s tebou sa sa hrať nebudeme, pretože si cigáň!

Rasizmus a predsudky v praxi  

- viac ako 80% Slovákov i Čechov by bolo prot…

Neslávne slávny "krutý" exekútor si vymáha peniaze od buka do buka, ako sa mu zachce... Robí to roky a nikto voči nemu nezakročí. Prečo??!

Polícia vyšetruje, či exekútor Rudolf Krutý neprekročil svoje právomoci a nezneužil právomoc verejného činiteľa.

Telefonáty z jeho čísel, resp. automat z exekútorskej kancelárie Rudolfa Krutého, otravuje ľuďom niekoľkokrát dennodenne život, aj keď napr. svoj dlh už máte dávno splatený.

To je aj prípad pani Jany. Približne v polovici februára tohto roku pani Jane začal niekto vyvolávať z neznámych čísel. Na niektoré nestačila zareagovať a nedvihla ich. V iných jej zas automat z exekútorskej kancelárie Rudolfa Krutého oznamoval, že má uhradiť exekúciu.

Keďže si bola vedomá toho, že žiadne dlžoby nikdy nemala a vždy všetko uhradila, tak tomu nevenovala pozornosť. Telefonáty od Krutého ale neprestávali.

„Neustále ma vyzývali k zaplateniu. Nikdy v živote som neprišla do styku s exekútormi, pretože vždy všetko platím načas. Na tomto si dávam záležať. Preto ma to najskôr začalo urážať, potom ma to začalo otravovať a postupom času som telefonáty začala vnímať ako hrubý nátlak,“ vysvetľuje Jana.

P…