Najnovšie články
latest

75. výročie rómskeho holokaustu... PORAJMOS



Rómsky holokaust, tiež známy ako Rómska genocída, Porajmos, alebo Samudaripen ("Hromadné usmrcovanie"), bol pokus nacistického Nemecka a jeho spojencov o vyhladenie rómskych ľudí v Európe počas druhej svetovej vojny. Za vlády Adolfa Hitlera bolo 26. novembra 1935 vydané doplnenie Norimberských zákonov, ktoré zaradilo Rómov do rovnakej kategórie ako Židov a definovalo ich ako „nepriateľov rasovo čistého štátu“. Historici odhadujú, že nacisti a ich spolupracovníci zabili 220 000 až 500 000 Rómov, čo je asi štvrtina až polovica z menej ako 1 milióna všetkých Rómov v Európe v tom čase. Ian Hancock udáva počet obetí až 1,5 milióna. Západné Nemecko formálne uznalo genocídu Rómov v roku 1982. V roku 2011 Poľsko stanovilo 2. august za deň pripomínania Rómskej genocídy.

Je všeobecne známe, že niet takého národa v Európe, o ktorom vieme tak málo, ako o Rómoch. Je preto logické, že občan vie stále veľmi málo o rómskom holokauste. To, že o rómskom holokauste vieme málo, neznamená, že nebol.


HOLOKAUST... SMRTIACE TÁBORY 1941-1945


Začínajúc koncom roka 1941 začali Nemci prepravovať z giet v Poľsku do koncentračných táborov a začali s týmito ľuďmi, ktorí sa považovali za najmenej užitočných, ako chorých, starých a slabých a veľmi mladých. Prvé hromadné splyňovanie sa začalo v tábore Belzec, neďaleko Lublína 17. marca 1942. V táboroch v okupovanom Poľsku bolo postavených päť ďalších masových zabíjacích centier vrátane Chelmno, Sobibor, Treblinka, Majdanek a najväčší zo všetkých Auschwitz-Birkenau. Od roku 1942 do roku 1945 boli deportovaní do táborov z celej Európy vrátane nemeckého územia, ako aj krajín spojených s Nemeckom. Najťažšie deportácie sa uskutočnili v lete a na jeseň roku 1942, kedy bolo deportovaných viac ako 300 000 ľudí z varšavského geta.


Hoci sa nacisti snažili zachovať tajomstvo táborov, rozsah ich zabíjania nedovolil aby to aj "tajomstvom" ostalo. Očití svedkovia priniesli správy o nacistických zverstvách v Poľsku spojeneckým vládam, ktoré boli po vojne kruto kritizované za to, že nereagovali, ani neoznamovali správy o masovom zabíjaní. Tento nedostatok činnosti bol pravdepodobne spôsobený najmä spojeneckým zameraním na víťaznú vojnu, ale bol aj výsledkom všeobecného nepochopenia, s akou bola správa o holokauste splnená, a popierania a nevedomosti, že takéto zverstvá by sa mohli vyskytnúť v takejto miere. Len v Osvienčime bolo viac ako 2 milióny ľudí zavraždených v procese pripomínajúceho rozsiahlu priemyselnú prevádzku. V pracovnom tábore pracovalo veľké množstvo židovských a nežidovských väzňov. Hoci len Židia boli "splyňovaní", tisíce ďalších zomreli na hlad alebo chorobu. Počas leta 1944, dokonca aj ako udalosti Deň D (6. júna 1944) a sovietska ofenzíva toho istého mesiaca znamenali začiatok konca pre Nemecko vo vojne. Veľká časť maďarskej židovskej populácie bola deportovaná do Osvienčimu a každý deň bolo zabitých 12 000 Židov.

Nemecké sily začali evakuovať mnohé z táborov smrti na jeseň roku 1944 a poslali odsúdených, aby sa pochodovali ďalej od predných línií nepriateľstva. Tieto tzv. "mŕtve pochody" pokračovali až po nemeckú kapituláciu, čo viedlo k úmrtiu približne 250 000 až 375 000 ľudí. Vo svojej klasickej knihe "Prežitie v Osvienčime" opísal taliansky židovský autor Primo Levi svoj vlastný stav mysle, ako aj jeho spoluobčania v Osvienčime v deň, keď sovietsky vojaci prišli do tábora v januári 1945: "Ležali sme vo svete smrti a fantómov. Posledná stopa civilizácie zmizla okolo nás a vo vnútri nás. Práca zošľachťovania zvieraťa, ktorú začali víťazní Nemci, bola prekonaná tým, že Nemci prekonali porážku."

Keď dnes počúvame od rôznych politikov, hlavne z ĽSNS, alebo čítam na internete rôzne slová o neprispôsobivých asociáloch, pripomína to až hrozivú paralelu s udalosťami spred 75 rokov.

Rómovia mali počas holokaustu na šatách prišitý čierny a neskôr hnedý trojuholník. Čierny trojuholník ich označoval ako asociálov a hnedý neskôr špecificky ako rómskych asociálov. Symbol pripomína skutočnosť, že bohužiaľ aj dnes sa pod zámienkou „korektnosti“ používa pojem asociál či neprispôsobivý občan, aj keď z obsahu je zrejmé, že ide o Rómov.

Históriu nemožno podceňovať a už vôbec nie spoločenské nálady, keďže práve spoločenská nálada a verejná mienka, dokážu ľudí pomknúť k hrozným činom, a preto sa snažme svojím konaním, zmýšľaním, činmi, slovami nerozdúchavať vášne a hlavne nedávať "tým iným" príčinu...

Iveta Kmeťová


« PREV
NEXT »

Žiadne komentáre

Váš názor nás zaujíma, ďakujeme